beso74

Absurdný námet, absurdné situácie, ich ešte absurdnejšie riešenie. Zopár situácii, čo stáli za videnie, ale väčšina dialógov a scén sa u mňa úplne minula účinku. Režisér Martin McDonagh sa môže sťažovať akurát tak na scenáristu, podľa ktorého tento nemastný neslaný výtvor ukuchtil. Ale počkať, počkať, veď to je on sám! A tak je celá záhada siedmich psychopatov odhalená, natočil ich totiž ôsmy, ten najväčší psychotik.

Ralph, hromotlk so schopnosťou zdemolovať všetko, na čo položí svoje paprče, má dilemu. Už 30 rokov rozbíja tu istú poschodovú budovu a nemôže ju zdemolovať, stále sa do toho zamieša suchár Felix s kladivkom snáď od samotného Thora a všetko to opraví. A tak je pre Ralpha najvyšší čas na zamyslenie, čo ďalej. Alebo si nájde nejakú skupinku neprispôsobivých Rómov, napríklad na Luniku, alebo si začne budovať nový image, napríklad nejakého kladného hrdinu. A keďže sa rozhodol pre to druhé, čaká ho poriadny prúser. A na diváka, našťastie, poriadna dávka zábavy. Jediná škoda, že film má niekoľko hluchých miest a že poniektoré motívy ostali len naznačené a nespracované. Inač by to bolo minimálne o nejakú tu hviezdičku navyše.

Pomalší rozbeh - zoznamovanie s hrdinami trvá na môj vkus a na akčný film až príliš dlho, asi okolo 20 minút, ale keď sú už konečne karty rozdané, začína poriadna jazda. Samozrejme, k dokonalosti to má poriadne ďaleko, ale pozrieť sa to dá bez výčitiek svedomia. Večná škoda, že scénaristi a kameraman svoju robotu trošku odflákali, ináč to mohla byť oveľa väčšia pecka, pretože po 5 minutách je viac ako zrejme, že sa tu nič náhodou nedeje, ak aj niekomu niečo samovoľne vypadne, je to len kvôli tomu, aby to neskôr niekto našiel a použil, a samozrejme otrlejší divák má hneď aj jasno na čo a ako... Ale aby som len nekritizoval, akčné scény a hlášky sú v symbióze na súčasný akčný film miere nevídanej.

Celkom zábavný film, na ktorom sa človek schuti zasmeje, problém je, že toto dielko nebolo koncipované ako komédia. Tyler Perry nech sa naparuje ako chce, nech dedukuje ako istý pán Holmes. Alex Cross v podaní Morgana Freemana je pre neho nedosiahnuteľným cieľom. Cross je chytrák, ktorý ohuruje svoje okolie teóriami, krásne a fascinujúco znejúcimi, avšak bez akéhokoľvek pozadia a opory vo faktoch. A výsledok? Prásk! A milý pán Cross mal zase pravdu, za celý film sa pomýlil len raz, aj to v prípade, v ktorom sa pomýliť nemal a nesmel. Matthew Fox hraje psychopatického vraha ktorý by sa pokojne mohol volať Frankenkiller, pretože je to ten najtuctovejší zabijak, aký sa kedy na striebornom plátne objavil, vo svojej snahe vyzerať cool je totálne na smiech, výbuchy hnevu a chladné logické plnenie vlastného vražedného plánu akosi nejdu k sebe. V porovnaní so Zberateľom bozkov či Pavúkom slabé ako čaj, lepší výsledok by sa bol dosiahol, ak by sa popracovalo na zopár detailoch, predovšetkým dať scénar napísať niekomu, kto písať vie a poprípade videl aj predošle 2 filmy...

Dve - tri podarené hlášky, súboje, pri ktorých je vidieť maximálne tak tretinu tela bojujúcich, rýchlosť filmu pripomínajúca plne naloženú tatrovku snažiacu sa vyšplhať na Kriváň a nudný dej pozostávajúci z presunu Steva Austina z bodu A do bodu B ničiaceho svojich nepriateľov bez toho, aby mu čo len vlások na hlave skrížili, aj keď to posledné je akosi vďaka jeho štýlovému účesu praktický nemožné. Nič menej a nič viac...

