POMO

Neočakávajte od tejto komornej drámy napínavý krimi thriller o pátraní detektíva po vrahovi. Sean Penn nič také nemal v úmysle. The Pledge je smutnou drámou o samotárovi, ktorý sa neoblomnou snahou dosiahnuť spravodlivosť a zachovať si česť pripraví o poslednú možnosť naplniť svoj osobný život šťastím. Thrillerová zápletka o pátraní po vrahovi je pre Penna akurát divácky najprijateľnejšou formou podania osobnej autorskej výpovede. Nebyť zbytočného naťahovania stopáže, film by sa bez náznaku nudy vyšplhal na výborné 4*.

Remake kultovej Bessonovej Nikity hollywoodským remeselníkom Johnom Badhamom. Keby som nepoznal originál, prišiel by mi ako štandardný hollywoodský akčňák so zaujímavým námetom. Keďže ho ale poznám, príde mi ako recyklovaný odvar skvelého originálu bez náznaku autorského dotyku. Moje 3* sú iba kompromisom pre tých, ktorí Bessonovu Nikitu nevideli.

Druhý americký film Chow Yun-fata je oproti jeho hollywoodskému debutu The Replacement Killers príjemným krokom vpred, no stále to nie je to pravé orechové. Zatiaľ čo The Replacemet Killers bol efektne nakrútená zbytočnosť, The Corruptor má hmatateľný scenár a historka komplikovaného priateľstva medzi čestným policajným zelenáčom (Mark Wahlberg) a nečistým policajným žralokom (Yun-fat) je pútavá. Príbeh je síce deravý, no ponurá atmosféra špinavých veľkomestských ulíc a dramatický komorný potenciál ich úspešne záplatujú. V podstate totožný námet, ale dotiahnutý do dokonalosti stelesnil neskorší thriller Training Day, ktorý paradoxne nakrútil režisér The Replacemet Killers.

Solídne remeslo, ale obsahovo tak opozerané a predvídateľné, že zomriete nudou. Takýchto filmov už tu boli stovky a tento medzi nimi vôbec ničím nevyniká. Dobrá zábava iba pre divákov, ktorí chodia do kina raz za desať rokov. A pre malé decká, ktorým stačí k spokojnosti pohľad na roztomilého hafana a séria naivných vtipov.

Romantické komédie s Meg Ryan mám rád. Väčšina z nich (napr. Addicted to Love) je štandardným relaxom, na ktorý zabudnete skôr ako opustíte kino. Ale tie lepšie z nich patria k tomu najlepšiemu v žánri. A French Kiss medzi ne patrí minimálne z dvoch dôvodov: 1) odohráva sa v Paríži, 2) Meginym nápadníkom je Kevin Kline.

Toto pokračovanie Cronenbergovej The Fly, ktoré režíroval autor jej špeciálnych efektov, nemá s pôvodnou komorne psychologickou víziou nič spoločné. Banálny prázdny námet, žiadna atmosféra, iba zopár kvalitných make-upových efektov a akčnejší záver, aby ste mali pocit, že sa v tých 105-tich minútach udialo aspoň niečo.

Antonio Banderas je pre rolu stredovekého hrdinu ako stvorený, hudba Jerryho Goldsmitha je fantasticky monumentálna a aj jednotlivé (hlavne akčné) scény sú veľmi slušne nakrútené. Nepostrádajú dynamiku, temnú atmosféru a občas naháňajú zimomriavky. Scéna v jaskyniach nemá chybu. Ale všetky tieto slušne sfilmované momenty sú zvláštne pozliepané do nekompaktného a deravého celku, ktorý vyvoláva rozpaky. Údajne je to vinou Michaela Crichtona, ktorému zmluva umožňovala zasahovať režisérovi do výslednej podoby filmu. Naštvaný John McTiernan preto odstúpil z projektu skôr, ako bol hotový. Výsledok tým pádom nie je McTiernanov, ale Crichtonov. A úprimne, nestojí za veľa. Škoda. Mohol byť bombastickým dobrodružstvom.

Až na príliš naťahovanú poslednú polhodinu je Wyatt Earp veľmi slušným westernom so všetkým, čo má tento žáner obsahovať. Kevinovi Costnerovi to čoby Earpovi svedčí, melodramatická rovina Earpovho citového života je decentne zľadená s dramatickými osudmi jeho šerifskej karéry. Prečo film komečne prepadol? Pretože nie je poprcornový ako Tombstone?

PREKRÁSNA adaptácia Bronteovej novely. Jej atmosfére a poetike čiernobieleho obrazu sa dnes už nič nevyrovná. Ďalšia z filmových klasík, ktorá je pri srdci hrejivou oslavou pohyblivých obrázkov.

Režijne slušne odvedné remeslo Roberta Zemeckisa, ale scenáristicky natoľko otrepané thrillerové klišé, až zostáva rozum stáť! A to Silvestriho vykrádanie Herrmannovej hudby zo Psycha je ako päsť na oko! Silvestri so Zemeckisom síce What Lies Beneath zamýšľali ako poctu obľúbenému Hitchcockovi, ale zabudli, aký je rozdiel medzi vzdaním holdu a lacným kopírovaním. Ostuda.