Biopler

Film pre pamätníkov, film pre filmových fajnšmekrov, pre divákov, ktorí hlcú staré filmy, starú éru, ktorú reprezentovali filmové esá. Výborný ťah spojiť DiCapria s Pittom do roly parťákov na vzor Redford & Newman. Ich repliky bavia, nosič vody Cliff baví o čosi viac. Tarantino mu vtipne dopraje sen bitky s Bruceom, ktorý preslávil bojové umenia, ktoré v dvoch filmoch náramne využil práve režisér filmu. A tá srandička s LSD...výstavba epizódy, ktorá tomu celému predchádza, je parádička. Tieto detaily, podobnosti, opakovania, prepojenia sú loptičky, s ktorými skvele žongluje najznámejší filmový maniak. Filmová forma na jednotku a vo vizuálnom háve, ktorý sa nedá opozerať. Do toho geniálne namixovaný soundtrack známych i menej známych songov z čarovného obdobia konca sixties. Finálny akt však ukáže, že na režisérskej stoličke sedí stále človek, ktorý miluje preliať umelú krv na plátne. To by nebolo samo o sebe hrozné, no finále však nemá oporu v predošlom deji, nevedie k nemu žiadna navádzačka, je to akoby povedal básnik či politik - vytrhnuté z kontextu. Do toho je strčená zbytočná vykecávačka Ricka, ktorý si posťažuje na starú kraksňu hipisákov ako mu hučí pred barákom. A čuduj sa svete, hipisáci spravia fail. Dá sa konštatovať len lacne prevedená filmová pomsta. Úplný záver kde sa Rick stretne so Sharon je na druhej strane krásna bodka a splnenie sna hasnúcej filmovej hviezdy, že sa dostane do povedomia vychádzajúceho režisérskeho esa. Rickov príbeh tak nekončí smutne, režisér mu dáva nádej. A nám, filmovým fajnšmekrom, dáva nádej, že skutočný film nezomrie.

Takmer dvojhodinová komédia, ktorá pobaví a treba jej uznať, že spojením postáv kňaza i rabína v jednom diele je originálna. Už len to trochu Nortonovi a Stillerovi veriť, v tom je kameň úrazu. Hreje však dojem, že stále je na čo pozerať. Brianova premena či náhle vzplanutie citov k blondínke kdesi v poslednej tretine filmu je chabo podopreté, lebo on sa od polovice stopáže z príbehu pomaly vytráca. Záverečné rýchle zmeny nálad a pocitov rabína i blondínky sú už klasika žánru, v ktorom sa všetko videné musí pekne zomlieť aspoň na konci nech máme happy-end.

Pocitovka film, v ktorom sa stále čosi deje pri stole či na bare. Veľmi príjemný mix slovenského a českého herectva výborne baví. Veľa scén riešených improvizáciou, čo nie je na škodu, no hlavne pri mladom Dančiakovi to škrípe. On nie je hercom pre hlavné role, a už vôbec nie pre role kde chce zbaliť babu. Jeho lacnejší výkon vyvažuje úlisný parťák Labuda, no hlavne maestro Pántik, ktorý disponuje plnou peňaženkou na tú dobu, čo je na pobavenie a milé ozvláštnenie snímky. Ostatné postavičky sa svojimi vstupmi, hlavne o Tobruku, tiež podieľajú na odľahčenej atmosfére počas jednej čarovnej noci.

Film sa venuje prípadu, ktorý je na dobu vzniku zaujímavý, len akosi nám je z neho málo prezrádzané. Na vytvorenie celkového obrazu, že o čo vlastne ide, sa dáva slabý dôraz. Snímka sa pohráva s filmovou formou, či už sa bavíme o myšlienkach sira Johna, no hlavne prístupe v závere kde nám neboštík nechá odkaz, ktorý slúži ako detektívova záverečná reč. Na snímke vidno, že sa hlavne v scénach sedenia poroty improvizovalo, niektoré prejavy porotcov sú fakt tupé. Taktiež návšteva sira Johna vo väznici keď došiel pozrieť odsúdenú, isté pauzy v ich prejavoch možno pričítať tomu, že akoby hľadali čo múdre povedať. Každopádne ako aj Hitchcock sám poznamenáva, detektívky sa mu nikdy neľúbili, lebo všetko prezradili až na konci. Tento kúsok je čo sa týka indícií k vrahovi prostučký a divák si poľahky spája videné a zistené informácie, no vysporiadanie sa so situáciou a samotné "zúčtovanie" v závere je hodné obdivu.

