Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Dráma
  • Sci-Fi

Recenzie (1 273)

plagát

The Crypt (2009) 

Niektoré veci by sa po zakopaní do zeme nemali naspäť vyťahovať. A je úplne jedno, či ide o práve posadené zemiaky, alebo dávnejšie pochovaných nebožtíkov. Skupinka zväčša trošku slabomyselnejších mladých kriminálnikov (okrem blonďatej Morgan, ta je tak natvrdlá, že sa všetky vtipy o blondínkach môžu skryť) sa rozhodla si niečo z jednej takejto krypty požičať. A to bola, verte, neverte chyba. Okrem úvodu (ktorý v podstate je takým výstrelom na slepo, krádež auta totiž nemá takmer nič s následným dejom spoločné, ostalo len pri premárnenom motíve a taktiež ilustrácii mentálnej úrovne zlodejov, ktorí kradnú auto tak, že si 3 sadnú do auta a čakajú kým jedná z nich pomocou drôtikov to auto spojazdní a pozerajú ako sa nahnevaný majiteľ rúti so zbraňou v ruke), sa film v podstate celý odohráva v priestoroch podzemných katakomb, kde sa režisérovi McMahonovi miestami podarilo vcelku úspešne zladiť klaustrofóbiu stiesnených priestorov a vynáranie sa objektov z tmy a pološera. Ale, problém je v tom, že väčšina hercov prejde celý film s tým istým výrazom na tvári, ktorý sa nemení ani keď niekto z nich vypustí dušu alebo sa stane niečo nečakané a navyše filmu chýba tempo, prechádzanie tmavými priestormi, v ktorých sa sem tam zjaví "strážca krypty" sa po polhodinke stáva pomerne nudným. Výsledkom sú slabšie 2 hviezdičky za tie katakomby a že SPOILER!!! husička Morgan pôjde prvá.

plagát

Fatal Pulse (1988) 

Amatérsky slasher z konca zlatého veku tohoto žánru (na konci rokov 80.) pokračujúci v tradícii filmov ako Black Christmas, Final Exam, Graduation Day, The House on Sorority Row alebo Sorority House Massacre. Ak niekto zhliadol tieto filmy, je mu viac ako jasné, že internát či sorority house by mal patriť medzi miesta, na ktorých by sa mal pobyt teenegerov buď úplne zakázať alebo aspoň drasticky obmedziť a to predovšetkým v záujme ochrany ich mladého života. Na strane druhej, podľa správania sa obetí, je niekedy dobré, ak sa ľudstvo očistí od horúcich kandidátov na Darwinové ceny, ktorí si zásadne vyberajú z možnosti tú najnezmyselnejšiu. Napríklad ujsť pred niekym z rušnej ulice do tmavej budovy. Veľmi slabý film, ktorý je možné dopozerať len s maximálnym vypätím síl, aj napriek faktu, že má všetky žánrové atribúty, nechýba tu ani neznámy tajomný vrah, ktorý sa pohybuje takmer bezhlučne (až na zvuky pripomínajúce funiaceho ježka), kričiace a bez ladu a skladu pobehuúce mladé dámy, a samozrejme jačanie obetí a ich postupné vyvražďovanie. Jediným plusom je tu snáď účasť Joea Esteveza (brat Martina Sheena a strýko Charlieho Sheena) ako mierne pošahaného vietnamského veterána - správcu dievčenského internátu.

plagát

Zombeavers (2014) 

Film, ktorý tromfol aj žralokov poletujúcich povetrím L.A. Tých, niečo vyše 70 minút filmovej zábavy som si vcelku genitálne, sorry, geniálne užíval. Od počiatočných titulkov, lepšie povedané ešte tým, čo sa odohrávalo pred nimi, cez samotné štylizované titulky, cez zhustený dej, až po vyvrcholenie čisto v duchu celého filmu až po záverečný epilóg požmurkávací na diváka s možným prísľubom ďalšej pliagy v podobe zombie hmyzu sa sústavne posúvajú hranice absurdity, pričom sa neberie ohľad na nič a nikoho. Koho tento film jednoznačne pohorší, tak to budu milovníci zvierat, nielen že sa film nesie v hesle zabi bobra, zachrániš strom a možno aj svoj život, ale ani iná háveď zo zvieracej ríše nie je pred ničím uchránená a je úplne jedno, či ide o obyčajného anonymného paroháča z lesa, alebo najlepšieho priateľa človeka. Ak chcete vidieť film, ktorý si vedome a podvedome uťahuje zo všetkého, predovšetkým sám zo seba, ktorý má s realitou asi toľko spoločného, ako Potemkinové dediny, ktorý kychá na všetky CGI a vracia sa k bábkam a ktorý má gule, aj keď o nich sem tam niekto príde, tak títo nemŕtvi stavitelia vodných diel sú tu pre vás ako stvorení.

