POMO

Pozrieť si tento film s niekoľkoročným odstupom je zážitok, na aký sa nezabúda. Rocky IV je stelesnením všetkého, prečo sme milovali akčné filmy osemdesiatych rokov. Dobrý oceľový muž vs. zlý oceľový muž, dobrá Amerika vs. zlé Rusko, a keď chcete, tak aj sila čistého ducha prírody vs. sila modernej techniky. Máme tu pomstu zabitého kamaráta, tvrdý tréning i finálny zápas, ktorý oplýva takým energickým nábojom, že sa vám chce vstať a rozdať si to s kvetináčom. Všetkým týmto sa vo svojej dobe mohli pochváliť desiatky filmov, ale iba niekoľko z nich to všetko dokázalo naservírovať s takým nadhľadom a šoumenstvom, a v tak dynamickom videoklipovom balení ako Rocky IV.

Deep Blue Sea je bejkovina. Lepšie nad ňou nerozmýšľať. Ale popri vynikajúcich akčných scénach sa pýšní ešte jedným pozitívom. Postavy, ktoré "to určite prežijú", sú zožrané skôr ako postavy, ktorým to zo srdca prajete (napr. kuchár LL Cool J). A práve táto nevyspitateľnosť scenára vnáša do filmu jednak dávku napätia, a po absurdnej "predčasnej" smrti jednej z hlavných postáv tiež sympaticky ironický nadhľad, ktorý ospravedlňuje všetky nelogičnosti a súčasne kričí: "Áno, som bejkovina. Nerieš a nechaj sa unášať besným uragánom prvotriednej akčnej zábavy!"

Všetci máme aspoň jeden film, ktorý sa páči iba nám a nikomu inému. Tým mojím je prepadák Chain Reaction. Nie že by v ňom herci odviedli svetoborné výkony alebo že by bol námet originálny, ale jeho prekombinovaná thrillerová zápletka, ovešaná brilantnými akčnými scénami, je inteligentne napísaná a svižne nakrútená - jej 106 minút odsýpa od prvej do poslednej minúty. Keanu Reevesovi to ako dlhovlasému, krivo obvinenému vedcovi na úteku sekne, Rachel Weisz je prirodzene krásna a sympatická a Morgan Freeman je ideálnym mocným, za nitky ťahajúcim mužom v pozadí.

Lucio Fulci tentoraz chybuje, že film pojíma nie ako temný horor, ale ako krvavú detektívku. Predstavte si tuctový starší detektívny seriál odohrávajúci sa na Manhattane, v hlavnej roli s nevýrazným hercom stredného veku, vypustite sofistikovanú krimi zápletku a výsledok okoreňte vraždami, z ktorých sa vám obracia žáludok. Žiadne napätie ani atmosféra, iba lacné vizuálne pojatie priemerného televízneho filmu. A prečo vrah vydáva zvuky ako Káčer Donald?? The New York Ripper vám uviazne v pamäti iba úvodnou vraždou s detailom precízneho prerezania ženského prsa a bradavky žiletkou. Zrejme Fulciho vzdanie holdu Bunuelovi...

Milé prekvapenie. Aspoň na Fulciho pomery a vôbec na pomery talianskeho gore trashu. Tvorca síce ostáva verný samoúčelnosti krvavých scén, ale tie sú tentoraz súčasťou príbehu, ktorý niekde začína i končí, má realistické postavy a oplýva tajuplnou a mysterióznou atmosférou. Nemáte radi, keď sú do hororov zasadené deti? Tunajší hlavný protagonista má sotva osem rokov a prejde peklom, akým vo filmoch obyčajne neprechádzajú ani dospeláci. Len škoda, že monštrum, ktoré sa v celej svojej kráse ukáže vo finálnej scéne, je zlý vtip. Každopádne asi najlepší a "najnormálnejší" z Fulciho známych hororov.

Hoci mám slabosť pre talianske gore, toto je paškvil. Fanúšikovia Lucia Fulciho ho považujú za jedno z jeho najlepších diel, ale... City of the Living Dead akoby ani nebol nakrútený podľa scenára. Dejové súvislosti, príčiny a následky, zápletka, to všetko ignoruje a je iba nekompaktným, nudným zlepencom samoúčelných nechutností. Rovnako krvavý a brutálny je aj Fulciho The House by the Cemetery, ktorý ale nepostráda normálnu dejovú líniu aj tajuplnú atmosféru.

Ak pre mňa existuje lepšie fantasy než The Lord of the Rings, je to tento film môho detstva.

Masovo zbožňovaný akčák. Po vizuálnej stránke ukážka skvelého žánrového remesla. Dynamicky zostrihaný, nasnínamý cez cool filtre, obsahuje jednu z najlepších filmových autonaháňačiek vôbec (Hummer vs. žlté Ferrari v uliciach San Francisca) a má aj sympatické a dobre obsadené kladné postavy. Ale... nemá poriadneho záporáka (!!) a všetko v ňom je tak strojene načasované a nablískané, že som nebol v napätí, nebál som sa o hlavných hrdinov a tým pádom mi bolo úplne jedno, čo bude následovať. Formálne vymakaná formulaická banalita.

Queen of the Damned sa tvári príliš vážne na to, akou je hovadinou. Viacej by mu svedčal poriadny akčný hrdina v koženom kabáte a s brokovnicou v ruke. Aspoň by mal jasnú cieľovku (napr. divákov Dracula 2000).

Zatiaľ čo prvý Blade bol štandardným klišé so slušnou dynamikou a vizuálnym gorefestom, dvojka je štandardným klišé s výbornou dynamikou a vizuálnym super-gorefestom. Všade kde sa dalo, pritlačil Guillermo del Toro na pílu a výsledok je drsnejší, slizkejší a našlapanejší než jednotka. Podobný upgrade, ako v prípade druhého Terminátora. Keby tým skvelým postavám dodal ešte trochu charakteru, bolo by to za 5*!