beso74

Vo svete slepých je jednooký kráľom a vo svete sterilných ukecaných nudne natočených akcii sa môže stáť, že aj naprosto neoriginálny mix filmov In Time, Crank a John Wick má dokáže natoľko rozľútostiť, že tomu dám milosrdné 3 hviezdičky. Ethan Hawke, k tomu na chvíľočku Rutger Hauer, neopozeraná juhoafrická scenéria, kopec prestrelok, litre hnusnej digitálnej krvi, avšak ani to všetko nestačí, aby to na konci už nezačalo akosi nudiť, čomu napomohla predovšetkým absencia inej formy boja ako prestrelok a neustále vracajúce sa srdcervúce spomienky na rodinu...

Lietadlo ako halloweenska atrakcia a na jeho palube banda bláznov a skrinka, z ktorej sa uvoľní duch, ktorého jedinou náplňou práce je tváriť sa ako záclona pripevnená na metle a brať duše chudákom pocestným? Tak toto bolo už aj na mňa priveľa. Skupinka amatérskych hercov si za pomoci niekoľkých záberov na letisko a malej westernovej vsuvky urobila z diváka nemiestný žart, ak toto tu nazvala hororom či dokonca filmom. Niet tu nič, ani nápad, ani nejaká atmosféra a dokonca ani len náznak nejakého zanietenia. Najviac tak pobavia spackané triky - toto nevidieť ani vo filmoch z rokov sedemdesiatych (hlavne streľba a priebeh útoku démona), kde je tá zlatá éra video hororov...

Dobrodružný film, ktorý v lete roku 1986 vypustila do kín produkčná spoločnosť Rogera Cormana New World Pictures, aby bojoval o miesto pod slnkom s Top Gun, Poltergeist II či Cobra. Ako správne tušíte, pokus skončil katastrofou a film po dvoch týždňoch z kín stiahli. Dobrodružstva Jaka Speeda pritom nie sú až tak nepozerateľné, aj keď na akčný dobrodružný film je tej akcie hriešne málo, všetko n´vynahradí posledná tretina filmu, kedy sa na obrazovke objaví John Hurt a zahraje si zloducha ako vystrihnutého z pulp románu. A ono to celé je tomuto pokleslému literárnemu subžánru jednou veľkou poctou. Jake Speed je krištálovo čistý hrdina bez bázne a hany, ktorý všetku svoju prácu robí len tak - pretože ako vraví, ak by to mal robiť pre peniaze, väčšinu času by strávil na druhej strane barikády, hájil by záujmy zla. Samozrejme, nedá si tu nevšimnúť nie náhodnú podobnosť s Romaning the Stone s Michael Douglasom, ale vo svte filmu to už tak codí, aj nominanti na Oscarov sem tam čelia obžalobe, že sa na niečo iné až zarážajúco podobajú...

ajhľa, tvorcovia sa rozhodli, že vytvoria chytrý film, na konci ktorého divák omdlie z toho, ako ho tvorcovia dostali dômyselným vypointovaním záveru. A mali pravdu, skoro som omdlel. Lenže nie rozplývajúc sa nad ich inteligenciou, ale hromžiac na ich naivitu a hlúposť. Príbeh sa začína tak ako tisícky podobných, hlavný hrdina sa dostane nejakou náhodou do domu, kde sa dejú čudné veci. On sa prechádza po dome a filmári nám hádžu jednu falošnú stopu za druhou, pričom viac menej úspešne rozvíjajú dej (ak sa to tak dá nazvať). Sem-tam si pomôžu trikom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Copperfield či Houdini - hlavný hrdina Andre je extrémne dôverčivý, pričom má neskutočné šťastie nájsť stopu tam, kde by ju ani Sherlock Holmes nehľadal. A tak sa s námahou (ale úspešne) dostaneme k záveru, ktorý je jedným z najšokujúcejších v dejinách filmu. Zabudnite na Psycho, Šiesty zmysel, Hru či Identity, toto je úplne iný master level, kým u vyššie menovaných to po poslednej scéne všetko krásne do seba zaklaplo, tu pochopíte jediné - takmer nič tu nesedí. Jedna hviezda za odvahu vytvoriť sofistikovaný kúsok, ktorému sa bohužiaľ ta pointa kdesi stratila...

