beso74

Asylum opäť nesklamal. Niekoľko dní pred premiérou Nolanovho Dunkirku vydal zmätočný titul natočený za niekoľko šupiek niekde s dobrovoľníkmi v Indiáne a dúfa, že sa nájde dosť ľudí, čo si tie tituly zamenia. Typický azylácky mockbuster má Dunkirk akurát tak v mene a na niekoľkých dobových záberov, ktoré idú súbežne s úvodnými titulkami. Potom zvyšných 90 minút má divák možnosť sledovať súboj dvoch paintbalových družstiev začiatočníkov, ktorých členovia nemajú ani páru o tom, že sa počas boja treba aj kryť a spraviť nejakú taktiku. Že premisa filmu označuje radar ako dar od nemeckých vedcov, ktorý svoj vynález nechceli dať Hitlerovi mi vôbec neprekáža, filmári si oddávna ohýbajú historiu po svojom, aby bol príbeh napínavejší. Že herci vyzerajú v uniformách a s použitými zbraňami ako keby brali každého, kto niečo také aspoň približne z obdobia vojny vlastní, sa dá tiež prekúsiť. Čo som však neprekusil je fakt, že na takú významnú úlohu bola vybratá jednotka totálnych idiotov, že sa o tom, čo bude jednotka robiť pomaly hlasuje a že Nemci, ktorí vedeli o dôležitosti vedca poslali za nim jednotku o sile 10 ľudí, ktorým na konci prišli na pomoc 3 autá Nemcov, z ktorých vystúpilo ďalších 9 vojakov. Filmy od Asylumu mám celkom rád, na množstve z nich sa dá dobre pobaviť. Toto tu je však totálna nuda, ktorú pred odpadom zachránila asi len náhoda.

Ďalší príspevok z retro vlny hororov tváriacich sa ako niekde zo 70. či 80. rokov minulého storočia. Schéma je dôverne známa, niekoľko sexu chtivých mládežníkov, chata v lese a k tomu démon. A bonus? - Buranská rodinka úžasných. Tuctový príbeh je ozvláštnený tým, že sa v ňom nachádza množstvo nechutných perverzných scén a démon v podobe Kristy je celý film iba v Adamovom rúchu. Konanie postáv je čisto ako z koprodukcie Bunuela a Daliho, totálne ťažký surrealizmus. Mladý doručovateľ ide dorúčiť list, vstúpi na cudzí pozemok a zaspí tam v hojdacej sieti. Dve koketule idú za kámoškou tá sa neozýva a oni ju nehľadajú, ale sa bavia po svojom atď. Ak divák pristúpi na takéto pravidlá, nemusí byť z filmu sklamaný. A navyše, je tu niekoľko prekvapivých momentov a istý vývoj postáv, čo v takomto druhu filmu nie je bežná vec. Nie je veľa hororov, kde by sa z vcelku sympatickej postavy vykľul zbabelý chudák. Sumár: kvalitatívne nevyvážený démonický slasher, ktorý však treba vidieť. S menom Matt Stuertz sa totiž ešte určite v blízkej budúcnosti stretnete...

AJ keď to na prvý pohľad vyzerá ako ďalšia vykrádačka Terminatora (ísť do minulosti a zničiť predka svojho nepriateľa) a Blade Runnera (detektív špecializovaný na zneškodnenie Trancerov), netreba sa dať obalamutiť. Charles Band v tejto svojej druhej najpočetnejšej a asi aj zároveň druhej najkultovejšej sérii stvoril hrdinu bez bázne a hany, Jacka Detha, (Tim Thomerson), ktorý ako keby vypadol z nejakej noirovky. Aj keď film nemá ani 80 minút, za tak krátky čas dokáže pozornému divákovi naservírovať niekoľko lahôdok. Jack Deth je blázon do potápania, hlavne v potopenom LA, arzenál ma taký, že by naň so závisťou pozeral aj kde aký 00x, hodinky shopné spraviť zo sekundy 10 sú proste úžasné A k tomu niekoľko scenáristických chuťoviek, bitka so Santa Clausom, ktorý nie je ničím iným ako Trancerom, Jackov nadriadený v tele svojej 10 ročnej pra-babičky, neskutočné trio ožranov, punková verzia vianočnej koledy či okúzľujúca Helen Hunt. To sú veci, ktoré by si milovník filmu nemal nechať ujsť. K dokonalosti tomu chýba len trochu väčší budget, hoci tých smiešnych 400 000 je využitých do posledného centa. Nádhera, jeden z mála prípadov, kde by som privítal aj nejaký ten remake, pravda s podstatne väčšou finančnou injekciou.

