beso74

Pokus o psychologický thriller, ktorému neodpustím predovšetkým jeho základný dejový zvrat, pretože je totálne neuskutočniteľný, nechcem šíriť spoilery, tak to bližšie rozoberať nebudem. Navyše je to nuda, pri ktorej z letargie vyvedie diváka len niekoľko ľakačiek a fakt, že v treskúcej zime a blizzarde, kde hrozí zmrznutie na kosť sa nájde krásne odhrnutá cestička a jazero, ktoré z akéhosi mne tajomného dôvodu odmietlo zamrznúť...

Najúspešnejší kórejský film roku 2011 má všetko to, po čom moja duša piští. Historické pozadie druhej mongolskej invázie slúži autorom na predvádzanie veľkolepej akčnej zábavy, pri sledovaní ktorej je divák prikovaný k svojmu kreslu do posledného šípu. Áno šípu, pretože tie spoločne s lukmi hrajú vo filme prvé husle. Dynamická akčná jazda mixuje to najlepšie z Apocalyptica a Nepriateľa pred bránami. V rámci vojny medzi Kórejcami a Mandžusmi je takmer celá pozornosť zameraná na súboj medzi znamenitým kórejským lukostrelcom Nam-Yi a elitným mandžuským lukostreleckým komandom vedeným Jyu Shin-Taom. Efektne spomalené šípy lietajú po nemožných trajektóriach, udivujúcimi reflexmi obdarení bojovníci sa im snažia uhýbať ale aj tak sa ich počet s blížiacim sa koncom úmerne zmenšuje. Ako sa blíži k finále, dej sa presunie z lesov a skál na otvorenú pláň, kde sa už niet kde schovať a tá ukáže, kto obstojí. U mňa obstál tento film na jednotku, jeden z najlepších akčných historických filmov, aké som kedy videl. Ak by toto videl božský robin, asi by od závisti zlomil svoj luk a dal sa na babysitting...

Trojica tvrdohlavých mladých Amíkov sa vyberie navzdory sústavnému varovaniu a viditeľných znamení do japonských hôr, aby našla tajomný chrám z jedného poznámkového bloku. Cestou hrdinský ignorujú každú dobrú radu a to sa určite nevypláca. Hlavne nie v horore. Mix japonského duchárskeho hororu z prelomu rokov 90. a 00. a found footage dá divákovi okrem milosrdnej stopáže už len údery pod pás. Kamera je tu použitá veľmi zvláštne a niekedy aj striktne účelovo (s pomocou potlačenia akejkoľvek logiky), klišé sa v rýchlom slede kopia na seba a tak výsledok nezachráni ani očarujúce prostredie japonskej divočiny, nejaké tie lepšie momenty v závere a ani zúfalý pokus o zvrat na konci, ktorý nie je vôbec šokujúci a prekvapujúci, ale len hlúpy a bezradný.

Experiment s Chuckym sa vydaril, pacient - séria CHP takmer zomrela. Aj keď sa z chlapca stal mladík a dej sa presunul na vojenskú akadémiu, ani to nepomohlo tejto časti udržať si divákov série. Vyčerpaný scenárista Don Mancini totiž nebol schopný behom necelého roka dodať ďalší kvalitný scenár a tak sa lakomému Universalu takmer podarilo zabiť svoju sliepku so zlatými vajciami. Aj keď nedá sa povedať, žeby to bolo zlé, je tu dokonca aj zopár dobrých nápadov - výmena municie, scéna s holičom, výsledný dojem je sklamanie. A tak trvalo takmer desaťročie, kým niekto našiel odvahu, získal peniaze a s poriadne pozmeneným príbehom natočil časť, ktorá sériu opätovne rozbehla...