X.tá variácia na Body Snatchers sa vyznačuje akurát tým, že je jedna z najnudnejších a najhlúpšich. Aj keď sa David DeCoteau mierni vo svojej posadnutosti polonahými chlapčenskými telami, sem tam mu herci bez príčiny vyzliekajú tričká a nielen to. Skutočnou katastrofou je však jeho režisérsky rukopis - nekonečne dlhé zábery na okolie a spomalene sa pohybujúcich (ne)hercov otestujú nervovú sústavu aj tých zopár odvážlivcov, čo si na jeho tvorbu trúfnu. Žiaden zázrak sa nekonal, diela DDC majú minimálne posledných 10 rokov stále tú istú úroveň - ehm, ako to slušne povedať, nestoja ani za polámanú geršľu či zlámaný groš...

Jeden z najslabších osemdesiatkových slasherov ponúkne 2 vraždy na začiatku a potom takmer 50 minút len nudné výstupy tínedžrov, z ktorých by som toho, čo zavíja ako vlk najradšej ... a nakoniec príde vykúpenie v podobe titulkov. Jediným svetlým momentom filmu je Forbes Riley ako nová mladá učiteľka, ktorú majú študenti totálne na háku. Ináč tí sú v tomto filme neuveriteľne otravní a nesympatickí, ich účasť na obrazovke len naťahuje stopáž, pretože vo filme v podstate nezohrávajú nijakú významnú úlohu. Vraždy sú nezaujímavé, hlavné slovo tu má menší kuchynský nôž. ktorý musí byť nejako zvláštne upravený, pretože aj po pichnutí do oblasti brucha či dokonca genitálií obeť zomiera takmer okamžite. A koniec? Tak ten taktiež nie je ničím nečakaným a šokujúcim (až na jednu odchýlku od hlavného prúdu, ale to by už bol spoiler)...

Po akčnej stránke takmer dokonalá dvojhodinovka, v ktorej nám Čína predstavuje svojho Ramba - je ním Leng Feng, ex.príslušník čínskej elitnej špeciálnej jednotky Wolf Warriors. Ako čítam rôzne recenzie, množstvo divákov film zhadzuje kvôli čínskemu nacionalizmu a patriotizmu. Ako sa môžu Číňania opovážiť a hrať sa na hrdinov niekde mimo Číny? Ako si dovolili urobiť z belocha (dokonca amerického pôvodu) hlavného zloducha? Ako ich dokonca Afričania oslovujú ako priateľov, keď celý svet vie, že najlepší priatelia sú riadení z D.C. ? Ako to, že sa vo vzduchu vznáša tak často akási príliš červená vlajka? Nuž mne niečo podobné nevadilo (myslím že súdnej drvivej väčšine divákov tiež) v akčných peckách ako Skala či Deň nezávislosti (akurát že tam tých hviezdičiek na vlajke bolo podstatne viac a navyše tam bolo aj 13 pruhov) a určite nebude ani tu. 30 miliónový film je prepchatý nabrúsenými akciami, ktoré rozochvejú srdce každého milovníka akcie. Už úvodný útok pirátov na loď je podaný úžasne v jednej dlhej jazde kamerou, ktorá končí až poriadne nekonvenčným zneškodnením útočníkov. Potom sa síce dej na niekoľko minút zadrhne, aby explodoval v množstvo osobných súbojov, automobilových naháňačiek, prestrelok z rôznych druhov zbraní a dokonca aj tankovej bitky (tá je asi jediná podpriemerne zvládnutá). Akcie chtivý divák tak dostane za 120 minút viac životodárnej akcie než v 3-4 iných akčných filmov. Takmer 30 násobné tržby dávajú tušiť, že to nebola posledná akcii Vlčích bojovníkov. Mimochodom, celé to pozadie nie je zas až taký bullshit - 26.3.2015 spustila čínska flotila hliadkujúca kvôli somálskym pirátom prvú námornú evakuáciu, pri ktorej zachraňovala nielen svojich občanov - z jemenského prístavu Aden sužovaného občianskou vojnou úspešne evakuovala 600 vlastných občanov a okolo 225 cudzincov. Naopak americká flotila na humanitárne akcie nemala čas, podporovala jednu z bojujúcich strán a tak sa jej občania museli obrátiť na pomoc iných krajín... PS herr_carter, TEN FILM STÁ MILIÓNY NESTÁL, ON ICH ZAROBIL, menšia chybička, ale tá podobne ako pri (asi) úmyselne nepresne preloženom anglickom slogane k filmu filmu príliš neublíži... :P

