beso74

Štvrtý diel pseudohistorickej fantasy ságy posunul celú sériu do oblasti absurdnej komediálnej paródie, ktorá vykráda všetko možné od filmovako Monthy Python, cez Dragonslayer, Beastmaster, Barbar Conan, Hawk či viac prvý a tretí diel Indiana Jonesa. Victor Webster sa vrátil ako akkádsky kráľ a podobne ako tvorcom tejto časti, nič mu nie je sväté. Aj vďaka nemu má tento diel silný komediálny nádych, ktorý sa snaží uhladiť dojem z nie práve najchytrejšieho scenára a žalostných špeciálnych efektov. Už na začiatok filmu som zažil menší šok, aj keď by sa dej mal odohrávať niekde v staroveku, z obrazovky na mňa požmurkuje stredovek a nie hocijaký, ale neskorý a rumunský. Aj keď musím uznať, že hrad Rasnov je veľmi malebný, kráľovstvo Norvania s rumunským image a poniektorými bulharský znejúcimi menami (Boris, Valina, Bogdan) ma hneď v úvode poriadne zneistilo, že čo to vlastne pozerám. Hnacím motorom filmu je trojica v zložení hrdinský Victor Webster (Matthyas), krásna Ellen Hollman (Valina) a trafený otecko Barry Bostwick (Sorrell). Urputne sa im snaží sekundovať hlavný zaporák Will Kemp ako po moci baživý budúci kráľ sveta Drazen, v jeho prípade to bol však casting úplne od veci. Navyše, vo filme si v epizódnych úlohach zahrá celá plejáda známych tvári, len treba dávať pozor, aby ste ich neprepásli, Don 'The Dragon' Wilson s krvavými päsťami ako bodyguard hneď na začiatku, starý kráľ albino Rutger Hauer či legendy ako Michael Biehn a Lou Ferrigno. Pri sledovaní tohoto filmu som rozmýšľal kde je hranica medzi inšpirovaním sa nejakým filmom a bezbožným kopírovaním, úvodná scéna s Urnou kráľov ako keby z oka vypadla úvodnej scéne z Dobyvateľov stratenej urny, joj archy a záverečná scéna s korunou je zas viac ako voľne inšpirovaná zomierajúcim starým Indiánom a zúfalým mladým plniacim 3 skúšky v Poslednej krížovej výprave. Je to minimálne na hrane, Ak to všetko spočítame, film mi poskytol to, čo vo filme takého to typu hľadám, zábavu. A to dokonca v takej miere, ako som určite nečakal, preto to bude pekných 60%, pre mňa druhá najlepšia časť série.

Zlátanina kombinujúca Jamesa Bonda s Rambom (je to natočené skôr ako druhá časť) s prvkami indiana Jonesa. Film, ktorý je tak zlý, až je zábavný. Robert Ginty sa asi, po vzoru mnohých iných hercov, rozhodol, že by nebolo od veci dať si nejakú dlhšiu dovolenku v juhovýchodnej Ázii a aby ju mal refundovanú, niečo tam natočí. Výsledkom je akčné dobrodružstvo, v ktorom nechýbajú vojaci kosení po desiatkach, diabolský komunistický generál s drevenou nohou, holdujúci babám v bezvedomí, pes holdujúci opustenej generálovej drevenej nohe a zlatý grál alebo pekne po slovensky aj holly shit celého filmu, prvý úplne automatický lietajúci motocykel vyzbrojený niekoľkými pármi rakiet pripominajúci ťažko zdefermovanú babetu. Ak by niekomu bolo málo, určite ho poteší lov gumenej rybej obludy v Mekongu alebo iné gumené obludy v podobe obrovských upírich netopierov. Jednoznačne guilty pleasure, ktoré si netreba nechať ujsť.

Film z počiatkov éry spoločnosti PM Entertainment, ktorý však vôbec nepredpovedá, že sa spoločnosť v krátkom čase stane lídrom na trhu s akčnými filmami B kategórie. Všetko čo sa dalo, sa tu aj riadne zhovadilo, nešikovná réžia, katastrofálny strih, takmer žiadne akčné scény, okrem Williama Smitha všetko začínajúci herci, z ktorých nik sa ani len nepriblížil jeho popularite. On samotný má všetky svoje scény natočené v tej istej kancelárii a celý čas tam akurát tak presedí. Jediné, prečo sa film oplatí pozrieť je záverečná zbabraná prestrelka, ako keby vystrihnutá z nejakej paródii. Či chcem alebo nie, za ňu tu jednú hviezdičku dať musím...

