beso74

Zaujímavý austrálsky dokument nešetriaci kritikou ohľadom velenia v tejto jednej zo zabudnutých, ale veľmi dôležitých bitiek studenej vojny. Keďže to nie dokument americkej provinencie, chýba tu glorifikácia amerických vojakov, či skôr je tu otvorená kritika ich zastaralému a nepružnému veleniu a podceňovaniu nepriateľa, ktorý bol viac ako vyrovnaným. Šokujúcimi sú tu slová o plánoch Američanov zhodiť na túto časť Ázie viac ako 20 atómových bômb a cieľavedome ju spraviť dlhodobo neobývateľnou. Dokument je doplnený o množstvo svedeckých výpovedí, z ktorých behá až mráz po chrbte, či už ide o opis boja muža proti mužovi, napalmový útok, alebo chladnú kalkuláciu ohľadom vojnových zajatcov.

Každý kúsok pôdy, predovšetkým ten na Britských ostrovoch, dýcha históriou a často krát aj niečo skrýva, skupina odborníkov a nadšencov to za 3 dni prevŕta dôkladnejšie ako stádo krtkov krížených s hladnými divými sviňami. A to všetko za odborného doprovodného slova zväčša anglických džentlmenoch, ktorých elán a entuziazmus je viac ako zrejmý a nostalgie za dobami dávno zašlými, keď dokumentárne seriály slúžili hlavne svojmu prvotnému poslaniu - vzdelávaniu - či už výkladu dejín alebo rozboru rôznych archeologických metód

Škoda že trpezlivý a nápaditý bol len Nemec, a aj to len podľa jeho vlastných slov. O tvorcoch tohto filmu sa to nedá povedať ani na konci celodenného pivného maratónu prebiehajúceho pod holým nebom za slnečného počasia pri tropických teplotách. Postavy sedia a kecajú, stoja a kecajú, idú bojovať a kecajú, bojujú a kecajú, skončia boj a zas kecajú. Tieto pasáže filmu možno vrelo odporučiť zaklínačovi hadov testujúcemu nejaké nové alternatívne metódy práce s uspávaním kobry, akurát zo začiatku dávkovať v malých množstvách, ináč sa had z hybernácie už prebrať nemusí. A samozrejme zákaz púšťať v autobusoch na diaľkových linkách, aby sa pre cestujúcich nestal tento film posledným v ich živote. Jedna hviezdička za ojedinelé pokusy o humor.

Maximum Conviction je maximálne podpriemerný akčňák, pripomínajúci 2D hru na Atari z konca 80-tých rokov. Postavy tu lezú niekde po chodbe a strieľajú pred seba a za seba, dokonca niekedy aj nad a pod. Streľby je tu síce požehnane, ale na nejakú poriadnu akciu si divák musí počkať až takmer do samotného záveru. Aj keď to silno (nielen) z diaľky evokuje Skalu, akoby to bolo menej podarené dvojča, podobá sa jej to ako Danny De Vito svojmu bratovi Arnoldovi negrovi. Ako spomienka na časy, keď aj akčné béčka boli zábavne a pozerateľné.

Dlho som váhal ako toto tu čudo ohodnotiť. Horor ktorý nie je ani tak úplne hororom o matke, čo už vôbec nie je matkou a ktorá na tento rok sa s pravdepodobnosťou blížiacej sa určitosti nestane kandidátkou na matku roka. Rozjazd razantný ako švih drevorubačskou sekerou, ktorej ostrie je ihneď otupené spôsobom, akým sa nájdu deti. V tej Amerike sa už určite začali genetický modifikovať nielen plodiny a dobytok, ale i psy. Aj komisár Rex by si zakúsil od hanby rovno do chvosta, ak by ho v tej chvíli našiel, keby videl ako tunajší bezmenný hafo našiel stopu zanechanú v snehu po 5 ROKOCH!!! a to dokonca aj keď sneh už medzitým zopár krát zišiel i napadal. Škoda že sa to nepodarilo ľuďom zodpovedným za scenár vyladiť o niečo lepšie, ako aj celý rad ďalších maličkosti. Čo však tento film vyzdvihuje nad konkurenciu je atmosféra a práca s deťmi, ktorá je takmer dokonalá. A to ma nakoniec presvedčilo byť k tomuto filmu viac ako zhovievavý

Odporúčam pozrieť len v prípade, že ste potomok aborigénov a vaším totemovým zvieraťom je tasmánsky čert alebo kvôli neúspešnému výberu väčšej hotovosti z istej banky trávite za mrežami 15 rokov svojho života a jediný spôsob ako zabiť nudu je pozerať všetko čo vám príde pod ruky (ale v tomto prípade odporúčam skôr skrotiť si skupinku blch a nacvičovať blší cirkus, je to oveľa väčšia psina).

