Biopler

Film má parádny úvod, s divákom sa nemazná, rovno mu dávkuje akciu, rovno ho šupne do boja kde pocíti úzkosť i napätie, ktorým čelia preživší z rodu Atreides z prvého dielu. Hlavná postava, Paul Atreides, prechádza v snímke najväčším vývojom, jeho podmaňovanie si Fremenov skrz mnohé skúšky a preslovy je presvedčivé. O čosi menej jeho boje s pochybnosťami, ktorých je viac a viac, aby ich v poslednej tretine odbil, že on sa predsa len rozhodne byť tým žiadaným mesiášom. Film je megalomanský projekt, zahltí vaše zmysly dokonale, opije grandióznou výpravou a skvelými maskami. Smutne však konštatujem, že zatiaľčo je nám do detailov predstavovaný okrem Paula aj púštny svet i život Fremenov, podporený dokonalým využitím filmového jazyka, pri Harkonnenovcoch sa síce zaujímavo prepíname do bezfarebného sveta, ale vykreslenie Feyd Rautha, ako nového nástupníka po nevýraznom Rabbanovi, je odbité, nič sa o ňom nedozvieme. Akurát, že jeho nevykreslený sadizmus vysal aj farbu z kotúča. Jeho boj v aréne je nechutne digitálny, myslím to kymácajúce sa obecenstvo s nahratým burácaním. A celé je to až brutal kontrast, neviem či zámer tvorcov, ale akoby sme sa pri Harkonnenovcoch prepli do analógového sveta. Treba naopak oceniť ďalšie rozvíjanie postavy lady Jessicy i celkového vývoja sesterstva Bene Gesserit. Paulov vzťah s Chani prináša určité emócie do snímky, i keď sme v chladnom sci-fi svete, ich vzťah pretepľuje film obyčajnými ľudskými emóciami. Podobne kontinuálne dobre sa rozvíja aj Paulov vzťah s matkou, ak sú spolu na scéne, veríte im každé slovo. Duna duní pod Zimmerovou taktovkou, ale  ostrieľaný skladateľ nebol veľmi invenčný. Jednotka bola komornou snímkou, ktorá musí veľa predstaviť a odpustil som jej istý chlad postáv. Dvojka sa vydala cestou budovania kolosálneho pomníka nesmrteľnosti, s pohlcujúcim drajvom a ľúbivým vizuálom. Je to ťažkotonážna epika, ktorá však vo vnútri nazdieľala menej ako mohla a aj mala. Napriek všetkému sa jedná o obrovský kino zážitok, v TV to bude tak 50% max.

Typická 70s neučesanosť a zaprášenosť snímky spolu so zaujímavým hercom Barrym Newmanom, ktorý sa zbesilo vydáva na cestu z Denveru do San Francisca za 15 hodín, sú v prvej polovici plusy, ktoré navnadia. Nedá sa opomenúť ukážková kamera. Avšak ďalej je to, vzhľadom na chýbajúci príbeh či zápletku, len zážitková jazda naprieč púšťou, ktorá je symbolom slobody spolu s rýchlym autom. Je až trápne ako hrdinu polícia nevie dolapiť za x priestupkov, ktoré nazbiera za 2-3 dni. Ako sú naivní keď sa na nich rúti s parťákom a húkačkou a oni mu nepochopiteľne naletia a uhnú. Kowalskeho motivácie hnať sa dlhú cestu do Frisca nie sú ozrejmené, a je to podľa mňa zámer, čo však ozrejmené je, že v závere dosahuje to čo si zaumienil. Metafora svetla medzi buldozérmi a jeho blažený úsmev bohate stačia. Určité epizódne postavy sú hodné rozoberania pri ďalších projekciách, určite minimálne nahá holka na motorke či chlapík chytajúci hadov v púšti.

