beso74

Začiatok 80. rokov a prvá vlna slasheru pomaly doznieva, režisér Mark Rosman sa rozhodol napodobiť úspech Prom Night (1980) a spichol príbeh o nešťastne zavinenej vražde a odplate za ňu. Film je o sedmičke čerstvých absolventiek školy a jednom nepodarenom žartíku, ktorý spravil z jednej protivnej a hnusnej baby spravujúcej ich internát, jednu bezduchú a ťažkú mŕtvolu, ktorej sa treba rýchlo zbaviť, pretože rozlúčkový večier práve začína a hostia už prichádzajú. Je tu však problém, telo sa mŕtve telo sa stratilo a čo je oveľa horšie, začínajú sa strácať aj aktérky osudovej nehody. Aj po 35 rokoch svieži film, kde sa divák spoločne so zúfalou Kathryn pokúša vypátrať identitu vraha skôr ako si po ň príde. Výber hereckého ansámblu poteší, stará pani Slaterová má pohľad, pri ktorom kysne mlieko, Vicky je dostatočne egoistická, Morgan naivne hlupučká až pribrzdená a Kathryn síce zlatá ale ľahko zmanipulovateľná. A samozrejme vrah, ten je takmer celý film takmer neviditeľný ukrýva sa v tieni a keď z neho na chvíľu vystúpi, všimne si ho len obeť, ktorá to má aj tak spočítané. Ako sa počet dievčin zmenšuje, pomaličky prichádzajú informácie, ktoré vysvetlia intro spred 25 rokoch a nielen to. Samozrejme, ďalšia vec, čo sa pri slasheri hodnotí sú vraždy a vraždiace pomôcky, v tomto smere môže byť divák viac ako spokojný, je tu poriadna dávka inovácie, aj keď je ako vražedný nástroj použitá nevinná vychádzková palička, po zhliadnutí filmu niet o jej mnohostrannom využití žiadnych pochýb. A nakoniec, práca so svetlom a tieňom je ukážková, záverečná scéna, pri ktorej útočí vrah vystupujúci z tieňa proti mierne dezorientovanej dievčine je skutočne bravúrnym zakončením tohto zabudnutého skvostu.

Americká päťka (4 suteréni a jedna pipka) sa vybrali na výlet. Do miesta určenia, ako to už v podobných filmoch býva, však nikdy nedorazili. Narazili totiž na komando kamikadze vrán, ktorým sa aj napriek istým stratám podarilo postup SUV zastaviť a odkloniť ho do priľahlého kukuričného poľa. Keďže jeden člen osádky sa záhadne vyparil, zvyšná štvorka sa vybrala ho pohľadať. To, čo našla, ich mierne rozrušilo, nielen že pole je posiate strašiakmi a uprostred stojí polorozpadnutá farma, ich kámoško s nimi prestal komunikovať a navyše sa pustil do šitia. Podobne ako u svojich zvyšných 2 filmov, režisér Brett Simmons ukázal, že remeselník je vcelku zručný a aj za málo peňazí dokáže natočiť celkom atraktívny vizuál. Na druhej strane, aj tento film potvrdil, že len recykluje stokrát videné bez náznaku sebe menšej kreativity. Jediným prekvapením tak ostáva absencia final girl, zvyšok - kukurica, pole, vrany a rozhádaní kámoši, tu už bolo a nie raz. Kameňom úrazu je samotný scenár, veľa veci sa udeje bez najmenšieho vysvetlenia (dôvod útoku vrán, pôvod vízii, prečo nie je jednoduchšie ich zabiť všetkých naraz a podobne). Avšak aj napriek množstvu výhrad je to v tejto kategórii lepší priemer, dej odsýpala (aj keď je zväčša na niekoľko minút dopredu úplne predvídateľný), herci sa snažia hrať (len tá logika správania sa...) a vyskytne sa aj niekoľko útokov na nervový systém. Kvalitatívne je to niekde uprostred medzi nedávno videnými Scarecrows (1988) a Scarecrow Slayer (2004).