Parádny historický úlet do miest, kde by sa ani Barrack a ani Obama neprišli pozrieť aj keby od toho závisel život jeho svokry (alebo snáď práve kvôli tomu). Jedinečná možnosť pozrieť sa na cesty veľkého Alexandra mimo hranice (dnešného) civilizovaného sveta. Aj keď sa tu narába s domnienkami ako faktami, aj tak je to dokument, ktorý je svojou témou a spôsobom spracovania určite nadpriemerný.

Po prvý krát som svedkom ako sa majster Singer uťal. pretože toto je jeho prvý film, pri ktorom som bol mierne v rozpakoch. Nebudem to zakrývať, čakal som niečo, z čoho by aj Glum od závisti úplne zozelenel. Namiesto nevídanej a neslýchanej pastvy pre oči a pohladenia môjho fantasy ducha som dostal polotovar, kde obri vyzerajú ako vystrihnutí z nejakého animáku, ale chýba im čaro pixaroviek, kde je množstvo akcie a trikov a dokonca aj prsteň, ale PÁN PRSTEŇOV je kdesi v úplne inej dimenzii, kdesi vysoko vysoko nad zemou a aj nad krajinou obrov, kde pokusy o humor a miestami aj čiernejší humor pri porovnaní s takým HVIEZDNYM PRACHOM úplne zapadajú prachom a v rovine rozprávania, napríklad pri porovnávaní vzťahu k rodičom, je až podozrivé, že to natočil režisér perfektných slovných manévrov a prestreliek v OBVYKLÝCH PODOZRIVÝCH či NADANOM ŽIAKOVI. Zosumarizované, ak by pod tým dielom bol podpísaný niekto iný, taký Uwe Boll napríklad, tak sa rozplývam šťastím, aký ten tvorca pokrok urobil, ale v prípade starého známeho Bryana je to krok späť, aspoň pre mňa. Ostáva len veriť, že to bolo len také chvíľkové cúvnutie, pred rozbehnutím sa za oveľa vyššími métami...

Iný film ako ostatné policajné drámy a thrillery, ale to neznamená že aj oveľa lepší. Slušne povedané, filmy, v ktorých sa hlavní hrdinovia od svojej kamery nepohnú ani na WC a strkajú ju všade kde môžu a dokonca aj tam kde nie, ma riadne serú. Len uchyl alebo mantinel by šiel do akcie s kamerou v jednej ruke a zbraňou v druhej a keby si mal vybrať medzi pomocou parťákom a kamerovaním vybral by si to druhé. A v tomto filme majú takýto zlozvyk aj tí na jednej strane zákona a aj tí na druhej. Ak sa to bude uberať takýmto smerom, v budúcnosti na nás čaká celý rad strelených protagonistov, ktorí budú schopní vylúpiť trezor a pri tom žonglovať s piatimi pomarančmi alebo policajtov, ktorí pred tým, ako zatknú podozrivého, urobia stredne náročnú zostavu na kruhoch alebo hrazde.

Pokiaľ v poslednom Indym sa spojenie otec a syn vydarilo aj po druhý krát, akurát, že Indy mladší sa stal Indym starším, podobný pokus u McClana šľapol poriadne vedľa a to i napriek tomu, že to takmer nesmrteľný detektív skúšal v minulej časti trošku aj so svojou dcérou. Ostáva len dúfať, že viac potomkov už na plátne s Johnom neuvidíme, pretože predstava Bruca ako pobehuje s vnúčatami a strieľa darebákov je mi nepríjemnejšia ako tá, že je pondelok ráno. Málo humoru predovšetkým McClanovských hlášok, veľa pyrotechniky a streľby. V situáciach, kde by len prúd vystrelených prázdnych nábojníc zasypal priemerne basketbalové družstvo minimálne po uši, sa nezničiteľný John Rambo, pardon John McClaine, prediera ako nôž maslom, kosí nepriateľov a rieši problém vzťahov so svojim synáčikom a k tomu ešte stíha spoločníkov a aj publikum ohromovať svojou dedukciou ala Sherlock Holmes. A mne by úplne stačilo, aby to bol starý dobrý John McClaine snažiaci sa iba prežiť....