MikO_NR_1909

Pred projekciou som sa obával ĎALŠEJ emancipovanej Katharine a jej ĎALŠEJ emancipovanej roly, ale našťastie, výsledok ma potešil. Benátky sú nádherné miesto, takže vyniknú jak mestské exteriéry s množstvom bežných ľudí potulujúc sa navôkol, ako aj duch všednosti života a brilantný scenár. David Lean svojej ženskej kolegyni zamiešal do komplikovanosti postavy aj prvky (silnej) hanblivosti a (ľudskej) slabosti, čím výrazne boduje jeho typickými zbraňami : váhavosť-nerozhodnosť-tragika. Keď si to tak zoberiete, v len pomerne málo filmoch neuvidíte vraždu či smrť. Takže kvitujem na príjemne strávený (hoc dejovo bolestivý) čas.

9/10 Ďalší vynikajúci film Billyho Wildera. Jeho poctivé budovanie atmosféry, kamerové záchytné body a monológové rozprávačské perly hlavného hrdinu (Holden) vás usadia (opäť raz) do MAJSTROVSKÉHO KRESLA. Sunset Boulevard je vlastne najznámejší nehollywoodsky hollywoodizmus, kde stavia do protikladov pozlátka zlatého veku Hollywoodu (vyhasnutá a zaslepená hviezda nemej éry Norma Desmond) a jej krajnú demýtizáciu (divácky nadhľad). Wilder bol najšikovnejším hollywoodskym remeselníkom pre široké publikum (na trošku podobnej úrovni ako Wyler) a práve preto sú jeho filmy tak zábavne vážne a vážne zábavné a niekedy len vážne alebo len zábavné. Perfekcionizmus či prehľadnosť scenárov, remeselná vynaliezavosť a zmysel pre tvorbu príbehov sú v jeho ponímaní kombináciou PAR EXCELLENCE, ale ja viac uprednostňujem väčší autorský rukopis a preto je ALL ABOU EVE nekompromisnejší a vycibrenejší klenot.

Humanitárne posolstvo o láske, súdržnosti a ľudskej empatii :), alebo ako rozvrátiť plody manželstva, susedstva, kamarátstva a rozumných princípov televízneho marketingu. A najlepšie je, keď sa na týchto oduševnených troskách rehocú ďalšie trosky - doma z obývačiek.

Môže toto :-D? Usadenie a monológy hostí rázu akoby ste boli prítomný ná dákej vedeckej prednáške. To je fakt super- bomba-špica nasávať toľké múdrosti života.

Dobrá paródia s niekoľkými úchvatnými sériami vtipov a narážok - návšteva frankensteinovho monštra u starého slepca TOP + prehrávaný akcent Gene Wildera alias Dr. Fronkonstína. Lenže potom je tu množstvo nekončiacej nudnej vaty a menej humorných momentiek, ktoré to podkopávajú pod čiernu zem. Ale stále spokojnosť, akurát to v Amerike moc nadhodnocujú.

Opäť trošku iný Kurosawov pohľad do rozmedzí zákulisia samurajskej kuchyne a dobového zmýšľania tamojších "občanov" (nevnímajúc nadväznosti na onú yojimbovskú zápletku). Jeho postavy v tomto opuse sú - krajne vypočítaví, neistí a zbrklí dav oviec. Nechávajú sa zlákať mierou vierohodnosti pochybných persón a váhajú nad zmysluplnými radami (rozvážneho i výbušného) mierotvorcu a (múdreho) strýčka, bez ktorých by už dávno boli odprataní z povrchu zemského. Myslí z nich v podstate len ten jeden spomínaný samuraj - nevypočitateľný novic Sandžuro alias tridsiatnik, ktorého rady majú cenu zlata - teda života. Mifune v podstate nie je tým extra drsňákom z Yojimba (i keď rozvahou, naťahovaním falošnej pozornosti k nepriateľovi za cieľom pomôcť druhým áno), hlása viac priateľstva a súdržnosti, avšak táto výstavbová konštelácia pôsobí rovnako silným dojmom, ako jeho predchodca a nie je závislý od jeho predošlého diela. Scénky s karméliou sú prekrásne. Kiežby takto vyzerali aj ostatné sequely zo svetovej distribúcie.

Smrteľný uvádzací prológ ma svojou vážnosťou trochu vykoľajil a pár minút som to tvorcom chcel veriť. Taký návrat ku kontroverzným 80-tym rokom (aj z hľadiska žánru a formy). Lenže prišlo vytriezvenie a Roninovia : scenáristicky, bitkami a kapacitou intelektu bezpečne šľapú v 2*-kových vodách. Postrádajú mystiku, dotyk kúziel, štipku invencie atď. O to viac mrzí solídne naštelovaný vizuál s ohromnou monumentálnou hudbou, ale to je akoby Arnoldovi v Pláne úteku (2013) dali guľomet do cely ako nástroj väčšieho diváckeho nadšenia – t.j. nepodstatný a nič neriešiaci doplnok. Mimochodom včera som videl slávny Excalibur a aj keď by sa v ňom dali hľadať chyby (z času na čas niektorými dialógmi a rozťahanosťou), celkovo je niekde úplne inde (nejednoznačnosťou, prostredím, temnosťou príbehu). 47 Roninov je taká sladká epická freska pre béčkové publikum so slušnými trikmi, ale nikam sa neposúva.

Najlepšia vec z albumu, najlepší Suveho návrat a možno jeho najlepší song vôbec. Katarzia v tom najčistejšom slova zmysle. Ale klip mohol pozostávať aj z plynule členitých záberov a zdravej nápaditosti - nielen fotiek. V jednoduchosti je možno krása, ale toto mohlo byť za plný počet.

Ďalšia bezvýznamná bábka oháňajúca sa pojmom demokracia. Bože, ako to slovo krásne znie a jak je zneužívané...

Niektoré diela zlatého Hollywoodu zostarnú podstatne rýchlejšie než tie druhé. Pokiaľ len odrozprávate divadelné story, nesmiete servírovať suchú, scenáristickú smiešnu kontinuálnosť triviálneho príbehu a slepo veriť hviezdnym pohľadom zainteresovanej Grety. Ale tak Garbo bola kosť, síce si nevedela vyberať tak kvalitné scenáre než Bergmanová, ale bez nej by vlastne nebolo ani čo hodnotiť...