Totálny úlet, ktorý sa tvári ako hybrid stvorený skĺbením nápadov z Battle Royalle, Death Race a Kocky. Skupinka náhodne vybratých, uzavretý priestor pretekárskej trate a zopár jednoduchých pravidiel, ktorých ignorancia sa trestá doživotným diskvalifikovaním pretekára. Aj keď je viac ako očividné, že peňazí nebolo na rozdávanie (točilo sa to 3 roky) a že celkový vzhľad filmu príliš nevábi, mne sa tieto chaotické orgie celkom pozdávali. Režisér a scenárista v jednej osobe, Paul Hough, sa s postavami príliš nemaznal, kratšie zoznámenie a začína odpočet, ktorý sa zastaví až na jednotke. Ľudské stádo je hnané vytýčenou traťou, kde je len niekoľko relatívne bezpečných miest - škola, dom a väzenie a samé zradné nebezpečenstvá. Ak sa navyše niekomu stane, že je niekym prebehnutým dvakrát, znamená to taktiež rozlúčku s pretekami. Niekoľko ľudí sa spočiatku pokúša kooperovať a zachrániť sa, čoskoro však maska civilizácie padá a ostáva len zvierací pud prežitia, ktorý neberie ohľad ani na vek, rasu, pohlavie či vierovyznanie a vonkoncom nie na zdravotný stav svojich súperov. Neprehľadnuteľnou súčasťou filmu je cynizmus, ktorý tu má svoje opodstatnené miesto, malí aziáti tešiaci sa z prichádzajúcej záchrany, dievča zázračne vyliečené z rakoviny a jej trpký osud, dvojica hluchonemých, ktorí konečne počujú, bohužiaľ len odpočet, keď niekto skončil sú nezabudnuteľné. Stráviť pri tom hodinu a pol je určite lepším nápadom ako pozerať na 101 home invasion, 1000. strašidelný dom či na x-tého maskovaného vraždiaceho maniaka. Škoda konca, neveril som tomu, že by mohol byť taký všedný, určite by sa tomu hodila lepšia pointa. Mimochodom herec Eddie McGee stvárňujúci jednonohého Eddieho je skutočne jednonohý, kto by to bol povedal...

Lacnejšia verzia Panic Room, ktorá si eso z rukáva ani nevytiahla, obsah trezora ostal aj na konci neznámy, pevne dúfam, že to nemá byť lákadlo na ďalší príbeh. Jason Patrick ako operátor číta celý čas zo scenára, Natasha vyzerá asi tak, že ju ako nezvaní hostia v super luxusnom obydlí trápi fakt, že tie kilá navyše niet ako zakamuflovať a Scott Adkins úpenlivo rozmýšľa, či ten trezor neskúsiť rozkopať, určite by to bola väčšia zábava. Nuda, ktorá do žánru nič nové nepriniesla, ale myslím, že o to tu vôbec nešlo.

Biedný pokus o retro slasher, po obrazovej stránke zúfalo napodobňujúci Rodrigezov a Tarantinov Grindhouse (ešte aj s fórkom s chýbajúcou časťou filmu) a po obsahovej stránke dokonale nezvládnutým chaosom. Maniak v maskáčoch sa prechádza popri Route 66 a zbiera nič netušiace mladé ženy (pretože navzdory názvu tu nejde príliš o stopárky) ako zdatný hubár v hore po daždi. Skáče sa zo scény na scénu, z postavy na postavu, obraz občas nevysvetliteľne zrní, občas sa zmení na čiernobiely, a divák čaká, kedy sa to trápenie skončí. Slabučká hviezdička za to, že som to bol schopný s jemnou výpomocou rýchlo pretáčania dopozerať dokonca...

Asi najslabší osemdesiatkový slasher, ktorý som za posledné roky videl. Skupinka tridsiatničiek sa tvári ako tínedžerské mažoretky, ktoré si podáva nemožný vrah v maskáčoch a kuklou na hlave. Trápne dialógy, ešte trápnejšie scény mordov. Jediným dôvodom prečo si toto veľdielo pozrieť je fakt, že po hodine zúfalstva film náhle a prekvapujúco prepne do úplne iného žánru. Mimochodom, záber z prebalu originálnej videokazety vo filme, ako to už býva zvykom, nenájdete ani náhodou...

Slasher z konca 80. rokov, ktorý príliš strach nenaženie, ale aj napriek tomu stojí za zhliadnutie. Nie je to vyšperkovaný dej, novátorský prístup k látke či extra výkony hercov. Bez mučenia treba priznať, že prosťučký dej je mixom Psycha a Ghost in Machine a herci hrajú tak ako sme v tejto kategórii zvyknutí. Ale Death Spa má už samotný rozjazd premakaný, udierajúce blesky osvetľujú noc, úvodné titulky a zároveň aj fitness centrum The Starbody Health Spa. Následne príde jedna fobre mierená rana, ktorá vypne nadbytočné písmenka a na obrazovke ostane svietiť len titul filmu (pravda, ten originálny nie európsky Witch Bitch). Následne nájazd kamery do fitness centra, postupne vypínajúce sa svetla a prvá náhodná (???) nehoda. Postupne sa vo filme objavuje miš-maš typický pre toto obdobie - pomstichtivý duch, posadnutie, vyšetrovateť paranormálnych javov ako z pobočky Ghostbusters a duo policajtov, ktoré sa ako keby vynorilo z nejakého spin offu Lethal Weapon či Beverly Hills Cop. Ešte treba prirátať prostredie telocvične nie nepodobné z Travoltovho filmu Perfect a niekoľko tanečných kreácii z Flashdance a výpočet je takmer úplný. Film po sympatickom úvode síce stratí tempo, ale v poslednej tretine sa nadýchne k strhujúcemu finišu utopenému v hektolitroch krvi. Asi najspravodlivejším ohodnotením by bolo dať 50%, čo sa žiaľ nedá a tak mierne nadsadím.