plagát

Rodokmen (2013) 

Slasher mixujúci prvky indiánskeho folklóru a chatky niekde na konci sveta (alebo aspoň z Evil Dead), ktorý diváka príliš neurazí. Pekná a znepokojujúco tajomná príroda, decentný hudobný doprovod, tajomné zlo schopné využívať ľudské telo ako svojho hostiteľa a postavy, ktoré nie sú prekvapujúco natoľko odpudivé a hlúpe, ako som očakával. Ináč všetko sa odvíja klasickou cestou, skupinka priateľov sa vydá niekde ďaleko od civilizácie, do divočiny na chatku, už na začiatku sa im dostane nie príliš vrelého prijatia zo strany miestnych obyvateľov, tajomná kolízia zo zvieraťom, prvá noc naplnená všetkým možným a potom už nastupuje vraždiaci démon zmocňujúci sa svojich obetí pekne krásne jednej po druhej. Čo mi na tom všetko vadilo? Tak deux et machina - Indián vynoriaci sa na plátne odnikiaľ asi 20 minút pred koncom aby vysvetlil tým menej chápavým, o čo tu všetko išlo, psík, ktorého jedinou úlohou bolo sem tam sa na plátne objaviť a potom zas zmiznúť a v neposlednom rade dvojitý koniec, ktorý by režisérovi Mattovi Thompsonovi nechal dokorán poodchýlené dvere k nejakému budúcemu pokračovaniu...

plagát

Bloody Homecoming (2012) 

A je to tu. Ďalší slasher, ktorý sa odvoláva na zlatú éru tohoto žánru niekde v polovici rokov osemdesiatich. Skupinka dezorientovaných mladých ľudí tesne po lobotómii, maskovaný vrah na netradičný vražedný nástroj, ktorého identita je skrytá až do finále, jeden prehrešok z minulosti spájajúci hlavné postavy a prostredie americkej strednej školy. Ak to všetko zmiešame, dostaneme dlhé minúty nudy, ktoré sem tam preruší záchvev prebúdzajúcej sa tvorivej inteligencie, tú však vzápätí pochová hrba klišé a bezradnosti. Tento film úplne ignoruje smer, ktorý naznačili filmy ako Vreskot, Viem čo ste robili minulé leto či Mestská legenda (aj keď si tvorcovia vypožičali množstvo nápadov práve z tejto trojice filmov a samozrejme, hrby iných slasherov z rokov 80tých). Postavy sú tak tupé, že sa ani nepokúšajú bojovať o svoj mizerný život a po pravde, divák väčšiny z nich ani príliš prsty nedrží. Vrcholom nekompetecie tvorcov je samotný záver, keď má dôjsť k dlho a netrpezlivo očakávanému rozuzleniu a odhaleniu vrahovej identity. To treba rozhodne vidieť, pretože ináč tomu človek ani neuverí.

plagát

Apocalypse L.A. (2014) 

Zombie mašinéria ide na plné obrátky, každý mesiac sa na nás vyrútia či už pričinením tajných vládnych experimentov, či súkromných aktivít nejakého pomätenca alebo aj ako následok prírodnej katastrofy húfy nemrtvých rozkladajúcich sa mŕtvol. Tento krát si to odnieslo L.A. a príčinou je návšteva z vesmíru v podobe meteoritického dažďa. Zaujímavé na tom všetkom je fakt, že tento film je pozerateľný asi tak do chvíle, keď sa objaví prvý zombík (asi 20.min.). Turner Clay sa pochlapil, aspoň pokiaľ ide o vykreslenie poničenia L.A., pohľad na horiacu siluetu LA posiatu zničenými budovami ako keby bol z iného filmu, s oveľa vyšším rozpočtom. Potom to už však ide len dole vodou, masky sú zúfalo umelé, miestami je vidieť ako nelícujú k tvári, postáv j málo, zombies ešte pomenej, maximálne sa do jedného záberu vošli traja nemŕtvi. Ľudia sa obetujú v prospech ostatných až príliš ochotne a hlavne zbytočne. Navyše sa to takmer celé odohráva v garážových priestoroch. Ak zhrnieme, tak tu niet ničoho čo by človek hľadal v tomto type filmu, niet hôrd vyhladovaných mŕtvol, niet živých, o ktorých by sa človek skutočne bál a niet scén, ktoré by niekoho vystrašili. ostal len pocit, že zombie horor už natočil asi každý kto to chcel...