Film, pri ktorom potrebujete mať trochu povedomie o masovom vrahovi zo sklonku 19. storočia a taktiež historické súvislosti vo vtedajšom Francúzsku (porážka Pruskom v 1871, rastúce socialistické hnutie, Dreyfusova aféra). Ak to nemáte, film bude ťažšie stráviteľný, lebo narácia je plná náznakov a nedopovedaného. Pátranie po vrahovi je tu dané do ústrania, príbeh sa sústredí na boj o vplyv medzi pomäteným vrahom a ambicióznym sudcom, ktorý si na tomto prípade chce budovať kariéru. A tak je samotný názov filmu príznačnejší ako názov knihy podľa ktorej je sfilmovaný. Je sudca prakticky na konci príbehu vrahom, alebo vrah sudcom vo svojom otrasnom konaní? Film kladie skôr otázky a treba ho sledovať veľmi pozorne. Úsmevne sa vysporiada s dolapením vraha, ktorého reálne na políciu dovliekli muž so synom keď napadol matku resp. manželku. Tavernier po krátkej naháňačke týchto mužov neváha premostiť scénou akéhosi spevu Bouviera na kopci za mohutného vetra, pričom istý chlapík naň neustále mieri zbraňou. Zbytočne režisér do stopáže doplnil scénu ohľadom Bouvierovej dcéry a jej prvého svätého prijímania, to by som kvôli tempu kľudne vypustil. V rozpakoch som aj z postavy Rózy, kde na začiatku sa dá akceptovať, že je akoby bútľavou vŕbou sudcu, ktorý žije v pokročilom veku stále so svojou matkou, no potom na dlhý čas zmizne z príbehu. V poslednej tretine či v závere to už hrá, avšak vyhodnocujem to ako chladné či vypočítavé narábanie s touto postavou. Naopak zaujímavo sa rejža  vysporiadal s postavou prokurátora Villedieua, ktorý je v snímke akýmsi svedomím karíérneho sudcu... jeho smrť zostáva v závere záhadnou - bola to samovražda či vražda jeho sluhu? Film ťahajú obe hlavné postavy v podaní Noireta či Galabrua, ich výkony znesú najprísnejšie kritériá.

To čo bolo? Niečo na štýl Kórejský Zodiac, avšak neriešime len nikdy nedolapeného vraha a jeho obete, v tomto prípade výhradne ženy, ale skrz švihnutých policajtov riešime skôr to čo za sadistov sa honosne vydáva za detektívov. Pri jednom z nich nie hocijakých, ale takých, ktorí už z pohľadu na fotku vedia dedukovať zločinca. Prepáčte, ale ak policajti mlátia podozrivých za účelom získania informácie, ak im neváhajú dať kopačku do hlavy, tak to je riadne zúfalé. Vo mne to paradoxne žiadnu zúfalosť z konania polície nad neobjasneným prípadom nevyvolalo, lebo samotný príbeh je veľmi chabý v skladaní si celkového obrázku vraha. Na priestore dvoch hodín sa dozvieme, že zabíja v daždi, predchádza tomu song v rádiu a pravdepodobne je holohlavý, lebo na mieste činu nie sú nájdené iné vlasy než len obete. Film sa veľmi pomaly hýbe vpred, technicky je priemerný a divácky all in all nezaujímavý.

Scorsese, ako veľký vyprávač, si tentokrát vybral tému, pri ktorej sa dá smelo zdôrazniť, že ide o vyrovnávanie sa s históriou, so svedomím Ameriky. Na ploche vyše 3 hodín rozpráva príbeh tichých zabijakov, ktorí sú ako rakovina prítomní uprostred indiánskeho kmeňa, ktorý rozprávkovo zbohatol na náleziskách ropy. Hlava tichých zabijakov nie je nik iný ako matador De Niro, a som rád, že po rokoch v béčkových filmoch sa za pomoci svojho kamoša režiséra vytiahol do prvej ligy kam právom patrí. Zaúča, ako sa šikovne dostať k prachom, synovca Ernesta v podaní DiCapria, ktorého postupne premieňa z burana a vojnového veterána na spoľahlivú spojku. Lily Gladstone bola však režisérov najväčší tromf. Obsadenie roly Mollie práve ňou dalo snímke neobyčajný nádych i rozmer, že tichí zabijaci majú na druhej strane súpera v stoicky kľudnej žene, ktorá znáša tragédie úmrtí v rodine, postupné onemocnenie, ale predsa len vie reagovať a zasiahnuť, i keď to vzhľadom na jej flegmatickú povahu navonok neočakávali. Film je pôsobivo natočený, výprava je skvelá a i napriek množstvu postáv sa dá všetko stíhať vstrebať. V globále však dielo sleduje udalosť, skôr ako hrdinov, i preto sa dá tvrdiť, že akoby nám chýbal hlavný hrdina či hlavná hrdinka, ktorou mala byť Mollie. Treba priznať, že snímke v závere dochádzajú baterky a v tak dlhej stopáži sa nedočkáme prežitia katarzie aká by bola odpovedajúca celému predtým videnému. Naproti tomu poteší záverečné zhrnutie ďalšieho osudu hrdinov inou formou ako klasickými titulkami. Zvláštnym je zámer tvorcov neprekladať určité pasáže indiánskych dialógov. Je to rozhodne veľmi dobrý film, ktorý vo vás bude kvitnúť i po dopozeraní ešte niekoľko dní.