No čo, posledná kapitola zo života súkromnej krokodílej farmy v Lake Placid. Ale ako nám to kedysi ukázali tvorcovia Piatka trinásteho, ak má štvrtý diel série podtitul Posledná kapitola, vôbec to nemusí byť pravda. Ako napríklad v tomto prípade. Dej je prosťučký, ďalšia variácia na pôvodný film - v jazere žijú krokodíly a tie majú radi ľudí. Tí im však pochopiteľne, ako súčasť ich jedálnička príliš naklonení nie sú, ale vláda rozhodla že ich treba chrániť (ľudí je určite viac ako nadrozmerných ľudožravých krokodílov). A tak (niečo nové) sa vybuduje okolo jazera plot a z jazera sa stane Jurský park. Problém je, že tí, čo sa o plot starajú sú ľahko- a malo- myseľný a tak sa do vnútra oplotenia omylom dostane celý stredoškolský výlet. Už ten sám o sebe stojí za pozornosť, vodič je uchyl, pozerá nejaký striptíz na mobile a o riadenie javí záujem asi ako vegetarián o rib steak. Trenér berie na výlet k blízkemu jazeru partiu mladých nadržancov, z ktorých si nikto, vrátane ich nedopečeného trénera nevšimne, že autobus odbočil zle a vyložil ich na nesprávnej pláži. Navyše v noci. A potom to už ide, nelogické a sebavražedné správanie sa potenciálneho krokodílieho krmiva, úsmev vyvolávajúce špeciálne efekty a originálne scenáristické počiny - záchrana pred krokodílmi nasadnúť na čln a vydať sa na jazero. Ale oproti dvom predošlým častiam je aj určitý pokrok - hláškujúca Yancy Butler, väčší rozpočet a Robert Englund, ktorý si prišiel zaspomínať, ako kedysi pod dohľadom T. Hoopera mal svojho krokodíla (Eaten Alive 1977). Záverečný verdikt: Na originál to nemá ani zďaleka, ale lepšie ako predošlé dve časti.

Čo už, hoci sa film odohráva hodnú dobu po udalostiach z prvého dielu (už je z nich len miestna temná legenda), v skutočnosti ho stihlo nové a relatívne málo známe štúdio (New Line Cinema) doviesť do kín už do necelého roka po prekvapujúcom úspechu snílka v pruhovanom svetríku so slabosťou pre tínedžerov, špeciálne tých z Brestovej ulice. A tak sa rýchlo podpísala zmluva s Englundom, aby si aj naďalej nechal vylepšiť svoj ksichtík, pozháňalo sa niekoľko tuctov mládežníkov a natáčalo sa. Okrem toho, že do úloh vybrali totálnych mamľasov, pozabudli popri tom aj na scenár a už vôbec ich nenapadlo analyzovať, prečo bol Freddy tak úspešný. A tak tu ako v jedinej časti chýbajú tie jeho vylomeninky v stave snenia. Ak to všetko spočítame dokopy, neostáva sa čudovať, že tento diel nezabil celú sériu. Aj keď miestami odhľadnúc od hororových hereckých výkonov a tragického scenára, sú tu nejaké tie pozitívne prvky. Ako asi jediná časť drží miestnu kontinuitu s originálom, Walshovci si kúpili dom po Nancy. Ďalej je tu naznačený boj postavy so svojou sexuálnou orientaciou a nakoniec je tu milý vtáčik, ten to celý jediné správne pochopil a aby sa dostal z tohoto hororu čo najskôr, tak v klietke vybuchol. Pre mňa jednoznačne najslabšia časť série.

Dvaja kámoši majú poriadne nákladný život - chlast, fet a baby niečo totiž stoja a tak si privyrábajú - robia kuriérov drog pre istého magora. Prvých 40 minút poriadne uspávacích, založených takmer výlučne na dialógoch, potom sa to postupne roztočí. Veľa veci tu za reč nestojí, snáď len George Clooney vo svojej z prvých hlavných úloh a Dedee Pfeiffer, segra známejšej Michelle, ktorej sa dieru do sveta urobiť nepodarilo. S tým surfovaním sa vo filme príliš nestretnete, preto aj keď to trochu zvádza, druhý Point Break nečakajte. Slabé 2 hviezdičky.