Slasher z úplných začiatkov, ktorý sa tri štvrtiny stopáže riadi líniou vytýčenou Piatkom trinásteho, aby nakoniec prehodil na vlnu zvanú Halloween. Rozbeh je dobrý, pri ohníčku a s gitarou v ruke je divákovi vysvetlená jedna miestna legenda o istom šialencovi, kedysi bývajúcim v neďalekom dome, ktorého meno neradno ani vysloviť a ako ináč, v rámci pravidla, to čo sa nesmie, to sa musí, jeden z táboriacich to meno vysloví. Tým odštartuje krvavé defilé hrôzy. Mordy sú krvavé, náčinia je dosť (tábor v lese poskytuje takmer neobmedzené možnosti). Atmosféru to má, rovnako ako aj robustného vraha, ktorému ani masku nie je treba. Tak čo tomu chýba? Jednoznačne, premakanejší scenár, pretože dej typu stratil sa AB, tak sa ho vydá hľadať BC, stratil sa aj on, vyberie sa DE, a tak sa to obmieňa, až sa dopracujeme k XY a final girl. Samostatnou kapitolou je tu správanie sa postáv, aj na pomery slasheru sú neskutočne naivné, priam až hlúpe a nič iné ako smrť si nezaslúžia. Je to škoda, pretože celkova atmosféra a aj samotný koniec sa vydaril a pripravil pôdu pre návrat šialeného Marza, ktorý by mohol dopadnúť o niečo lepšie ako originál.

Séria ktorá pokračuje v tom, že sa v nej na striedačku objavujú obe hviezdy z prvotiny peruánskeho režiséra Luisa Llosu, v tomto prípade je to síce bez Toma Berengera (rodinné zastúpenie - filmový syn Brandon) ale s Billym Zanom. Film dá divákovi všetko to, čo sľubuje v názve - niekoľko ostreľovačov, nič menej a bohužiaľ nič viac. Pokiaľ sa na prestrelky dá bez nejakej vážnejšej zdravotnej ujmy pozerať, samotný dej je ako počítačová hra zložená z jednotlivých misii. Misia číslo 1 - Hlavná misia osloboď rukojemníkov, vedľajšia misia - zachráň ich všetkých. Misia 2 - Ochráň bohatého gruzínskeho podnikateľa. Atď. V hre sa vcelku dá prehltnúť fakt, že misie na seba nejako logicky nenadväzujú a navyše, každá z nich dá hráčovi nejakú odmenu. V tomto filme to bohužiaľ dosť vadí, Brandon Beckett sa potuluje po Blízkom východe i Kaukaze a strieľa čo sa mu dostane pred zameriavač. Pri tom sa ani príliš nesnaží byť nejako lepšie zamaskovaný. Rovnako hlúpo sa správajú aj jeho spolubojovníci a Billy Zane s väčšinu filmu pohybuje niekde v riti, pričom spolu komunikujú zväčša cez telefón. Jedna hviezda za kyticu headshotov a druhá za Ravila Isyanova a jeho elitného ex-sovietskeho ostreľovača parodujúceho Johna McClaina z Die Hard. Mimochodom, je to jeden z tých filmov, kde doktora netreba, každá strela zabíja...

Zatiaľ uzavretie trilógie, ktoré ma mierne sklamalo. Gore na jednotku, množstvo postáv na jednotku, rovnako ako aj množstvo hororových legiend ( Harris, Hodder, Galligan, Mears, Haig). Problémom je, že tu niet napätia a divák nemá čas sa o niekoho báť. Aj keď po bažine pobehuje (spočiatku) veľké množstvo postáv, nič o nich nevieme a dokedy si stihneme spraviť kávu, už je z 80% z nich beztvárna krvavá masa. Victor Crowley má i naďalej slabosť pre domáce naradie, Danielle Harris sa i naďalej nemôže z bažiny vymotať a divák i naďalej sleduje rovnako brutálne krvavé (a väčšinou aj takmer rovnako) prevedené vraždy. Silnou stránkou filmu sú hlášky, topkou je angažovanie Parryho Shena, ktorý si zahral v každej časti série stále inú osobu, ktorému oznámia že jedná z mŕtvol sa na neho neuveriteľne podobá a Sid Haiga a ko zapečeného rasistu. A napriek tomu, že je to pre mňa recyklácia predošlých dvoch dielov, dosahuje film úroveň, ktorá nie je u filmov takého to typu bežná, akurát škoda, že v porovnaní s predchodcami to nie je to práve orechové...