Biopler

Zaujímavý námet, ktorý sa postupom času nerozmieňa na drobné, ktoré by sa blyšťali. Pozoruhodný experiment a hrátky s virtuálnou realitou, ktorá má zodpovedajúcu úroveň doby vzniku. Brosnanovi dlhšie vlasy svedčia, náušnička v uchu má tiež niečo do seba. Jeho úporné snahy o vypilovanie projektu i boje s nadriadenými sú uveriteľné, zahral to fakt dobre. Miestny truľko v podaní Faheyho bol tiež dobrý výber, no jeho románik s miestnou slečnou bol čudný a hlavne čudne napísaný, mám na mysli mäkkosť a tvrdosť istých častí tela. Toto dielo má isté prvky béčka, citeľné aj v scenári, ale all in all sa jedná o originálny výtvor.

Deliverance je film, ktorý má miestami kolísavé napätie, vzhľadom na to, že je to zástupca survival. Na mňa nepôsobil ohurujúco, cením si na ňom autentickosť. Štyroch chlapov z mesta zasadil na nepokojnú rieku a do miest, kde stretnú čudných a divokých osadníkov. Boorman skvele vybral do role vodcu Reynoldsa, ktorý sa povahovo na to výborne hodil. Jeho tvrdosť a namyslenosť je však neskôr potrestaná vývojom príbehu a je to fajn zápletka ďalej sledovať oklieštenú zostavu ako dorazi do cieľa. Ďalší chytrák zo štvorice Voight dostal part, ktorý z neho robí rozporuplného človeka, nakoľko jeho skutok nie je čo sa týka spravodlivosti vyriešený. Záver s nevyriešenou situáciou, ktorú schytal šerif, je to čo sa mi najviac páči - chlapi si mysleli, že zažijú pohodičkové dobrodružstvo a v nedeľu poobede v teple domova vychutnajú pivko pri futbale. Ich sny sa premenili v nočnú moru na konci aj s mŕtvolami a im to zobralo natrvalo pokoj z duše. Pred svetom však všetko zostane skryté, lebo dielo priehrady zakryje ich staré hriechy i hriechy horalov - dokonalá metafora.

Milý film o láske, za ktorú poriadne nezabojoval Jakub v podaní Nvotu, ktorý hrá nemastného-neslaného chlapčiska. Vzťah dvoch mladých je i vďaka výkonom hereckých juniorov správne neohrabaný, no scenárista im mohol do úst vložiť lepšie repliky. Úroveň hlášok ako, že rastú ti krídla, no to mu milá šahá na lopatky na chrbte, je chabá. Filmu na autenticite pridáva zobrazenie života v osade bez príkras, kde degoši hovoria cigánsky a nám divákom je len cez obraz jasné čo asi myslia.

Andrew Niccol vie témou zaujať, na to má akosi predispozíciu, že si vyberá výborné námety. Vie navodiť atmosféru bez ťažkých trikov, vo svojom debute sa zameriava skôr na charaktery a na vykreslenie túžby po splnení sna, na nezlomnú vôľu v priestore kde "in-valid" jedinec nemá šancu. Kvôli námetu sa jedná o nadčasový film. No ako aj pri Lord of War, aj tu mi chýba k plnému hodnoteniu dotiahnutie pár vecí. Prostredník medzi Jeromeom a Vincentom sa zjaví na scéne ako Alladin z čarovnej lampy. Vincentova rodina ide po vstupe do Gattacy do úzadia, dostávame sa k nej v závere pri stretnutí sa s bratom, no akosi som tejto okľuke málo veril. Brat pôsobí v komande, no podobnosť Jeromea s Vincentom mu neudrie do očí. Neudrie mu ani znalosť Vincentovho sna a túžby byť kozmonautom čo sám videl keď vyrastali. A potom už len detail, že plávať vládzeme ako dlho chceme, nešetríme sily na obrátku, no behať až tak nevládzeme. Dielo má tak či tak veľa krásnych myšlienok a aj vďaka brilantnému triu Hawke-Thurman-Law si zaslúži obdiv.

Naivné, nezáživné a nesympatickým Bridgesom naplnené dielo, ktoré si slepo razí cestu nazad do vesmíru. Sledovať cestu z bodu A do bodu B, kde hlavným hrdinom všetko vychádza ako treba, kde sa im na scéne objaví často nelogicky nejaká pomôcka, je lacné a keby to aspoň pobavilo... no ani to. Za zmienku stojí snový synťák Nitzscheho, jeden z tvorcov, ktorý to neodflákol.