plagát

Sharknado 2 (2014) (TV film) 

Keď mohlo mať L.A. žraločiu smršť, je vari N.Y. horší? A tak sa hneď od začiatku naplno rozbiehajú súkolia absurdity, ktorým však po väčšinu času chýba čaro jednotky. Žraloky si opäť poletujú povetrím, skrývajú sa vo vode po kolená, Fin ich likviduje všemožnými aj aj tými menej až nemožnými spôsobmi, taktiež lieta povetrím spolu s nimi a stáva sa aj prvým krotiteľom žralokov. A hlavná devíza filmu? Tak filmári konečne vynašli perpetum mobile! Nikdy som si nemyslel, že to bude hlava Slobody (samozrejme tej americkej, z Francúzska). Aj keď "kvality" jednotky sa divák nedočká, ak pristúpi na hru tvorcov, užije si zopár skvostných momentov.

plagát

Extraterrestrial (2014) 

Ďalšia skupinka primerane hororovo hlúpych a nelogicky konajúcich postáv (so silnou ženskou postavou vo svojom strede) sa vydala na víkendový pobyt, ktorý sa natiahne do večnosti. Vcelku podarené skĺbenie normálneho hororu a found footage trpí niekoľkými nedostatkmi, z ktorých asi najmarkantnejšia je do oči bijúca neoriginalita, ID, Fire From the Sky, prvky série Akty X, pričom vzhľad emzáka radšej ani nekomentujem. To je len niekoľko nevhodných ingrediencii v tomto snímku, ktorému by sa navyše zišiel aj človek, ktorý by sa nebál viac strihať (asi tak 15 minút menej by bolo ideálne) a dej zhutniť. Na druhej strane, je to umne vyskladané, hudba znepokojujúca, vyvrcholenie uspokojujúce. Vzhľadom na množstvo hlúposti, čo som si v poslednom čase pustil, si toto 3 hviezdičky zaslúži, nuž čo, jednooký je medzi slepými kráľom...

plagát

Godzilla (2014) 

Film, ktorý nie je ani tak o súboji ľudí vs. monštrá či monštrá vs. monštrá. Je to skôr alegória pohrávajúca sa s motívom odvekého zápasu s prírodou a túžbe po jej poznaní a ovládnutí, je to o ceste, na ktorej sme momentálne tak ďaleko, že sa tvárime, ako to všetko pekne poznáme a že teraz, keď sú nám známe jej základné princípy fungovania, je na čase, porúčať jej. Chybička sa však pritrafí a nie hoc aká maličká, ale v podobe nadrozmerne zmutovanej agamy či baziliška (a nielen ich) a ľudia chystajú najťažší kaliber aký majú, atómovku... Cez prizmu Hiroshimi a Nagasaki sa tu divák má možnosť zamyslieť nad fungovaním ľudskej spoločnosti a položiť si predovšetkým otázku, ako dnešní Japonci vnímajú nositeľov celosvetového mieru a pokoja kdesi z Nového Sveta. Viac ako letná oddýchovka je Godzilla pre mňa takmer dokonale natočenou výpoveďou o sile prírody a jej potencionálnej schopnosti vzoprieť sa kdekomu, aj keby to mal byť samotný pán tvorstva, nadutý človek. Navyše, všetko je to podané vo vizuálne strhujúcej podobe.

plagát

Pach krvi 6: Krvavý hotel (2014) 

Začiatok ako variácia na lov z Posledného mohykána, akurát, že sa tu neloví žiaden jeleň a zvyšok ako mix nie príliš vydarených príbehov z červenej knižnice s ešte menej vydarenými krátkymi filmami o zabíjaní. Bez financií, nápadu a chuti sa film, ktorý by sa páčil aspoň polovičke divákov natočiť nedá. Vedľajšia rodová línia reprezentovaná "takmer normálnymi" jedincami je len zúfalým pokusom tvorcov doniesť do stuchnutých stojatých vôd série W.T. trochu sviežeho vzduchu. Žiaľ, experiment nejako nevyšiel a tak okrem poznatku, že medzi kanibalmi je vyhľadávaný incest, mi tento film neposkytol nič, čo by stálo za zmienku. A popravdenie, ani táto informácia nie je z tých, po ktorých by človek aktívne pátral.