Pravidlá slasheru sú prosté. Poskladať skupinku mládežníkov, dostať ich niekde do ústrania, dať niekomu nejaký vraždiaci motív, k tomu nejaký efektný vražedný nástroj a noc môže začať. V roku 1985 sa vlna menom slasher prevalila ako tsunami a každý, kto len trochu mohol, sa snažil niečo zarobiť. Buddy Cooper to vzal po svojom, vybral si cestu nie celkom tradičnú, démonom pomsty je tu otec Ed, ktorý chce potrestať syna Eda za niečo, čo spravil pred 10 rokmi a nebyť dosť silného pudu sebazáchovy, nemusela sa už teraz nič riešiť. Po všetkých stránkach strašná amatérčina, ktorú od súdobej produkcie odlišuje len oveľa vyššia intenzita násilia a väčšie množstvo krvi. Pre milovníkov slasherov niečo, čo by nemalo ujsť ich pozornosti, pre ostatných niečo, čo môžu úplne pokojne preskočiť...

Jediným, hrôzu naháňajúcim faktorom filmu je úroveň diletantstva ľudí, ktorí sa tu dali uviesť ako herci. Až po pozretí tohoto filmu som si naplno uvedomil, čo to vlastne znamená, že slovenčina je oproti niektorým iným jazykom relatívne chudobná na slovnú zásobu. Ako by sa dalo jedným slovom vyjadriť slovné spojenie trápny nepozerateľný mišmaš tváriaci sa ako upírsky horor? No jedno slovíčko by som snáď našiel, ale do vulgarizmov by som nerád zachádzal... Jednoznačne najhorší upírsky horor aký som kedy videl.

Tak to som si vám pustil neskutočne prekvapujúci kúsok! To si vám ide jedná ženska v Amerike po diaľnici a viete čo sa jej stalo?? Neuhádnete! Ono sa jej pokazilo auto! Wau! A čo asi spraví? Ďalšie prekvapko, zíde z diaľnice a hľadá pomoc v malom mestečku, kde miestna populácia aj vrátane miestnych akváriových rybičiek nepresiahne hodnotu IQ scenáristu a režiséra v jedne osobe (nie žeby bol na tom on až tak dobre..). A v tom mestečku, keďže tam majú všetko možné od kukuričného poľa cez bláznivú reportérku až po miestnu temnú legendu, samozrejme okrem súčiastky potrebnej na jej auto, musí ostať. A neuveríte, ale istá veštba toto všetko predpovedala. Normálne asi spadnete všetci na zadok, keď s úžasom zistíte, že všetci v meste sú príslušníkmi nejakej sekty a z nej chcú spraviť matku ich znovuzrodeného vodcu. A teraz vážne, prekvapujúce na tom všetkom je, že všetky tie žánrové klišé sa striedajú bez toho, aby sa objavila aspoň nejaká snaha o obmenu či aspoň miernu modifikáciu (ak nepočítame, že útočiace vtáky nie sú čajky, ale vrany a že v kukuričnom poli neúradujú zasraní fagani, ale dospelí výrastkovia). A divák si stále povie, že teraz konečne bude niečo aspoň trošku originálne a ono to zas nie je. Odhliadnúc od tejto "maličkosti" sa s vypnutým mozgom dá film dokonca aj dopozerať a to bez vážnejších dôsledkov na tráviacu a vylučovaciu sústavu...

Zatiaľ bezkonkurenčne najlepší film, ktorý som si pozrel tento rok. Nelineárny v rozprávaní, inovatívny v rozprávaní príbehu o honbe na psychopatického vraha, zábavný a navyše podporený vcelku atraktívnym obsadením. Zelenáč Beau Mirchoff to po boku ostrieľaných mazákov ako Ron Perlman, Giancarlo Esposito, Lochlyn Munro či Titus Welliver vcelku slušne rozbalil. Samozrejme, nedá sa tu zamlčať zjavná prekombinovanosť, ale ani taký Obvyklí podozriví sa nedajú považovať za príbeh, ktorý sa môže stáť komukoľvek a nik to tomuto filmu nevyčíta. Navyše, celý film je prepojený krátkymi historkami z podsvetia, v ktorých som už len čakal, kedy sa objavia Vincent Vega a Jules Winnfield a priložia nejakú tu svoju báchorku, pre zmenu z druhej strany zákona ...