Filmu veľmi nepomáha, že chce ohúriť minimálne tak ako sfilmovanie diela Millennium Stiega Larssona. Berie si od neho tému, avšak so zreteľom odloženého prípadu spred 20 rokov, kedy sa jedna žena chce stále pomstiť, len je jej to veľmi ťažké po tak dlhej dobe a živote v ústraní uveriť... a to je boľačka príbehu, ktorý je ináč zaujímavo rozvetvený. Dvaja hlavní zabijaci i spolužiaci si dnes žijú ako-tak pohodlný život, jeden dokonca na panstve, avšak za celú stopáž sa nedozvieme prečo počas štúdií konali to čo konali. A miera násilia mi prišla až ustrelená. Ústredné duo detektívov z prvého filmu sa mení na trio, no vskutku neviem načo to bolo dobré. Aj tak sa v teréne pohybujú dvaja a bohato mi stačili, predviedli i po hereckej stránke štandard. Zadumaný Carl v podaní Lie Kaasa je typ detektíva, ktorého mám rád a dám prípadom z oddelenia Q ešte ďalšiu šancu.

Efektná jednohubka, pri ktorej vidíme hlavného hrdinu, ktorý sa necháva unášať tým čo mu príde pod nos. Má neskutočne prívetívú manželku a spolu nám ukážu ako sa dokáže rodina s deťmi pobaliť za dve hodiny a odísť na iné miesto a navždy zanechať to pôvodné. Tým, že témou sú drogy, ich prevoz, vzťahy s drogovým kartelom, CIA atď, film má až priveľmi nádych komédie, akoby to celé bola brnkačka, akoby všetko klapalo a vždy to vyzeralo cool. Snímka príjemne odsýpa vďaka skvelému strihu a peknému vizuálu, ale chýba jej vážnosť témy a vývoj hrdinu. Je to skrátka len týpek, ktorý prijíma to čo sa od neho vyžaduje a v druhom rade to začne plniť. Skrz vyprávanie spojené s dobovými popovými songami a vyprávačom prehovárajúcim do príbehu ide o vykrádačku Scorseseho.  Film drží nad vodou Tom Cruise, ktorý ma opäť raz presvedčil, že si vie dokonale vybrať v čom bude hrať.

Kino bolo v počiatkoch filmu atrakciou a takými boli aj filmy, v ktorých sa tvorcovia nebáli experimentu. Neskôr filmári od atrakcií prešli k silným príbehom. A teraz i pod silným vplyvom superhrdinov sa vraciame k atrakciám. Takouto atrakciou je určite tento film a som rád, že nepotrebuje žiadnych superhrdinov z komiksového univerza. Páči sa mi na ňom, že v divákovi prebúdza mnoho otázok a hlavne, že ho volá opäť snívať - o krajšom zajtrajšku, o rovnováhe života človeka s prírodou, o vzťahoch ako takých. Tým, že na určitý čas nahliadneme do života Na´vi, film hladí dušu, lebo nasávame súlad, harmóniu, skrátka niečo čo nie je samozrejmosť. Snímke po stránke realizácie nie je čo vytknúť, Cameron je perfekcionista a jeho nový svet je vymyslený do detailov. Škrípe len napojenie pozemšťanov a ich prípadné odpojenie do/zo života Pandorčanov... pre potreby príbehu sa vedia raketovo premiestniť a dobehnúť "život" ako pri tlačidle "Resume" v nejakej PC hre. Taktiež asi nezostalo veľa času pri tvorbe zápletky boja dobra so zlom, mierim na tupú deštrukciu či dobývanie planéty pod velením dôstojníka Quatricha v podaní inak skvelého Stephena Langa. Skrátka viac sofistikovanejšia línia príbehu a neprepálené akčné scény a bol by som plne spokojný.

Toto dielo je akože thriller, ale "thrill" z neho vôbec necítiť. Totižto oveľa viac sa tvorca zameriava na romantickú linku príbehu a tým, že sa nám v príbehu neobjavujú ďalšie postavy, nie je ťažké odhadnúť kto je ozajstný lupič, resp. kto ako skupina za tým celým stojí. Film je krásne natočený, vynikne znamenitá francúzska Riviéra, krásne mesto Nice, krásne farby, ale len to samé nestačí na aspoň priemer. Doň ho určite neposúvajú smiešne automobilové naháňačky. Grant je naboxovaný hnedým boxom, aby vyznelo, že je na riviére ako doma, a je to až moc okaté.

Pokiaľ nemáte základné informácie o libanonskej občianskej vojne, tento animodokument vás minimálne obohatí. Musí sa mu nechať perfektný nápad v podobe formy rozprávania kedy hlavná postava sa snaží rozpamätať na všetko akoby z prvotnej amnézie. Jeho mínus je v predostretej roztrieštenosti epizód, kde chýba často prepojenie postáv. Podstata epizód vyšumí, lebo sa snažia len sem-tam zmieniť historickú súvislosť. Smrť Bashira je oznámená dôstojníkom a bodka. Príbehy z nedávnej histórie Blízkeho východu sú pole neorané a toto bola téma, ktorá má potenciál zaujať, avšak s poriadnym vykreslením historického podhubia. Snímka disponuje mizerným monotónnym vyprávaním a s minimálnou mimikou postáv skrátka neobstojí. Mňa zaujala hudobná zložka, ktorá veľmi príjemne delí isté epizódy.