Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dokumentárny
  • Animovaný

Obľúbené filmy (10)

Vertigo

Vertigo (1958)

Už len pri vyslovení slova „Vertigo“ či plynulým audio-vizuálom úvodných tituliek mi prejde mráz po chrbte. Scéna po scéne, momentka po momentke do seba tak krásne zapadajú, až neveriacky krútim hlavou, čo dokázal majster Hitchcock natočiť. Vertigo je magický snímok balancujúci medzi snom a umením, posadnutosťou a najhoršou nočnou morou a v ktorom môžete použiť 30 rôznych interpretačnych výkladov a všetky môžu byť prezentované správne... Prenádherne tajuplná mysteriózna atmosféra je previazaná so všetkými filmovými atribútmi s takou krehkosťou a citom, až nemám slov. Strhujúce farebné obrazy, chladná romantika Jamesa Stewarta a Kim Novak, prepracovaný konceptuálny labyrint, nádherne vynímajúce sa exteriéry, najlahodnejšia a najuniverzálnejšia hudba, kde jej vášnivý vrchol končí jedinečnou skladbou Scene d´Amour. Predstavte si, že niekto do koho sa zamilujete zomrie a po čase beznádeje sa potulujete po meste a stále sa vám niekto naň(u) podobá? A zrazu sa stáva neuveriteľné uveriteľným?!

Stopaři

Stopaři (1956)

Filmová báseň, ktorá presahuje žánrové možnosti. John Ford natočil nadrozmerný film, ktorý je na prvý pohľad neviditeľným masterpiece(om), prevyšuje klasické rámcové osnovy, s čím sa tak často potĺkava westernová tematika a s ľahkosťou maliara ju strčí do kapsy. Vizuálnou poetikou a nostalgickou atmosférou neprekonateľný kumšt, ktorý sa prediera krajinou divokého západu z kade prichádza a odchádza postava Johna Waynea - Ethan Edwards. Ethan je najkomplexnejšou a emocionálne najzaujímavejšou postavou divokého západu všetkých čias, ktorý je z jednej strany neskonalým rasistom a drsňákom, z tej druhej iba osamelým súputníkom bez elementárneho šťastia a domova zároveň. Jeho celoživotné (a márne) blúdenie nezačalo príčinnými udalosťami vypálenia bratovho ranču indiánmi a ich následné ukoristenie dievčatiek Lucy a Debbie. Skrýva v sebe neskutočnú nenávisť symbolizujúcu najťažším stupňom ľudskej agresie a nadradenosti. Vo Fordových rukách to má navyše aj akýsi násobný parameter nadhodnôt a možností filmového umenia, cez ktoré číta a rozpráva svoju story malebná krajina, veľa napovedia tradície a zvyky, i osudy a príbehy jej obyvateľov. A takisto veľká metafora dobyvačnosti Ameriky 19.storočia, až epických rozmerov. Na konci sa v ňom síce zmocnil krátkodobý stav láskavosti a dobra, ale len vo veľmi relatívnej podobe. Ako nám poodhalila záverečná strhujúca scéna filmu (v doprovode krásnej pesničky od Maxa Steinera a The sons of Pionners), bol to stále ten istý Ethan Edwards, ktorého osamelá duša vyrazila opäť niekam... na ďalšiu púť a navždy odkázaná predierať sa medzi vetrami...

Správce Sanšo

Správce Sanšo (1954)

Tiež si kladiem otázku, ako by sa s tým dopracovalo Mizogučiho majstrovstvo bez zásahov cenzorov. I tak je ale Sanšo zlatou ukážkou disproporcie všetkých druhov emócii i hlbokej sebareflexie národných dejín. Takisto odmení iba pozorných a načúvajúcich, než buranov a nechápavých bez zmyslu umeleckej krásy, ktorá tak umocňuje všetky esteticko-humánne zložky do tých najsamlepších výšin. Prenádherne natočená legenda utrpenia a krutosti svojej doby, púť života premien a stretnutí. Miestami sa nato paradoxne ťaživo nahliada, to ale skrátka patrí k tým naj filmom bezozvyšku. V niektorých momentoch sa môže kľudne stať, že vám ustane hrdlo a dych, pokiaľ si budete vedieť túto smutnú odyseu vychutnať http://www.9em.sk/?p=3389.