Film, v ktorom funguje všetko tak ako má byť, film, ktorému jeho precíznosť a presnosť môže závidieť aj správa metra v Tokiu. Majster Tarantino vie nadávkovať akciu, napätie, drámu i humor v dych berúcej kombinácii, ženúcej film tempom, o ktorom sníva nejeden pyrotechnik tesne po zbabraní svojej poslednej misie. Ústredná dvojica, Dr. Schultz a Django, je klasickým príkladom všeobecnej pravdy, že protiklady sa priťahujú a hlavne dopĺňajú. Navyše, ich protipól, Calvin Candie je tak zlomyseľný a odpudzujúci charakter, že keby bol Django natočený pred rokom 1997, ústrednou postavou v Titaniku by musel byť niekto iný, sorry Leo. Jeho hamletovská scéna s lebkou a súčasne prenášaný príspevok na tému rovnosti, bratstva a priateľstva medzi rasami, je podstatne hrozivejšia ako neskorší pohľad na hordu po zuby ozbrojených ozbrojencov tlačiacich sa do domu a dychtiacich spraviť zopár desiatok dier do istého majiteľa kože ebenovej farby. Film má niekoľko rovín, príbehov i významov, z ktorých si je možno podľa chuti vyberať, ale to divák nesmie mať voči Tarantinovi, podobne ako bieli plantážnici niekde na rozľahlých pláňach Mississippi, predsudky. Jedine, čo do filmu nepatrí, aspoň podľa mňa, je scéna s tancujúcim koňom na záver, ibaže by to podkutý chudák spravil sám od seba, ako prejav radosti, že prežil natáčanie.

Mám dobru náladu a preto jedna hviezdička za to, že sa ten nepodarok tvári ako film, má niečo z diaľky pripomínajúce dej, obsadenie tváriace sa, že vie hrať (ale len tváriace sa) a pokus o pointu, aj keď poriadne prepálený. Tento film snáď zaujme len individuum snažiace sa zahrnúť svoju drahú polovičku všetkým možným, predovšetkým však tak približne dvoma kubikmi čerstvej hliny. Ale ani on si tu tej inšpirácie nejako príliš nenájde...

Perfektný námet v tuctovom prevedení. Rovnaký výsledok, ako do karosérie Ferrari vložiť motor z Trabantu.. Akurát, že ak by ten auťák stál, obdivné pohľady by patrili iba jemu, čo sa o filme povedať nedá ani náhodou...

Príručka prežitia v krutom svete kamiónistov alebo Desatoro normálneho motoristu zostavené podľa filmu: 1. Ja som auto tvoje, na druhé ani nepozeraj. 2. Nevezmeš slovo kamión a jeho odvodeniny do huby. 3. Natankuj. 4. Skontroluj auto pred jazdou. 5. neber zo . sebou žiadnych hajzlov, ani keď sa tvária ako kámoši. 6. Neprovokuj 7. Nechoď na WC sám. 8. S nikým nehraj žiadne hry, ani keď ťa nútia. 9. Nepodvádzaj a nekradni. 10. Najlepšie bude ak ostaneš doma a pustíš si... A môžeš aj telku... A môj verdikt? Horšie ako Stopár (pôvodný) a lepšie ako Odpočívadlo (Obe dokopy). Za dva, pánové.

Druhý pokus o prenesenie postavy sudcu Dredda zo stránok komixov na strieborné plátno je aj napriek množstvu chýb oveľa úspešnejším počinom ako zúfalý pokus Sly Stalonneho z 90 rokov 20 storočia. Brutálne strety, chladný čierny humor, štipka nadprirodzených schopností, vysunutá brada a znepokojujúce priestory jedného nájomného domu robia toto dielo pozerateľným a dokonca aj zábavným. Mne osobne svojou surovosťou a sfarbením humoru pripomínal Robocopa a hlavne reklamy z neho...