Striptérka Molly má pred sebou životnú výzvu. Je síce navyknutá na nechutných uchylákov, ktorí majú tie najbizarnejšie nápady a snažia sa ju do nich za každú cenu zapojiť, ale toto je už na ňu priveľa. Istá vtieravá entita umeleckým menom Small Dick, vo svojej podstate prehnitý zombie dostal chuť na jej... vnútornosti. A Molly má svoje zásady, vnútornosti nepatria medzi časti tela, ktoré by hodlala dobrovoľne ponúkať. A tak sa mladá dáma vyzbrojená dvomi taškami, s bohatými zásobami vody a nejakých tých povzbudzujúcich látok, vydáva v topánkach na vysokom opätku naprieč púšťou, vedená GPS-kom z mobilu za nádejou zosobnenou istým malým letiskom nachádzajúcim sa v púšti. Výborný, neotrelý nápad o osudovom stretnutí štvrtého druhu však trpí niekoľkými nedostatkami, ktoré ho zhadzujú. Putovanie púšťou sa stáva po asi 50 minútach nudným, k tomu Molly je všetkým možným, len nie typom, ktorý by mal prežiť, robí si stále zbytočné prestávky, ktoré dovoľujú byť zombíkovi stále v jej blízkosti, v opustenom dome sa skryje pred nim za záves do vany. A nakoniec, ten hlúpy koniec... Ale napriek všetkým výhradám má režisér Colin Minihan palec hore za aj keď nie úplne podarenú, ale predsa len nevšednú sondu do hlbín zombikovej duše...

Chuck Norris sa silou mocou snaží byť Clintom Eastwoodom svojej generácie. Osamelý bojovník, prostredie texaskej hranice ako vyšité z westernu, hudobný doprovod od Francesca De Masu, ktorý nedáva zabudnúť na svoje spagheti westernovú minulosť je kolorit, ktorý tomu všetkému má napomáhať. Píše sa ale začiatok 80. rokov a tento akčňák je ich typickým predstaviteľom, so svojou vážnosťou je síce častokrát na smiech, ale má množstvo akcie, výborného záporáka v osobe Davida Carradina (len škoda, že na plátne dostal trochu menej miesta), femme fatale v podobe okúzľujúcej Barbary Carrera a fúru stereotypov - večne nahnevaný šef, neschopná FBI, nezničiteľný hlavný hrdina. Výsledkom je jeden z tých filmov, ktoré stoja pri zrode kultu menom Chuck Norris.

Dvaja velikáni - Asylum a Syfy sa spojili, aby natočili niečo, čo už samotným názvom priláka diváka. A tak sa po žralokoch poletujúcich ovzduším, žralokoch viac hlavých, žralokoch pohybujúcich sa pieskom a žralokoch inak nadaných rozhodli stvoriť takých, čo dokážu prejsť ľadom ako nôž maslom. Akurát škoda, že po 30 minútach sa presunuli do totálne typického prostredia - do vody. Film má presne tie ingrediencie, na aké sme u Azylákov zvyknutí - zvláštne monštrum, toporní herci a smiešne špeciálne efekty (aj keď je pravda, že sa miestami použili aj "normálne" triky a tie nevyzerali zle). Akurát tomu chýba humor, film sa berie dosť vážne a to mu určite nesedí. Také Sharknado je o 2 triedy lepšie.

