beso74

Najslabšia a zároveň posledná (aspoň dúfam) časť série o partii vlkov v ruchu baránka. Film sa síce vyhol tomu, aby bol len ďalšou variáciou na Vegas či Bankgkok, ale rovnako úspešne sa vyhol aj všetkému tomu, čo robil tieto dva filmy divácky zaujímavými. Niet tu totiž čo riešiť, pátrať po tom, čo v opojení zmyslov zase táto skupinka viac či menej úspešne maskovaných bláznov vyviedla. Ostal tu síce príhovor na pohrebe, záverečná odviazaná párty ako súčasť záverečných titulkov a navyše pribudol božský John Goodman. Oproti predošlým uragánom je toto tu len taký morský vánok, bríza. Sem tam nejaká narážka na predošlé diely, sem tam úlet, ale väčšinu času nič nadmieru zaujímavé a aj keď si divák celý čas vraví, že teraz to už príde, okrem spomínaných záverečných titulkov sa nedostaví zhola nič. Škoda, čakal som od toho nesporne oveľa viac, ako mi bolo ponúknuté.

Akčný film o Američanovi po francúzsky s humorom, ktorý sa nezakladá na fekáliach, ejekulátoch a podobných komedialnych nevyhnutnostiach síce silne pripomína prerobený scenár k 96 hodín, kde ostalo v názve síce už len 72 (zvyšných 24 sa asi písal scénar), ale schéma je viac ako známa, Američan, dcéra, Paríž, nemilosrdné (miestami aj milosrdné) vybavovanie účtov a obmedzený čas na misiu. K tomu výborný Kevin, zabijak s ľudskou tvárou a smrteľnou chorobou v jednom balení, ktorý stihne toho za 3 dni viac, ako za svoj doterajší život. Typická Bessonova produkcia, ktorá neurazí, ale ani neostane dlho v pamäti...

Už som nad touto sériou tak trochu lámal palicu, jednotka trošku zdĺhavá, dvojka navyše aj už nejako nudná. A trojka? Tak tá začala presne tam, kde skončila dvojka - v krajine nudy. Ale postupne, s príchodom jednotlivých armád na scénu Tolkienov svet dostava farbu (či skôr množstvo pixelov) a ožíva. Aj keď sa to s veľkolepým finále Pána prsteňov nedá porovnať, aj tak sa tvorcom podarilo asi o najlepší film tejto trilógie, akcia, emócie i humor sú takmer v rovnovážnom stave a ak ste si už zvykli na zhuleného mága, zajačí záprah a osedlaných vlkov, určite rovnako so stoickým pokojom prekusnete aj iné bojové zvieratá, ako netopiere, prasatá či kozorožce, vo fantasy je predsa všetko možné (vari Narnii nebude niekto vyčítať, že sa tam dostali deti cez šatník!) a tak sa treba len naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku ako tvorcovia a užívať si to. Akurát, že Silmarillion by sfilmovaný tak skoro byť nemusel...

Hlboko braková a podpriemerná talianska fantasy (neoficiálne tretia časť ságy o Atorovi) natočená za americké peniaze na Malte má jedinú devízu, krásnu prírodnú scenériu druhého najväčšieho maltského ostrova Gozo a megalitické stavby postavené na ňom. Inač to je príšerná nuda, bez zmyslu plného deja a aspoň priemerných šermiarskych súbojoch.

Bezduchý a bezkrvný akčný príbeh, v ktorom môže akurát tak zaujať držka bývalého basketbalistu Tommyho 'Tiny' Listera, ktorý sa v úlohe degradovaného policajta s príhodným menom "Spravodlivosť" potĺka malým americkým mestečkom a bez nápadu a nejakých prejavov emócii decimuje miestne policajné oddelenie, ktoré sa dostalo pre drogy a miestneho krivého šerifa na poriadne šikmú plochu. Ak ku tomu pripočítame nezvládnuté akčné scény, kde je zreteľne vidieť údery do prázdna, počítačovú animáciu bijúcu ako päsť do oka a režiséra so skúsenosťami žiaka základnej školy, dostaneme produkt na hranici stráviteľnosti...

