beso74

Keďže nie som rasista, na čiernu komédiu sa stále teším. Ale chyba lávky. V dnešnej dobe veriť niečomu, hoc je to o niečom čiernom a písané čiernym na bielym je do neba volajúca opovážlivosť. Od čiernej komédii požadovať aby bola fakt čierna, je asi tak trúfalé, ako čakať že hovädzie mäso je fakt hovädzie, že do bánk dávam peniaze, aby mi ich zhodnotili a že politici sú tu kvôli blahu národa... Spokojný akurát tak s farebnou kompozíciou - pekné filtre a obstojným koncom, ale taký by sa aj od filmu hlásiacemu sa k tomuto žánru celkom hodil.

Šetriť sa dá všelijako, napríklad aj tým, že niekoľko minút vykladám deje predošlých 2 častí a dokladám to zábermi z predošlých častí. Ale vrámci nového prístupu k životu som sa rozhodol, že tu nájdem len samé pozitívne veci. Takže: Film vrelo odporúčam každému, kto má niečo na práci a bude pravidelne od telky odbehovať, dej je predvídateľný od začiatku dokonca, takže v podstate nijaký dôležitý dejový zvrat nezmešká.

V dobe, keď na filmovom plátne vládli svalovci typu Ramba bol Jack Ryan vítaným osviežením, hrdina, ktorý sa nespolieha na silu svojich pästí schopných zložiť aj slona, palebnú silu svojho naolejovaného arzenálu zbraní pripomínajúcu ponuku stredne veľkého amerického obchodu zo zbraňami či, ako je to teraz, nejaké nadprirodzené schopnosti spôsobené uštipnutím pavúka alebo uhryznutím zúrivou starenkou. Jack je analytik a tak robí, čo mu ide najlepšie, analyzuje, vylučuje možnosti a rozoberá mieru pravdepodobnosti. Ja síce analytikom nie som, ale po dôkladnej analýze, ktorú som dal spraviť Jackovi, som dospel k názoru, že za menej ako 4 hviezdičky to nebude. Aj Keby sa IRA či nejaká ČERVENÁ FRAKCIA na hlavu stavali. Musím končiť, nejako záhadne mi vyplo svetlo v dome... :D :D :D

Ďalšia variácia na tému nájsť niečo, kúpiť niečo, ohodnotiť niečo, predať niečo a keď sa dá, tak aj zarobiť niečo. Tentokrát je to o opustených stavbách ako kostoloch, továrňach, pivovaroch a podobne, v ktorých sa nachádzajú hotové "poklady", len ich speňažiť. Mám pocit, že už je takých to realít až cez hlavu, a čím ďalej, tým sú nudnejšie a otravnejšie...

Film o Vietname, ktorý sa s Čatou, Dnešnou apokalypsou či Olovenou vestou alebo Obeťami vojny porovnať nemôže, ale ani nedá. Predsa nemožno porovnávať horor s hororovou paródiou a následne paródii vyčítať, že je málo strašidelná. Aj Veliteľ čaty nie je vojnový film, ale akčne dobrodružný príbeh o hrdinstve, priateľstve a množstve akcie a v tomto ohľade splnil svoj cieľ. Solídne akčné scény, rovnako solídny scenár okorenený humornými vsuvkami a navyše trochu filozofie na tému čo dáva svetu Amerika a jej vojaci. Citujem: My robíme ideológiu, ako niekto predáva auta, niekto zas filmy, my predávame názory. Ak nevieš názor umiestniť do hlavy, umiestni ho do čela. Aj keď oni nezačnú ináč myslieť, ich susedov začne zaujímať to, čo predávame. Najstručnejšie a najpresnejšie vystihnutie americkej zahraničnej politiky, aké som kde a kedy čítal a počul. BTW. Podľa mňa druhý najlepší film s M. Dudikoffom.

