Real Tom Hardy

NO, NO, THESE ARE NOT MY CORNFLAKES! -------------- Dianka s jej modrými očami v šatách s kvetinovým vzorom a odhaleným chrbátom, jeden paranoidný sympaťák/nesympaťák trpiaci PTSD, biela vila pravdepodobne ešte z Taxi 4, veľký čierny chlpatý prítulný havino, nôh požehnane, až som si myslel, že za tým stojí druhý QT (ale pozor, točila to slečna!), striedma akcia, ktorá aspoň minimálne dobre znela (streľba [pri tej úplne prvej som skoro dostal infarkt], údery), tak by sa dal v skratke opísať Maryland, ktorý prakticky v celom rozsahu stavia na vzťahu medzi ochrankárom a manželkou ministra, avšak celé ich puto bolo postavené na jednej situácii, úplne náhodne a zvláštne rýchlo vybudované, aby nejaké bolo, asi podobne ako tento komentár. Ale páčilo sa mi to. Viac menej.

"NORMAL PEOPLE HAVE ALWAYS HATED US. THEY JUST USED TO DO IT WITH A SMILE ON THEIR FACE." ---------- Veľmi úspešný kraťas sa po troch rokoch dostal do svojej plnohodnotnej formy vďaka crowdfundingu, ktorý zachránil už množstvo projektov pred ich nerealizovaním. Code 8 je teraz dlhší, plnší, krajší, intenzívnejší, úžasnejší a neprestáva baviť ani na moment. Poctivá dystopia na štýl District 9, Elysium či (v istom ohľade) nevydareného Fahrenheit 451, ktorú som si myslel, že takto vie natočiť len Neill Blomkamp. Veru, mýlil som sa a môžem byť len rád.

"YOU CAN'T UNDO THE PAST, NO MATTER HOW MANY YOU KILL" ---------------- Po audiovizuálnej stránke čistá kopírka Matrixu, ergo technická krasotinka, len na pozadí vojny vlkolakov a upírov, čo bol pre mnohých zaiste splnený sen. Interiéry upírskeho sídla (a všeobecne prostredie) sú prvotriedne, takisto akcia, hudba aj ozvučenie má grády, uspokojenými očami aj ušami sa totiž najlepšie zakrýva stupídny scenár. O Kate Beckinsale a jej role sa nemusíme ani baviť, je v nej absolútne famózna, a keď sa tak dívam na jej filmografiu a spájam si, kde všade bola, mám pocit, že pre sériu Underworld bola jednoducho predurčená (alebo upírov celkovo, viď Van Helsing). Nechápem, ako ma toto míňalo toľké roky.

"LOOK AT HIS FACE, HE'S THE DEVIL! HE IS!" --------------- Od československého Kladiva na čarodejnice na míle vzdialený pokus Nemcov natočiť niečo podobné. A hoci som si film tak moc neužíval kvôli prílišnej miere násilia (mea culpa), mal svoje svetlé chvíľky, ktoré ma potešili – fantastický Herbert Lom, nádherná Olivera Katarina, krásne interiéry/exteriéry, ešte lepšie kostýmy, atmosféra bola neskutočne autentická, mala svoje čaro. Možno blbé porovnanie, no pred zhliadnutím Mark of the Devil som sledoval Hadiu jamu a kyvadlo (tematicky rozdielne, obsahovo podobné) a ani z tohto súboja nevychádza ako víťaz.

"HALF OF SOMEBODY'S FUCKING ARM FLEW IN MY GODDAMN CAR!" ------------- Len tak si ležím, popíjam sladkastý horúci nápoj, na hlave mám zle nasadenú umelú čelenku, že sa cítim ako princezná (alebo kráľovná, či kto to nosí korunku), sledujem Mraky nad Mestom anjelov a zrazu začne hrať nejaká hudba, čo ma prebudí svojim zvláštnym zvukom, ktorý sa mi zdal povedomý, až tak, že mi skoro zabehlo a prestal som sa hýbať. Začnem rozmýšľať, či tu fakt hrá sampel použitý v 'Gotta Lotta' (po neskoršom hlbšom pátraní zisťujem, že je to pôvodná práca tomandandyho) a potom sa to začne nabaľovať a nabaľovať rôznymi ďalšími zvukmi do podoby, ktorá ma dostávala do vytrženia, a keď skončila, prišlo sklamanie. Tak neskutočne veľké. A prečo? Uvedomil som si jej potenciál v nejakej silne dramatickej scéne bez dialógov, pravdepodobne s kopou strihov na zarmútené tváre sklonené v dlaniach, či zábery na tváre s polootvorenými ústami po tom, čo sa niečo fakt prísne doebe. No ale to som si zas uletel trochu od veci, takže späť k filmu! Komorná katastrofická dráma na pôde jedného domu. Panika a beznádej mesta a postáv je veľmi dobre a zručne udržiavaná vďaka sivému filtru, trhanej kamere, kontinuálnej reportáži situácie z rádia a hlavne kvalitnej neutíchajúcej hudby od Toma a Andyho. Človek by si myslel, že takýto film bude prekyprovať jedným klišé za druhým, opak bol však pravdou, nielenže tu doslova ŽIADNE NIE JE, režisér si dokonca dovolil zboriť jedno nekonečné klišé, ktoré je takmer v každom veľkom filme, pretože inak by sa zápletka rozpadla, zatiaľčo tu sa práve na tom zbúraní ďalej stavia. Neuveriteľné. Záveru nechýba poriadny zvrat a celému snímku patričná dávka napätia a taktiež z filmu cítim aj kritiku spoločnosti a strach Američanov z chaosu na ich vlastnej pôde a následného stanného práva. Alebo mi možno iba hrabe a o nič také sa rejža nepokúšal.

