beso74

Zábavné ako trhanie zuba, samozrejme pre toho nešťastníka, ktorý sedí v kresle a zistí, že zubár mal byť pôvodne mäsiarom...

Nenápaditý horor s prekvapivo zaujímavým obsadením, ktorý sa snaží požičať si niečo zo Shockera od Wes Cravena i Archy neviniatok (1993). Vinnie Jones sa obmedzil zväčša na drsné reči a hrátky s veľkým žabykláčom, čo sa mu stalo aj osudným, Jake Busey bol odprataný skôr ako sneh v Kalifornii a tak jedinou známou postavou, ktorej sa ušla tá česť oxidovať tu dlhšie ako ostatným bol Danny Trejo. Neviem, či to však bola pre neho nejaká výhra.

Poriadne bradatý crossover štúdia Universal, ktoré sa v ňom rozhodlo predstaviť svoju najvyššiu ligu. Čo môže divákovi ponuknúť? V prvom rade dusivú atmosféru, niekoľko (presne 5) príšer, tomu zodpovedajúci počet hororových ikon ( Boris Karloff, Lon Chaney Jr., J. Carrol Naish, John Carradine, Glenn Strange), veľmi milosrdnú stopáž a nostalgiu za čierno bielym svetom. A v čom diváka ako mňa dokáže sklamať? Tak aby sme začali od začiatku, Drakula je tu totálne do počtu, s ústredným dejom súvisí asi ako zlatá žila so zlatou horúčkou, po 10 minutách strávených na plátne odchádza do ríše tieňov. Frankenstein? tak tomu sa zas ušlo posledných 10 minút a aj to nebola žiadna sláva. Kto teda zachránil tento film? Nuž hrbáč v podaní Chaneya juniora a Elena Verdugo ako krásna cigánka Ilonka. Zatiaľ to neviem porovnať s inými klasickými kúskami od Universalu, ale vyzerá to tak, že by tu mali byť aj ešte oveľa zaujímavejšie kúsky, hoci ani toto tu nebola žiadna strata času.

Štvorica prvotriedných debilkov sa dostala na ostrov obývanom, predstavte si, ešte väčšími hňupmi ako sú oni samotní. Dej , ktorý sa nedá nazvať ináč, ako výplod chorej mysle, je poskladaný z fragmentov ako prelet 2 balónov, levitujúca hlava Johna Carradina, poflakujúca sa štvorica hlupákov, ktorých prvou úlohou po stroskotaní, je nájsť drevo na plť, aj keď nemajú čo piť, ale majú gumený čln, levitujúca ružová skrinka, zombíci vyzerajúci ako obyvatelia leprového tábora, ktorí sú unesení slnečnými okuliarmi, Amazónky, ako vždy, bielej pokožky, ktoré majú krásne leopardie kostymčeky (žiaden leopard nie je vidieť, asi už všetkých vybili, tých žien je tam dosť) a korunou všetkého sú 2 veci, čo ma na celom filme najviac iritovali. Prvou bol fakt, že ak niekto zo stroskotancov spomenul iné miesto ako ostrov, na ktorom sa ocitli, dostal niečo ako elektrický šok a tou druhou je jednooký poskok, pripomínajúci piráta, ktorého blbý smiech mi otváral nôž vo vrecku. On sa totiž dokázal smiať pred tým ako začal rozprávať, potom, čo niečo povedal a sem tam aj medzi tým. A ten smiech.. Strašné. K tomu si pripočítajte strašnú takmer 100 minútovú stopáž a dostanete nebezpečnú zbraň schopnú zabiť menej odolného diváka. Odpad ako vyšitý, bez zmilovania a bez pardónu.

Prekvapujúco svieži príbeh s parádnymi ukážkami bojových umení. A mladý Bolo Yeung ako čerešnička no torte. Bez toho by nebolo Karate Kid, Kill Bill a ani Kickboxer. A dokonca ani vlna akčných filmov, ktorá zachvátila svet v rokoch 80. a 90.

Citujúc jedného z kvázi hrdinov, mám toho už akurát tak dosť!!!

