beso74

Komédia pri ktorej som sa príliš nezasmial a popravde v druhej polovici filmu využil aj funkciu rýchlo pretáčania. Cameron Dallas má síce na nete niekoľkomiliónovú fanúšikovskú základňu, na mňa však rozhodne dojem nespravil. Jediným svetlým momentom je to neustále požmurkávania na diváka a snaha spraviť z neho komplica...

Úplná demencia, obyvateľky z ostrova Lesbos versus nemŕtvi vojaci nastávajúcej Štvrtej ríše, ktorých sa snaží vytvoriť dvojica pomätených nacistiek. Hrozné, čo všetko sa tvári ako flm....

Typický príklad na úplne ale úplne zbytočný film, kde nefunguje takmer celkom nič. Dievča, obeť šikanovania končí pod traktorom a o niekoľko rokov na to ma traumu a navyše jazvu ako po popálení! Neskutočne logické! Vyzerá to, ako by sa ožratý režisér pokúšal za pomoci zhuleného scenáristu dopracovať k výsledku, ktorý by sa dal nazvať filmom...

Obdivuhodný výkon produkcie, ktorej sa podarilo zhromaždiť hotové sväté grály spomedzi hororovej smotánky. Mená ako Tim Curry, Brad Dourif, Sean Young, Lance Henriksen či Michael Winslow sa totiž nestretávajú pokope príliš často. A to je asi tak všetko ku kladom. Celý film sa tvári ako retro, dej sa odohráva v 80. rokoch a tak je tomu podriadená aj visáž a spôsob práce so špeciálnymi efektami, kde prvé husle hrajú bábky, doplním, nepohľadné, nezaujímavé a stupidné bábky. Takmer celý scenár je postavený na jednoriadkových replikách, bez štipku invencie či dokonca originality a čo je najhoršie, v ústach ústrednej trojice znejú ešte tupšie, akými v skutočnosti sú. Aby som nezabudol, svetlým bodom je tu ešte rymovacia súťaž s vyvrcholením ala hydra, v duchu ktorej by sa dal ceý film rýchlo zhodnotiť. Tri, jedna, päť a sedem, ja som z toho filmu jeleň, štyri, deväť, dva a šesť, čakal som v tom dáku lesť, osem, šesť, dva a tri, nie som ja na také hry....

Niečo medzi Motýlikom so S. McQeenom, Demolition Man so S. Stallonem a Fortress s Ch. Lambertom. Roger Mason alias Gary Daniels však nie je žiadnym extra dramatickým hercom ale predovšetkým mrštným lámačom kostí, ktorému sa však v tomto filme, pre našu smolu, ušla len pramalá dávka akcie a tak ho tvorcovia nechali tápať v neznámych dramatických vodách. Film je sledom útekov z väzenia a následných rýchlych dopadnutí, ktoré končia Masonovým zmrazením na postupne čoraz dlhšiu dobu. A tak, pokiaľ je on stále rovnako starý, jeho mala dcérka pomaly rastie, dospieva a starne. Tento kolobeh s minimom akcie však začne po čase otupovať pozornosť diváka a tak v čase, keď má dôjsť k dramatickému vyvrcholeniu, on už len čaká, kedy to skončí. Škoda, pretože, ak by tento film mal lepšiu výpravu (svet budúcnosti je rozmazaný a takmer celé jedno storočie sa nemení), akčný náboj (herci ovládajúci bojové umenia by tu boli) a lepšie využitie obsadenia (Jeffrey Combs si za tých 13 minút, čo sa objavil na scéne celý film ukradol pre seba), mohlo to byť klasické sci-fi béčko...

V roku 1989 bolo poriadne veselo, po relatívne nedávnom masívnom a predovšetkým komerčne úspešnom útoku na americké kiná, sa do distribúcie dostalo niekoľko snímok parazitujúcich na téme skupinka ľudí vs. skupinka iných, ľuďom nie príliš priaznivo naklonených bytostí. Na rozdiel od Deep Star a Leviathana, však tvorcovia vedený Rogerom Cormanom nevstupujú pod hladinu oceána (to už spravil v inej svojej produkcii z toho istého roku pod názvom Lords of the Deep) ale do podzemných priestoroch, kde sa poslední ľudia uchýlili po globálnej katastrofe, a našli tu útočisko pred krvilačnými aliens (pardón Gargoyles). Aj keď ide o plagiátorstvo ako hrom, nemožno uprieť isté dávku zručnosti, asi najznámejšou scénou z votrelca je pôrod a tak čo si ho tu nezopakovať hneď dva krát, ten prvý sa stal asi najsilnejším okamihom tohoto filmu. Aby sa nepovedalo, scenár obsahuje aj mierne odchýlky od predlohy, niet tu mačky ale psa a nie je tu tak silná ženská postava, akou bola seržantka Ripleyová. Debutant na režisérskej stoličke, Thierry Notz však (za nezištného prispenia scenáristu) nezvládol film ako celok, keď sa pátra po monštre, alebo sa niečo deje, stále sa nájde minimálne jedna postava, čo nič nerobí, len čumí, navyše, dvoch tretín postáv, na čele z Georgom Kennedym sa stihla táto podarená dvojica zbaviť expresne rýchlo, za necelých 25 minút. A to radšej nespomínam vzhľad gumového medvedíka, pardon monštrá. Ak by bol film kratší o takých minút, mohol by byť vcelku príjemným priemerným osviežením, tak to je len kúsok pre milovníkov Cormana či Concorde New Horizon....