David Hayter, scenárista prvých dvoch X-Menoch, Kráľa Škorpióna či Strážcov sa rozhodol pre režijný debut. Ako látku si vybral vlkolaka, hororové monštrum, o ktorom sa len zriedka podarí natočiť čo i len priemerne kvalitný film. Bohužiaľ, ani tentokrát sa žiaden zázrak nekonal. Film začína jednou veľkou logickou dierou, ako to, že Cayden, aj napriek faktu, že je vlkolakom od narodenia, sa dostal prvýkrát pod vplyv splnu tak neskoro? O tom film taktne mlčí. Samotný Cayden je asi najväčšou slabinou filmu. Nevýrazný, mdlý herecký prejav neprebije ani tvár a účes ako z módneho časopisu. Celý film tak zachraňuje trojica starších hercov - Jason Momoa ako démonický Connor, Stephen McHattie ako John Tollerman a John Pyper-Ferguson ako Wild Joe. Tí sa svojich úloh zhostili parádne a vďaka nim som prehltol aj pachuť z vlkolačej svorky, ktorá vyzerala ako keby infikovali chovancov ústavu s mentálnym postihnutím.

Klasický western, ktorý sa stal uctievanou klasikou. Prvá spolupráca medzi dovtedy (len) tvorcom béčkových noir krimináliek Anthony Mannom a hercom, ktorý mal v roku 1950 podľa všetkého svoju hviezdnu kariéru už za sebou, Jamesom Stewartom, predčila všetky moje očakávania od filmu starého 65 rokov. Svižný dej, vybrúsené dialógy,bravúrne zvládnuté akčné sekvencie, atypický príbeh, množstvo výborných hercov vo vedľajších úlohách. Navyše, Anthony Mann preniesol do westernu aj niečo zo žánru film noir. Lin McAdam v podaní J. Stewarta nie je úplne žiarivým príkladom hrdinu zo západu bez bázne a hany, navyše je poznačený hrozným zážitkom zo svojej rannej mladosti, ktorý ho donúti spáchať čin, za normálnych okolností dosť odsúdeniahodný. Ani dievčina Lola (Shelley Winters) nie je archetypom cnostnej mladej dámy, podobne ako winchesterovka ide z rúk do rúk, bez vážnejšieho odporu a podobne ako u zbrani, nemá ten, čo ju práve vlastní najmenší dôvod odkladať si peniaze na starobu. Navyše, film je plný odkazov na to najposvätnejšie, o čom sa na Divokom západe dá točiť, charizmatický Wyatt Earp, Little Big Horn a nešťastný Custer, Indiáni i vojna Sever proti Juhu. To všetko zaraďuje tento western do zlatého fondu westernovej kinematografie a dáva návod, ako by mal divácky atraktívny western vyzerať...

Vcelku zaujímavý mix transformerov a studenej vojny, ktorá bola v čase vzniku filmu jedným z najzávažnejších problémov vtedajšej doby (globálne otepľovanie a otepľovanie homo rodu nebolo ani zďaleka tak dôležité ako dnes). Stuart Gordon vytvoril za nie príliš veľký peniaz postkatastrofický svet, v ktorom si nájde svoje miesto akcia, irónia i politická propaganda. Aj keď je dej z neďalekej budúcnosti, je plný odkazov na minulosť, mená ako Alexander, Achilles, Aténa, Herkules či Sargon (nie Sagan) nie sú pre milovníkov histórie neznámymi pojmami (v prípade že medzi nich nepatríte, skúste wikipédiu). Bohatieri z dvoch svetov, čisto náhodou Amerika vs. Rusko, bojujú o nie menej zaujímavý zdroj nerastných pokladov - Aljašku. Aj keď nemilosrdný čas uštedril filmu poriadnu ranu, stále má svoje čaro a napätie. Asi takto by vyzeral Pacific Rim, ak by vznikol pred 25 rokmi ako filmové béčko...