Podiel hriechu na poľudštení diabla - nevídaný námet na sfilmovanie sa Uhrovi a spol. podarilo preniesť na plátno ozaj znamenite. Partia čertov na čele s výstredným Ladižinským a chudákom Polónyim bola stvárnená výborne, ich expresívnosť ma pri prvom zhliadnutí iritovala, najmä ich miestami hurónsky smiech, no pri druhom už ani tak nie. Mrzí detinskosť zobrazenia čertov s rožkami a chvostom, no napríklad čert v podaní Augustína Kubána nemá rohy, lebo je holohlavý... trochu fail jeho zaradenie v tomto diele. Páčilo sa mi však, že žiadne peklo a kotle nebolo zobrazené, kresby či maľby, ktoré lemovali pozadie pri rozhovore čertov, resp. snímanie reaktivácie kolégia v rozpadnutom chráme boli výborné nápady. Výborný bol aj výber dvojice hercov - ľudí hriešnikov, presné typy, pri ktorých to Vladovi Müllerovi veríte a nebojácnosť Vlasty Fialovej v závere tiež. Nesúrodé vsuvky iných minipríbehov, ako predajného sudcu či dvoch maliarov čo znehodnotia svoje socialistické plagáty reklám, nepridávajú filmu nejakú extra hodnotu či neozrejmujú konanie kolégia, a tak mi prišli zbytočné. Ale ako kričí Müller na ulici, nedajte sa obmedzovať, nikým a ničím, ani týmto komentárom :)

No čo ja viem... mám směknout nad tým, že mi Jarmusch ponúkol kultúrnu všehochuť v postave černocha, ktorému zachránil život beloch a on ctí samurajský kódex? Žongluje s mečom na streche, na ulici s pištoľou. Je invisible keď treba, kŕmi holubov, číta Rashomona a kamaráti sa s francúzskym zmrzlinárom, to všetko v multi-kulti city NY. Mafiáni na dôchodku sledujú animáky a sú natoľko slabí v reči i organizácii, že pôsobia veľmi trápne. Ghost Dog ich vystrieľa bez mihnutia oka, aspoň toto sa mi páčilo, žiadne dlhé naťahovanie pred finálnym výstrelom, iba číra chladnokrvnosť. Film má pomalé tempo a vsuviek zo samurajského kódexu bolo priveľa na tak málo obsažný kúsok. Kdesi v úzadí mysle však mám sympatiu voči tomuto dielku a nezatracujem ho.

Dej nemá čím prekvapiť, ba by som dodal, že nám režisér vždy v predošlej scéne dopraje barličku, aby sme tú ďalšiu v pohode zvládli a nestratili sa. Bez štipky fantázie, len sucho podaný príbeh dvoch či troch chlapov čo boli pri začiatkoch kolektivizácie v 50. rokoch a teraz si po rokoch i s ich rodinami rozjatrili rany. Kňažkoman sa do roly celkom hodil, podobne aj kvázi podnikateľ Dančiak, no nič iné nemalo šancu zaujať, aj uzáver príbehu ide do stratena.

Na rovinu - tento film je klasika kvôli ďalšiemu výbornému výkonu hereckého chameleóna Hoffmana. Od dôb slávneho Someone Like It Hot je viditeľný výrazný posun v maskovaní. Hoffman je v roli Dorothy jasne ženský :) Epizódka s tým, že Juliein otec už na druhom stretnutí otvára krabičku s prsteňom je prefláknutá a lacne komediálna. Tých lacných fórikov je tam ešte pár a to zráža punc.

Dokument, ktorého výpovedná hodnota neexistuje... možno to je zámer. Pôsobí bezradne čo sa týka výstavby, resp. sledu i spádu deja, dookola sledujeme to isté. Najhodnotnejšie sú tvrdenia učiteľa Martina, ktorý má medzi poslucháčmi aj po rokoch uznanie, na druhej strane tento kúsok neustále otravuje sektárskym "aleluja" po každom piatom slove, resp. "Ježíš je borec" a pod. Celá spomínaná druhá časť je prednášaná týpkami, ktorí musia neustále jačať na publikum, a ja som neprišiel na to, že prečo.