Neskutočná nudná variácia na Exorcistu, plná nesympatických ksichtov, nudných kecov a príšernej hudby. Jediným plusom bol fakt, že to skončilo a za to sa fakt v mojom prípade body dať nedajú. Strašne zlý film, nanešťastie nie zas takým spôsobom zlý, aby to bolo zábavné.

Svojrázny producent síce bez potrebného budgetu ale zato s príšerným entuziazmom a množstvom kreatívnych nápadov práve realizuje ten najgenitálnejší. Vtrepať sa na školu, kde pred polrokom došlo k masakru, v rámci precítenia úloh (a tak trochu aj šetrenia) sa tu aj ubytovať a natočiť o tom film, samozrejme, aby to bolo autentické, do štábu sa priberie aj niekoľko miestnych ne-hercov. Scenárista by chcel psychologický horor, ale on vie, o čo divákovi ide, hektolitre krvi a nejaké tie nahotinky. Veď diskutovať o budúcnosti a deťoch sa dá aj v sprche, či nie? A aby sme nezabudli, vraha masakru sa nikdy nepodarilo chytiť. Vyzerá to na totálne priemerný až podpriemerný slasher, máme tu vraha v maske, množstvo krvi, miznúcich filmárov a mordy pomocou rôznych nástrojov. Celé je to navyše nejaké nesúrode, skáče sa z konca na začiatok, potom stred a potom už sami nevieme kde, niektorí z hercov sú riadne otravní, vtipy nie stále vtipné. Ale... Film je na počudovanie dosť novátorsky. 1) Celý dej sa nesie v duchu o takmer 10 rokov mladších Usual Suspects - jediný preživší (scenárista) rozpráva celý tento príbeh. 2) Rovnako 10 rokov pred prvým Vreskotom sa tu objavil pokus o variácie a hru s hororovým klišé. A tak nakoniec u mňa tentokrát vyhrala forma nad obsahom a aj napriek koncu to stálo za pozretie. Bonus: George Clooney odchádza z filmu síce hneď po niekoľkých úvodných minútach ale ako sa na horor patrí, štýlovo. Jeho posledné slova boli:" Odchádzam od produkcie, dostal som úlohu v seriáli". Onedlho nato dostal skutočne úlohu v ER a viac sa v podobných filmoch ako tento neobjavil...

Asylum opäť nesklamal. Niekoľko dní pred premiérou Nolanovho Dunkirku vydal zmätočný titul natočený za niekoľko šupiek niekde s dobrovoľníkmi v Indiáne a dúfa, že sa nájde dosť ľudí, čo si tie tituly zamenia. Typický azylácky mockbuster má Dunkirk akurát tak v mene a na niekoľkých dobových záberov, ktoré idú súbežne s úvodnými titulkami. Potom zvyšných 90 minút má divák možnosť sledovať súboj dvoch paintbalových družstiev začiatočníkov, ktorých členovia nemajú ani páru o tom, že sa počas boja treba aj kryť a spraviť nejakú taktiku. Že premisa filmu označuje radar ako dar od nemeckých vedcov, ktorý svoj vynález nechceli dať Hitlerovi mi vôbec neprekáža, filmári si oddávna ohýbajú historiu po svojom, aby bol príbeh napínavejší. Že herci vyzerajú v uniformách a s použitými zbraňami ako keby brali každého, kto niečo také aspoň približne z obdobia vojny vlastní, sa dá tiež prekúsiť. Čo som však neprekusil je fakt, že na takú významnú úlohu bola vybratá jednotka totálnych idiotov, že sa o tom, čo bude jednotka robiť pomaly hlasuje a že Nemci, ktorí vedeli o dôležitosti vedca poslali za nim jednotku o sile 10 ľudí, ktorým na konci prišli na pomoc 3 autá Nemcov, z ktorých vystúpilo ďalších 9 vojakov. Filmy od Asylumu mám celkom rád, na množstve z nich sa dá dobre pobaviť. Toto tu je však totálna nuda, ktorú pred odpadom zachránila asi len náhoda.