Vojna vo Vietname, hrdinskí americkí vojaci kosiaci svojou guľometnou paľbou vojakov Vietkongu po celých skupinách a tí z času na čas zostrelia nejakú tu americkú helikoptéru. Ak by sa reálna situácia vyvíjala takýmto smerom, chudákom Vietnamcom by nepomohlo ani ak by ich populácia dvojnásobne prevyšovala tu čínsku (Keďže Americanos majú dobré srdce, sem tam zamieria aj do vlastných radov a pomôžu svojmu nepriateľovi aspoň k nejakému čestnému úspechu a korigovaniu veľmi nepriaznivého pomeru v počte zabitých.). Ale to, na čo som sa pozeral, nebol dokument a ani historický film, a tak je mi jasné, že sa nad tým rozčuľovať nebudem. Exteriér filipínskej džungle bol C.H.Santiagom už neviem po koľký krát vybraný ako ihrisko pre jeho tím testosterónom nabitých pyrotechnikov, ktorých jedinou úlohou bolo odpáliť toľko explózií, ako len stihnú a na koľko im bude stačiť rozpočet (stihli by asi aj viac, ale rozpočet nepustil) a podporný tím atlétov, ktorých úlohou bolo so zbraňou v ruke kľučkovať pomedzi výbuchy, strieľať, kričať a v prípade výmeny zásobníkov aj niečo (nepríliš múdre) povedať. Najviac mi bolo ľúto tých niekoľkých dobrovoľníkov, čo hrali vojakov Vietkongu, chudáci, tí sa museli dať najmenej po 20 krát zabiť, pričom ich to stále pekne odhodilo, to museli byť na konci natáčania riadne dobití. Konečný verdikt: Ako celok sa to pozrieť dá, akurát, že je to film pripomínajúci šumienku, po zhliadnutí ihneď z hlavy a mysle vyšumí, ale oskarové ambície, tu asi nikto nemal, že.

2 hodiny ráno - Ideálny čas na zhliadnutie hororu. Príbeh moderného Fausta, ktorý viac menej nevedome zapredal nielen svoju dušu diablovi. Aj keď sa väčšina deja odohráva v noci, neredukuje sa film len na túto časť dňa. Je priam nevyhnutné, aby bola aj denná, oddychovejšia fáza plynutia deja filmu, pretože nočné výjavy napínajú Ellisono a hlavne divákové nervy priam na prasknutie, keď už už hrozí, že to divák nevydrží, príde oslobodzujúci úsvit. Klobúk dole, takto dávkované napätie som už nevidel hodnú dobu, mám dojem, že Scott Derrickson musel byť v nejakom svojom predošlom živote Cenobit, inkvizítor alebo pracoval v koncentračnom tábore, možno že aj tri v jednom, ináč si neviem vysvetliť jeho záľubu v týraní diváka.

Asi také uspokojenie, ako po zabitej hodinu a pol, počas ktorej som sledoval rovinatú etapu Tour De France, Wilee sa snaží, duje do pedál, čo mu nohy a pľúca stačia, ale väčší ako druhy stupeň na mojej 5 hviezdičkovej prehadzovačke to nebude.

Režisér môjho takmer najobľúbenejšieho filmu sa rozhodol vydať Ameriku na milosť a nemilosť vojskám východného bloku a americkým holobriadkom. Výsledok? Zmes patriotizmu, akcie i psycha s polovičným happy endom. Vo svojej dobe, keď možnosť takéhoto scenára bola v úplne inej ako hypotetickej rovine, to malo na diváka (rozumej Američana) úplne iný účinok ako teraz takmer 30 rokov po tom na mňa. Aj keď je jasné, že zub času už trochu nahlodal a preveril kvalitu tohto filmárskeho počinu, je to stále pozerateľné, samozrejme nie kvôli trikom, ale kvôli vcelku vyváženému obrazu partizánskej vojny, kde sa nedelí celý filmový svet na šachovnicu s bielymi a čiernymi poliami, kde aj nepriateľ môže prejaviť súcit a milosrdenstvo a vlastný môže podľahnúť nenávisti alebo sa stať kolaborantom a zradcom. Jediné čo mi dosť vadilo, bol koniec, mal som pocit že došli financie a situácia žiadala razantné riešenie v podobe zbesilého finišu. Apropo, v rovine propagandistickej, v tej by to jednoznačne bolo 5 hviezdičiek, to by určite aj GOEBBELS (hitlerovský minister propagandy a autor myšlienky že 1000 krát opakovaná lož sa stane pravdou) vztýčil prst hore...

Des a hrôza, vyzerá to, akoby režisér schizofrenik chcel natočiť horor, ale každá z jeho osobností ma o tom svoje predstavy. Podľa výsledku to tak vyzerá, že za kratší koniec ťahal ten, čo chcel slasher, ale ani s tými plačúcimi duchmi to nebola žiadna výhra. Najviac ma však vystrašil komentár od Georga Stobbarta, že hrdinovia sa tu správajú rozumnejšie ako tí z jednotky. Chcel som si ju pozrieť, ale teraz sa už bojím...