Cusack sa do roly ňoumu, ktorý ani vo svojich tridsiatich rokoch nemá jasno, že by mohol hľadať príčinu zlyhania doterajších vzťahov v sebe samom, hodil znamenite. Film je však i napriek tomu nudný, plný kecania, ktoré nie je zaujímavé a narácia je tiež nič moc. Navyše sa nie je ani na čom poriadne zasmiať. Jediné čo skvele vypáli je scéna v obchode s Timom Robbinsom :)

Toto veru Lynch nezvládol. Jednoznačne film v jeho zbierke, pri ktorom je najslabšie cítiť jeho pečať. Začiatok a úvodná atmosféra výborné, no potom akoby sa zabudlo na to podstatné - rozprávanie príbehu. Namiesto toho skáčeme hore-dole ako capkovia až sa dostaneme k červovi. Neprehľadné, úmorné a toho vládcu Padishaha by som jednoznačne lepšie obsadil, nemôže ním byť niekto ako deduško z večerníčka. Veď to má byť nejaká autorita, nie strýčko José Ferrer.

Bez minimalisticky hrajúceho Chudíka by ten film nestál ani za mak. Jeho rola je zaujímavá, lebo je nám predstavený sklamaný muž, ktorý tvrdí, že bez lásky sa nedá žiť... vojnovým ideálom už viac neverí, prichytí ženu pri nevere, nemá chuť žiť, opája sa alkoholom a jeho epizódy by sa dali nazvať samotárskym westernom. Film ako taký bohužiaľ pôsobí nesúdržne, minimálne na začiatku sa v ňom ťažko orientuje keď sa veľa premelie ohľadom Dabača až sa zakotví pri udalostiach SNP. Vlastenectvo pekne dýcha na diváka, len konanie postáv je miestami nevysvetliteľné. Ak chcem neskôr spojke posunúť pilulky proti fašizmu, tak ich nenechám len tak na stole a zatiaľ rozdýchavam pusu. Oslavovaná scéna Dabača v krčme je síce frajerská, na tú dobu a miesto veľmi efektná, ale tiež drhne logika, že keď chcem odbachnúť Nemcov a kolaborantov, tak si s nimi predtým nebudem pripíjať slivovicou. A na záver filmu sa školácky nechám odbachnúť. Dabač hovorí o smrti, že si prišiel po ňu, no jeho padnutie mohol režisér ináč vymyslieť.

Starý zákon, príbeh Kaina a Ábela, Nový zákon, Ježišove slová ľudu, Očistec, Peklo... smrť a na záver bájny Fénix. Aronofsky má rád mixéry a pomixuje si čo chce... aj klince s hruškami. Biblické metafory si vytrháva ako chce a lepí kam chce. Psychologicky slušne budovaná prvá polovica snímky, kde si ma Jennifer Lawrence získala a rozumel som jej pocitom, jej túžbam, je v druhej polovici premenená na maniakálne besnenie, ktoré ma unavovalo sledovať a fakt som pritom vypol. Film pojednávajúci o neľahkom údele matky, o tom, že je tak vymyslená, že musí prijať, aby mohla dávať, dávať, dávať, i keď vždy nie je dosť, je niečo čo je holá pravda. Tak to bolo a tak to bude. Načo o tom musíme natáčať metafyzickú fantazmagóriu?

Veľmi príjemná konverzačka so slovenskou hereckou elitou, medzi ktorou hviezdi Haverl, pokojný Valach, no najviac na seba upozornil mladý Marek Ťapák. Veľmi vhodne je do filmu vložená hudba, nevhodne zase zábery exteriérov, ktoré príbehu nepomáhajú a javia sa ako zbytočné. Výborne na mňa zapôsobili temné farby zimy a to, že sa príbeh odohráva večer a počas noci.

Zaujímavý námet, ktorý sa postupom času nerozmieňa na drobné, ktoré by sa blyšťali. Pozoruhodný experiment a hrátky s virtuálnou realitou, ktorá má zodpovedajúcu úroveň doby vzniku. Brosnanovi dlhšie vlasy svedčia, náušnička v uchu má tiež niečo do seba. Jeho úporné snahy o vypilovanie projektu i boje s nadriadenými sú uveriteľné, zahral to fakt dobre. Miestny truľko v podaní Faheyho bol tiež dobrý výber, no jeho románik s miestnou slečnou bol čudný a hlavne čudne napísaný, mám na mysli mäkkosť a tvrdosť istých častí tela. Toto dielo má isté prvky béčka, citeľné aj v scenári, ale all in all sa jedná o originálny výtvor.