"I DO NOT DO ANIMAL ACTS. I DO NOT DO S&M OR ANY VARIATIONS OF THAT PARTICULAR BENT, NO WATER SPORTS EITHER. I WILL NOT SHAVE MY PUSSY, NO FISTFUCKING AND ABSOLUTELY NO COMING IN MY FACE..." ---------------- Na úvod je potrebné uviesť dôvod, prečo som sa rozhodol pozrieť si tento De Palmov splnený sen. Dve slová – John Lautner. Jeden by sa mohol pýtať, čo má americký architekt spoločné s neo-noir thrillerom s prímesou voyerizmu a ľahkého porna? Opäť dve slová – The Chemosphere. Modernistický dom v Hollywood Hills, ikona jedného mesta, stelesnenie vrcholu americkej architektúry. A spojitosť s Dvojníkom? Jedná sa o jeden jediný film, ktorý sa natáčal vo vnútri tohto osemuholníkového skvostu. Exteriér domu sa objavil v jednej epizóde seriálu The Outer Limits, počítačom vytvorená podobizeň bola v Charlieho anjeloch, no a De Palma je jediný, komu sa podarilo dostať sa dnu a natáčať v ňom. Možno sa môže zdať, že sa nejedná o nejak dôležitú vec, opak je však pravdou, pretože ak sa nemýlim, neexistuje žiadne video z interiéru, fotky, samozrejme, sú, nuž ale video je video. Bola to unikátna možnosť nahliadnuť dnu, do srdca veľdiela velikána. Pre mňa, ako obrovského obdivovateľa Lautnerovej práce a fanúšika architektúry je Body Double významná záležitosť, no ako fanúšika filmu by som na to najradšej zabudol čo najskôr.

"I JUST LIKE YOUR FEET. THEY'RE SEXY." ------------ Ďalší z filmov, podobne ako 3:15 zomrieš!, o ktorom základoškoláci v čase vydania nezavreli hubu. Našťastie však ošiaľu okolo tohto rozumiem. Legendárny plagát, dobre známe modré nočné videnie, tá spálňa s otvorenými dverami, o tretej ráno zatvorenými, hra tieňov a zvukov, absencia úbohých jumpscares a už pomaly ikonický status v šľapajách Blair Witch, to je Paranormal Activity a ja spokojný divák.

"WHAT? WAIT, NATIONAL SECRETARY DAY? THAT'S A THING? ------------ Dobre, poviem to hneď na úvod. Dúfal som, že sa nikdy nedopracujem k bodu, kedy budem na ČSFD hodnotiť/komentovať (Piráti II sa nerátajú) porno, alebo elegantnejšie povedané – pornofilmy, no nemôžem si pomôcť. Prvých 10 minút zo stopáže bola konverzačka, ktorá, keď som sa tak nad tým zamyslel, pôsobila vernejšie a prirodzenejšie než mnoho bežných dialógov v zlých filmoch/seriáloch, pričom práve konverzácie sú takmer vždy najväčším problémom erotických filmov. Tie typické neduhy tohto žánru v rámci dialógu tu boli na tak minimálnej, až pomaly neexistujúcej úrovni, že som nechápal normálne. O plynulosti prechodu medzi konverzáciou a aktom s ohľadom na skutočnosti nehovoriac. Lepší som už dlho nevidel. Ryan Ryans na trón.

"HOUSES DON'T KILL PEOPLE. PEOPLE KILL PEOPLE." -------------- O sérii Amityville neviem ani ň, konkrétne tento diel som si pustil iba kvôli spomienkam a chytľavému názvu. Z pamäte sa mi vybavuje len to, ako v tom čase školopovinné deti nerozprávali o ničom inom, len o Nezvratnom osude, Kruhu, väzňovi z Azkabanu a 3:15. A ja som si fakt celých 15 rokov myslel, že je to film o tom, ako v dome o 3:15 pravidelne zvoní telefón a niekto čochvíľa zomrie. No nič, späť k veci. Atmosféra dobrá, dom nádherný, RR v poho, ľakačky otravné, situácie hlúpe. Nerozumel som tomu ošiaľu vtedy, nerozumiem mu ani dnes.

"SO LONG, SUCKERS. SEE YOU IN ANOTHER LIFE." ------------ Pulzujúco žltý Mach 1 zo 60 sekúnd, atmosféra à la séria Mad Max, Kniha prežitia či fenomenálny herný Fallout: New Vegas, nádherná Christian Pitre, ktorá vyzerá úplne ako Jessica-Jane Clement, na ktorej ulietaval pravdepodobne každý tínedžer, ktorý navštevoval pochybné fóra na začiatku tejto dekády, potoky krvi a stupidity, takto by sa dal v skratke opísať Bounty Killer. Niekedy to stačí, niekedy nie.