Film točený pre videotrh, na ktorom je vidieť, že ho tvorcovia tvorili z láskou k žánru. To však bohužiaľ nestačí. Strašne veľa vecí tu nedáva žiaden zmysel, skupina bláznov potulujúca sa temnými chodbami (a postupne sa zmenšujúca) s baterkami v rukách po chvíli diváka omrzí. Mimozemšťania vyskakujúci zo zrkadla, rímski vojaci, neandrtálci či šváby si vyberajú svoje obete a ja sa prichytím, ako im držím prsty, aby sa im to čim skôr podarilo. Veľmi slabé 2 hviezdičky, asi zato, že vyhrážky s pokračovaním na konci filmu (pod názvom Timesweep: Quesdrov Factor) sa nakoniec nenaplnili... Mimochodom, film, ktorého kópii sa výskumníci tak potešili, je London After Midnight (1927), asi najslávnejší stratený film, ktorého posledná kópia zhorela pri požiari MGM štúdia..

Ako ďaleko je človek ochotný zájsť pri obrane vlastnej rodiny? Nuž sotva ďalej ako Bradley Thomas (Vince Vaughn). Otvorená zlomenina je totiž to najmenej, čo sa vám môže prihodiť, ak mu budete stáť v ceste. Ultra násilna väzenská dráma si hodinu a niečo buduje atmosféru, zoznamuje s Bradleyom aby v poslednej tretine prepuklo do nefalšovanej orgii násilia, na ktorú by bol hrdý aj samotný Sam Peckinpah či Quentin Tarantino. Celý film je v podstate sledom rozhodnutí, zväčša zlých a niekedy ešte horších. A najdevastujúcejší účinok majú tie, ktoré sú spravené pre dobro veci - aby si Bradley udržal pokope rodinu, stane sa dílerom drog, chce pomôcť polícii - chytia ho, nebonzne kámoša - stane sa na 7 rokov väzňom, chce niečo pre manželku a očakávané dieťa - tak to stojí ešte niečo viac. Už sa teším na ďalší film S. Craiga Zahlera, určite bude stáť za pozretie.

Justin Price sa v roku 2017 rozbehol, spoločne so skupinkou svojich takmer výhradne hispánskych priateľov natočil 4 filmy, z ktorých mám silný dojem, že sa do dejín kinematografie nezapíše ani jediný. The 13th Friday, ku ktorému si sám napísal aj scenár, je mixom filmov ako Hellraiser, Ring či Grudge, s doplnením chuťoviek ako strašidelný dom či urban legend. Na papieri vyzerá takýto mix celkom lákavo, plagát k filmu tiež pritiahne, nuž kde je problém? Nuž vo všetkom ostatnom. V scéne z domu, pri ktorej našli zavraždenú kamarátku a uvideli démona sa herci sa tvária asi tak ako by im došla SMS o prečerpaní dátového limitu, celému filmu chýba súdržnosť, niet tu príbeh, iba sled pospájaných epizód, niečo ako kontinuita je pre tvorcov terra incognita, hlavne druhá polovica filmu je mimoriadne odfláknutá, niet sa čoho zľaknúť, divák sa obáva jediné toho, žeby ten film neskončil. Navyše: 1) nato že je dom tak dlho opustený vyzerá čistejšie ako 90% používaných príbytkov, 2) dom je aj po rokoch funkčne a vcelku prepychovo zariadený, nič stamadiaľ nezmizlo, 3) chcel by som vidieť ženu, ktorá by sa dobrovoľne váľala v posteli strašidelného domu. 4) prečo pri niektorých vraždách asistujú démoni, pri iných nie?