Tak sme to posrali... Ozónová diera zničila život na Zemi, nádeje ľudstva sú zhromaždené na vesmírnej lodi krúžiacej okolo Zeme s množstvom spiacich kolonistov. Zem už funguje len ako trestanecká kolónia (ale ako, keď všetci ju opustili a sú na lodi, lebo sa tam nedá žiť?) A keď sa zdá, že bude lepšie ujde pomätený generál a začína to smrdieť prešvihom a katastrofou. Tak isto, ako pri sledovaní tohto kúska od Američana s českými koreňmi, Lloyda A. Simandla, ktorý sa v 90. rokoch presťahoval do Prahy, aby tu točil svoje ultra sprosté a takmer nesledovateľné sračky. Snaha o crossover medzi Star Wars a Die Hard vyzerá celkom fajn akurát tak na papieri. Prakticky je to siahodlhá hodinu a pol trvajúca nuda, kde je na začiatku jedna chaotická prestrelka, potom sa kecá a kecá, príde na 3-4 (katastrofálne natočené) súboje a je tu vytúžený záver. Triky sú otrasné, kartónové steny väzenia, detské pištoľky, do oči bijúce plastikové makety kozmických lodí. A najväčšie sklamanie? Mdlý a nevýrazný Joe Lara. Asi fakt spravil veľmi dobre, že po tomto filme zavesil herectvo na klinec...

Zipperface by sa chcel zaradiť do tej istej ligy ako Jason či Michael, ale má k tomu tak blízko ako ku súhvezdiu Orion. Totálne nepodarený slasher o zabijakovi obľubujúcom kožený fetiš má problém vo všetkom, od priblblého deja plného nonsensov až po pribrzdeného vraha, ktorý vás skôr rozosmeje ako vystraší a to je v slasheri jednoznačne katastrofa. Vrah je tak neschopný, že nedokáže odkrágľovať bezbranné prostitútky na jeden pokus, musí ich mať viacero. Tie zase na oplátku zízajú, ako im on zabil jednu kámošku a ani sa pri tom príliš nevzrušujú. Navyše love story medzi policajtkou a podozrivým fotografom je neskutočne naivná a pritiahnutá za vlasy. Po 80 minútach sa však divák dočká, prichádza zlatý klinec programu, koniec. Tak som sa pri ňom dobre pobavil, že som si posledných 5 minút pustil asi trikrát. Neskutočná vtákovina.

Zabudnutý horor, ktorý sa mohol pokojne stať takým istým kultom ako o rok mladší masaker z Texasu, akurát asi maniak so sekerou nebol tak fotogenický ako ten s motorovou pílou. Prosťučký príbeh natočený za rozpočet s ktorým by si za nejaký ten týždeň hravo poradila aj nejaká menšia somálska dedinka sa chcel zviesť na hystérii, ktorú 4 roky pred tým rozpútal Charles Manson svojim vražedným besnením. To prudko zvýšilo záujem o okultizmus, sektárstvo a s tým ruka v ruke aj o kanibalizmus. Najväčšou devízou filmu je prostredie opusteného kúpeľného komplexu, sympatický výkon Laurie Walters ako mladej Jenny a Edny MacAfee ako na prvý pohľad milej starenky. A tak divák, spoločne s naivnou dievčinkou pomaly zisťuje, že komplex nie je tak opustený ako vyzerá a veci sa majú ináč ako sa zdajú, je jasné, že romantický výlet sa pomaličky blíži ku svojmu krvavému finále. A vôbec mi nevadí, že v ňom nie je žiaden mesiac. Ináč, film treba dopozerať dokonca, spolu s titulkami sa ešte niečo odohrá...

Rodina Thatcherovcov je všetkým možným, len nie ideálnou rodinou. Jej hlava, Adam má bokovku, jeho manželka Julie je odmeraná a uzavretá, dcéra Anna práve zistila, že otehotnela a syn Henry si žije vo svojom vlastnom svete. Keď sa zdá, že to už nemôže byť horšie, dostanú dar. A nie hoci aký ale danajský, niečo medzi Pandorinou skrinkou a trójskym koňom, ktorý v krátkych intervaloch rúca Adamov svet. Netradičný námet - kliatba, ktorá pominie len tým, že daný predmet darujete niekomu, koho milujete, sa bohužiaľ tvorcom vďaka chabému rozpočtu nepodarilo poriadne zúžitkovať, monštrum vyzerá smiešne, hlavne v posledných 5 minútach, celé je to dlhšie akoby sa patrilo a končí to presne tak, ako som predpokladal. Kvalitou, spracovaním a efektami je to niekde na úrovni lepších kúskov od Asylumu či Sy-Fy, čiže slabší priemer...