Nikdy by som nepovedal, že sa mi bude páčiť niečo, čo si hlavní predstavitelia natáčajú kamerou, pretože už len pri spomenutí Found Footage sa mi vyhadzujú vyrážky a dostavujú sa bolesti brucha a daviace reflexy ( dokelu, už je to tu zas). Avšak tento film má hneď niekoľko predností, ktoré prevažujú žánrový handikap. Po prvé, sú to sympatické postavy, po druhé, zaujímavý námet (kameň mudrcov nie je niečím, čo by sa objavovalo tak často ako kde aké ľudožravé beštie, hladujúce mŕtvolky, odporcovia cesnaku a svätenej vody s nadmerne vyvinutým chrupom či kde jaké veľké laby pobehujúce po lese) a predovšetkým desivé klaustrofobické prostredie parížskych katakomb vyvolávajúce tak žiadané zimomriavky a husiu kožu. Výsledkom je pohodových 90 minút, ktoré človek venuje tomuto filmu bez pocitu, že bol zas podvedený.

Zombíci bez kúska invencie, kde sa všetko to, čo mohlo byť na lokácii ostrova zaujímavé, pochovalo spoločným úsilím tímu hercov - amatérov a rovnako "zručným" produkčným tímom. Škoda, pretože námet sľuboval oveľa viac, ako jeho realizácia divákovi poskytla. Jedinou výnimkou je tu snáď Richard Gabai ako Jack. aspoň tomu sa nedá uprieť, že niečo hrá...

Dlho som váhal, ako sa k tejto fúrii zachovať, bojové scény sú síce vynikajúce ale s realitou (myslím tým finálne ťaženie) nemajú nič spoločné. Oddiel SS proti znehybnenému tanku, ktorého dvojičku dokázal odrovnať holobriadok, ktorý asi nemal čo na prácu cez veľkú prestávku, mal totiž film ukončiť asi o 25 minút skôr. Pravda Tiger to mohol uzavrieť už po hodine. Dramatické vsuvky vykresľujúce charakter postáv zvládnuté na výbornú, akurát mám dojem, že Nemci by asi neprestali útočiť kvôli tomu, aby sa zopár Amikov mohlo v tanku v tichu a pokoji ešte posledný krát porozprávať. Rozhodne, čo nemožno tvorcom uprieť, je surový naturalizmus, s akým vojnu vyobrazili. Špina, blato, krv a mŕtvoly. A pomedzi to všetko sa pohybujú ľudské tiene, ktoré sa ešte úplne tieňmi nestali, ale v nasledujúcej chvíli to môžu byť práve oni, čo sa vystrčia hlavu priamo pred nepriateľskú hlaveň. A všetci vyznávajú tú istú filozofiu, zabi alebo budeš zabitý.

Vo veľmi dávnej minulosti, vo veľmi vzdialenej galaxii žila raz čarokrásna princezná Lelia, hrdinský Luke Skywalker a domýšľavý Han Solo. Jooj, pardon, to je iný film. Tak ešte raz, na inej, nie až tak vzdialenej planéte, sa stretli dve civilizácie, tá naša (odstreľovač Kyle Matthews) a tá nie celkom naša (Mirra) Ak sa nepozriete do očí alebo si nevšimnete prilby, ani si neuvedomíte, akým iným spôsobom sa od seba obe rasy líšia. V krutom boji, ktorý je vo filme zredukovaný na súboj zelených zábleskov z emzáckych zbraní, ktoré miestami vyzerajú, ako by sa americká armáda chcela zbaviť trošku starších prebytkov sa obe rasy snažia navzájom vyhladiť. Kvôli rozpočtu veľkosti tendra, pre ktorý by sa nemenovaný šéf slovenského parlamentu neunúval ani vstať z postele, sa dej filmu zredukoval v prestrelky situované niekde ďalej od civilizácie, v pustatine mixnuté s ukážkami ľudského riadiaceho centra. Aby to dostalo trochu šťavu, pripísala sa tam romantická línia (veď aj Titanic ju mal a ako bol úspešný) a v rámci eskalácie boja proti rasizmu film deklaruje, že nielen milostné vzťahy medzi rôznymi ľudskými rasami sú možné, ale dokonca aj medzi po- a mimo- zemšťanmi (to zas trošku pripomína Avatara).