2001: Vesmírna odysea

2001: Vesmírna odysea (1968)

Obrovský zážitok filozofického a existenciálneho presahu, ktorý vás dokáže celý život napĺňať a stále niekam posúvať. Svet a univerzum v prepojení ľudskej dobyvačnosti a jej hraničných limitoch a zlyhaniach. Inak vysoko nadčasované MEGA-DIELO vám dokáže vyobraziť číru podstatu ľudskej existencie šmahom ruky, popritom i trikovo neskonale uchvacovať, so spojením klasicky-temnej klasicky-príjemnej hudby vám dodá zimomriavky a taktiež ukľudnenie. Prinúti vás klásť si otázky, prinúti vás rozmýšľať a dokáže, že opisovať v symboloch a metaforách je výstižnejšie. Vesmírna Odysea totižto nie je ani zďaleka iba technickým filmom. Všetko zapadá do filozofického a umeleckého labyrintu. Rozpráva rozvrstvený príbeh a necháva divákovi hádať každý ďalší krok v rôznych časových obdobiach a na rôznych miestach vesmíru. Má v sebe vnútorný stimul takého rázu, že po každom ďalšom vzhliadnutí naberá na sile a jednotlivé sekvencie si zamilujete. Cesta nekonečným priestorom a hviezdne dieťa sú tým najsilnejším zážitkom, aké môže človek na plátne vidieť a ja verím, že sa majstrov hrozivý scenár nenaplní, hoc sú jeho postrehy temer vždy správne.

Zúriaci býk

Zúriaci býk (1980)

Čas ukáže, akým spektrom sa naň (Raging Bull) budem dívať v krátkej budúcnosti, pretože som čakal trochu niečo iné, čo ma vyviedlo zo zabehnutého tranzu. Skúsil by som porovnať športové klasiky Rocky vs. Raging Bull do rovnakej kategórie ako westernové Dances with Wolves vs. Unforgiven. Prvý menovaný z dvojice je známejší a epickejší, ale tie zvyšné dva neohrozene vládnu svojmu žánru, priviedli do filmu viac poctivej remeselnosti a filmového potu, za čo im z hlbokého srdca ďakujem. Postava Jake LaMottu je najpresvedčivejšie prepracovanou rolou v dejinách športového filmu. Už len z toho, že o šport išlo až v druhom rade.

Žalozpěv stezky

Žalozpěv stezky (1955)

Krásny humanistický pohľad až k zákutiam chudobného indického života očami dokumentárnej optiky (podobne ako Renoirova Rieka 1951). Avšak, narozdiel od Rieky sa toto dielo výrazne líši a to nielen čo sa týka obrazovej kompozície a spôsobu reči. Rayovo rozprávanie je úzko previazané s nízkou sociálnou vrstvou, na ktorú nepoužíva politické parametre, ale zaujíma ho najčistejšia ľudská rovina. Matka detí s manželom trpí v materiálnej rovine, deti, nakoľko prechádzajú detstvom ešte neupustili hravosťou a poznávaním okolitého sveta. Preto je tento skvostný príbeh tak nádherne poetickým a symbolickým vo svojich neexpresívnych okienkach, pretože javí a odráža svet naplnený radosťou z kvapkajúceho dažďa a zároveň súcití s krutými pomermi, ktoré naše postavy dovádzajú k neriešiteľným strastiam. Lyrickým podtónom sa formálna stránka približuje talianskemu neorealizmu a dodáva dielu preto stotožniteľnejší význam. Detailizácia jednotlivých zložiek a bohatá výtvarná poetika vás skutočne ponorí do deja v neopakovateľnej podobe, až natoľko je Pather Panchali výnimočným filmom. Odráža život bez akýchkoľvek bočných konzervantov. Výborná práca so zvukom je podopretá skvelou čiernobielou kamerou a Rayovym unikátnym citom, ktorý pohladí dušu.

Ovládací panel
150. naj používateľ Slovensko
36 bodov