MikO_NR_1909

9/10 Ďalší vynikajúci film Billyho Wildera. Jeho poctivé budovanie atmosféry, kamerové záchytné body a monológové rozprávačské perly hlavného hrdinu (Holden) vás usadia (opäť raz) do MAJSTROVSKÉHO KRESLA. Sunset Boulevard je vlastne najznámejší nehollywoodsky hollywoodizmus, kde stavia do protikladov pozlátka zlatého veku Hollywoodu (vyhasnutá a zaslepená hviezda nemej éry Norma Desmond) a jej krajnú demýtizáciu (divácky nadhľad). Wilder bol najšikovnejším hollywoodskym remeselníkom pre široké publikum (na trošku podobnej úrovni ako Wyler) a práve preto sú jeho filmy tak zábavne vážne a vážne zábavné a niekedy len vážne alebo len zábavné. Perfekcionizmus či prehľadnosť scenárov, remeselná vynaliezavosť a zmysel pre tvorbu príbehov sú v jeho ponímaní kombináciou PAR EXCELLENCE, ale ja viac uprednostňujem väčší autorský rukopis a preto je ALL ABOU EVE nekompromisnejší a vycibrenejší klenot.

Humanitárne posolstvo o láske, súdržnosti a ľudskej empatii :), alebo ako rozvrátiť plody manželstva, susedstva, kamarátstva a rozumných princípov televízneho marketingu. A najlepšie je, keď sa na týchto oduševnených troskách rehocú ďalšie trosky - doma z obývačiek.

Môže toto :-D? Usadenie a monológy hostí rázu akoby ste boli prítomný ná dákej vedeckej prednáške. To je fakt super- bomba-špica nasávať toľké múdrosti života.

Dobrá paródia s niekoľkými úchvatnými sériami vtipov a narážok - návšteva frankensteinovho monštra u starého slepca TOP + prehrávaný akcent Gene Wildera alias Dr. Fronkonstína. Lenže potom je tu množstvo nekončiacej nudnej vaty a menej humorných momentiek, ktoré to podkopávajú pod čiernu zem. Ale stále spokojnosť, akurát to v Amerike moc nadhodnocujú.

Opäť trošku iný Kurosawov pohľad do rozmedzí zákulisia samurajskej kuchyne a dobového zmýšľania tamojších "občanov" (nevnímajúc nadväznosti na onú yojimbovskú zápletku). Jeho postavy v tomto opuse sú - krajne vypočítaví, neistí a zbrklí dav oviec. Nechávajú sa zlákať mierou vierohodnosti pochybných persón a váhajú nad zmysluplnými radami (rozvážneho i výbušného) mierotvorcu a (múdreho) strýčka, bez ktorých by už dávno boli odprataní z povrchu zemského. Myslí z nich v podstate len ten jeden spomínaný samuraj - nevypočitateľný novic Sandžuro alias tridsiatnik, ktorého rady majú cenu zlata - teda života. Mifune v podstate nie je tým extra drsňákom z Yojimba (i keď rozvahou, naťahovaním falošnej pozornosti k nepriateľovi za cieľom pomôcť druhým áno), hlása viac priateľstva a súdržnosti, avšak táto výstavbová konštelácia pôsobí rovnako silným dojmom, ako jeho predchodca a nie je závislý od jeho predošlého diela. Scénky s karméliou sú prekrásne. Kiežby takto vyzerali aj ostatné sequely zo svetovej distribúcie.

Smrteľný uvádzací prológ ma svojou vážnosťou trochu vykoľajil a pár minút som to tvorcom chcel veriť. Taký návrat ku kontroverzným 80-tym rokom (aj z hľadiska žánru a formy). Lenže prišlo vytriezvenie a Roninovia : scenáristicky, bitkami a kapacitou intelektu bezpečne šľapú v 2*-kových vodách. Postrádajú mystiku, dotyk kúziel, štipku invencie atď. O to viac mrzí solídne naštelovaný vizuál s ohromnou monumentálnou hudbou, ale to je akoby Arnoldovi v Pláne úteku (2013) dali guľomet do cely ako nástroj väčšieho diváckeho nadšenia – t.j. nepodstatný a nič neriešiaci doplnok. Mimochodom včera som videl slávny Excalibur a aj keď by sa v ňom dali hľadať chyby (z času na čas niektorými dialógmi a rozťahanosťou), celkovo je niekde úplne inde (nejednoznačnosťou, prostredím, temnosťou príbehu). 47 Roninov je taká sladká epická freska pre béčkové publikum so slušnými trikmi, ale nikam sa neposúva.

Najlepšia vec z albumu, najlepší Suveho návrat a možno jeho najlepší song vôbec. Katarzia v tom najčistejšom slova zmysle. Ale klip mohol pozostávať aj z plynule členitých záberov a zdravej nápaditosti - nielen fotiek. V jednoduchosti je možno krása, ale toto mohlo byť za plný počet.

Ďalšia bezvýznamná bábka oháňajúca sa pojmom demokracia. Bože, ako to slovo krásne znie a jak je zneužívané...

Niektoré diela zlatého Hollywoodu zostarnú podstatne rýchlejšie než tie druhé. Pokiaľ len odrozprávate divadelné story, nesmiete servírovať suchú, scenáristickú smiešnu kontinuálnosť triviálneho príbehu a slepo veriť hviezdnym pohľadom zainteresovanej Grety. Ale tak Garbo bola kosť, síce si nevedela vyberať tak kvalitné scenáre než Bergmanová, ale bez nej by vlastne nebolo ani čo hodnotiť...

Bežná mainstreamová namotávka na jednu (pol)sezónu - a po nej príde ďalšia, tá zasa nahradí tú predchádzajúcu a potom opäť ďalšia atď atď. Takto to (bohužiaľ) funguje.