Sú aj horšie veci pre Američana ako byť v Egypte počas arabskej jari.Napríklad byť v Egypte vo vnútri novoobjavenej pyramídy, stratiť cestu von a zistiť, že vnútri nie ste sami. Zvyšok je už len pomalé posúvanie v pred, narážanie na pasce a ohrozenia, postupné zmenšovanie sa už aj tak dosť útleho kolektívu a čakanie na to, či niekto prežije alebo nie. Ak niekto očakával nejakú x-tú verziu múmie, mýlil sa, toto je skôr variácia na Pád do tmy alebo spomínaný As Above So Below. Kombinácia archeológie, egyptskej mytológie a hororu (hoc s prepáčením Found footage) je vcelku lákavá, akurát že na papieri to vyzerá oveľa krajšie ako na obrazovke a navyše triky (digitálne monštrá a i samotná horiaca Káhira) sú dosť pod psa (dokonca možno i pod mačku), čo hlavne v záverečnej pasáži ťahá film neúprosne dole.

Toto už nie je Sparta!!!!! To sú Atény!!!!. Grécko-perzské vojny v digitalizovanej podobe sa nesú nie len zväčša na morských vlnách ale aj tak trošku škoda, na tej istej vlne ako prvá časť. Akurát že charizma kráľa Leonida je pre kde akého aténskeho demokrata nedosiahnuteľným míľnikom. Aj tak je to viac ako solídna akčná rezba so pseudo a niekedy dokonca i historickým pozadím, pri ktorej som sa nevedel rozhodnúť či to bude za 3 alebo 4 body. Ak by mal Themistokles aspoň polovicu charizmy Artemízie, určite by som sa bol priklonil k vyššej známke.

Škoda komediálneho talentu Johna Candyho v tejto poseudokomédii, ktorá ma na rozdiel od sitcomov tú smolu, že tu nie je prednahratý smiech, aby diváci vedeli, kedy že sa to vlastne majú smiať. potenciál by bol, akurát, že scenáristi Lawrence J. Cohen a Fred Freeman nikdy v živote nenapísali nič iné ako tie sračky, pod ktoré sa podpisoval vo filme Jack Gable.

Darca daruje divákovi tak fádny príbeh, že ten ho ani nedojme a ani nepoteší, ani nezaujme a ani poriadne nenazlostí. Pohľad na utopistickú spoločnosť, ktorá je na prvý pohľad síce ideálna, ale pri pohľade zblízka je viac ako zrejme, že je niečo hnilé v tom kráľovstve Dánskom... Mix 1984, Logan´s Run, Fahrenheit 451, Divergence, a neviem čoho všetkého iného sa síce tvári ako pseudointelektuálny film pre -násť ročných, v skutočnosti je to však len slabučký odvar oveľa dospelejších filmov. Aj niektorými užívateľmi pochvaľovaný prechod s čiernobielej farby do plnej farebnosti nie je nijaká novinka, odporúčam pozrieť film Garyho Rossa Pleasantville z roku 1998. Tam je to zvládnuté oveľa bravúrnejšie...

Klasický kúsok s Vincentom, ktorý nestojí a napadá na hektolitroch krvi a kilometroch vnútornosti, ale na dialógoch, elektrizujúcej hudbe a pointe, ktorá bola svojho času originálna. Odsúdiť to, že také niečo bolo videné už 100 krát je taká istá blbosť ako vyčítať Psychu trik s matkou či strašne obohranú scénu v sprche, Príjemná minutáž, dobrí herci, ktorí majú už nejaký ten krížik po svojich tínedžerských rokoch a nádych mystérioznosti, to sú hlavné devízy filmu, ktorý sa po 50 rokoch dostal remaku, ktorému sa, ako to býva zvykom, nepodarilo pokoriť originál ani náhodou.