Nízkorozpočtový americký pohľad na postkatastrofickú budúcnosť natočený na Novom Zélande, s využitím tunajšieho hereckého ansámbelu a pod producentským dohľadom legendárneho Rogera Cormana. Aj keď ho množstvo kritikov odsudzuje ako príživníka na sláve v neďalekej Austrálii natočeného Mad Maxa II, pravda je taká, že je to skôr zabudnutý a nedocenený brat (do kín sa dostal len týždeň po premiére Mad Maxa - 24. december 1981 vs. 1. január 1982). Aj napriek viditeľne nízkemu rozpočtu má film niekoľko nezanedbateľných kvalít. Čo mne osobne lahodilo najviac, je výber lokácie, film sa odohráva zväčša v otvorenej krajine, pričom poskytuje presne taký obraz, aký sa očakáva od krajiny spustošenej III. svetovou vojnou, ponuro pôsobiaca vyprahnutá zvlnená krajina, absentujúca čo i len náznaky zelene. Práve pri širokých pohľadoch na krajinu a ľudí roztrúsených v nej, vyniká zručnosť kameramana Chrisa Mengesa, ktorý sa mimochodom stál neskôr držiteľom 2 Oscarov (Kiling Fields a Mission). Navyše, ľudia, snažiaci sa nejako prežiť, nemajú na sebe tak obľúbené vypasované kožené odevy, ale to, čo sa dá ušiť či upliesť na kolene. Ich správanie je úplne v súlade s logikou, podobne ako divé zvieratá, keď zavetria nebezpečenstvo, snažia sa rýchlo dostať do bezpečia, pripomínajú dobre organizovanú skupinu surikat. Aj keď sa vo filme objaví len jeden kamión (18 kolesový supertank), 2 autá a jedná motorka, nie je to na zúfanie, len to podčiarkuje zúfalý nedostatok pohonných hmôt a stupeň kolapsu civilizácie. Aj keď tento film neoplýva akciou, ak už vo filme na nejakú dôjde, dá sa na ňu pozerať. Samozrejme, film má takmer 35 rokov a tak sa niet čomu čudovať, že v porovnaní so súčasnou produkciou pôsobí obstarožným dojmom. V porovnaní s množstvom podobných súdobých snímok talianskej a filipínskej proveniencie, je však kvalitatívne niekde úplne inde.

Úplne neoriginálny príbeh pomsty, ktorý od horšieho hodnotenia ochránilo jedine to, že sa to aj celkom dalo pozrieť a aj ten hokej sme vyhrali. Steven Seagal by už mal konečne zahrať aj niečo iné ako stále to isté dookola, ak to nespraví, tak nám hrozí, že aj o 30 rokov tu bude naháňať na invalidnom vozíku niekoho, kto mu zlomil jeho milovanú francúzsku barlu a vplyvom nevšednej kombinácie parkinsona a alzhaimera vyvinie jedinečný smrtiaci bojový štýl zvaný alzhpark aikido.

Slasher z roku 1980, z roku, keď sa po úspechu Halloweenu roztrhlo vrece s týmto subžánrom. Jeden z prvých, ktorý zameral svoju pozornosť na Vianoce i študentov na internáte. V tomto čase sa síce pravidlá žánru ešte len formovali, ale už je tu vrah v maske s neznámou identitou, stará spáchaná nepomstená krivda i ostré vražedné nástroje, navyše ako bonus sprcha zo Psycha, skrývanie sa pod posteľ a jačenie ako pri pominutí zmyslov. A aby som nezabudol, postavy majú záľubu v obchádzaní logiky, popieraní fyzikálnych zákonov, sú nadržané ako stepné kozy a väčšinou čakajú na naplnenia svojho osudu ako ovce vedené na porážku. Rušivo tu navyše pôsobia scény točené v exteriéroch cez deň pri filtroch a vydávané za nočné. S nocou sa to totiž nedá zameniť ani pri najväčšom zatemnení mysle. Tento neoriginálny film sa stal debutom vcelku roztomilej Jennifer Runyon, pra-netere slávneho Rogera Cormana,

Zvláštny hybrid slasheru a zvieraceho hororu, skladajúca sa z dvoch dejových línii. Jedna sleduje počínanie pomäteného vlastníka hotelu, Judda. Druha sa sústredila na pátranie po stratenej dievčine. Absurdný dej, atraktívne prostredie močiara, výborná pochmúrna atmosféra a švihák Freddy Kruger v najlepšej fyzickej forme, to sú devízy Eaten Alive. Na pomery hororu 70. rokov jeden z tých kvalitnejších počinov.