Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Horor
  • Krimi

Recenzie (2 783)

plagát

Verejný nepriateľ č. 1: Epilóg (2008) 

Paráda. V porovnaní s jednotkou ide o plnohodnotný FILM, v ktorom technická brilantnosť ide ruku v ruke s obsahom. Vincent Cassel tentoraz naozaj bravúrne podáva Mesrina vo všetkých polohách, ktoré na rozdiel od jednotky už dávajú psychologicky zmysel. Jeho postava akoby sa začala rozvíjať až v tomto filme. Snímka si udržuje jednotné tempo, s citom strieda akciu s osobným životom postavy, a tiež čerpá viacej z vedľajších postáv. Plné hodnotenie nedávam asi len preto, že Mesrine bol tak trochu gaunerský idiot, ktorého príbeh keď natočíte akokoľvek dobre, hviezd sa nedotknete.

plagát

Verejný nepriateľ č. 1 (2008) 

Jednotka príliš poskakuje medzi udalosťami. Mnohé z nich, ktoré najprv podáva ako dôležité pre dramatický oblúk príbehu, napokon iba skratkovito uzavrie zopár slovami a ide ďalej. Divák tak nemá možnosť sa dostať bližšie k postavám, respektíve k postave, ktorá je na plátne neustále a jej pochopenie malo byť kľúčom k filmu. Alebo tu naozaj išlo iba o remeselne špičkové odklepnutie nutného predjedla k plnohodnotnejšej dvojke?

plagát

Verejní nepriatelia (2009) 

Ďalší opus, v ktorom hrá Christian Bale prekvapivo druhé husle. To je zároveň jeden z dôvodov, prečo Michael Mann nedosiahol na dokonalosť jeho klasiky Heat, kde si protagonisti boli rovní. Hviezdou je tu Johnny Depp, respektíve jeho Dillinger - drsný bankový lupič so srdcom na dlani jeho milovanej Marion Cotillard. Neduhy digitálnej kamery (lacný home-made vizuál, šum) taktiež vnímam ako handicap - to, čo účelne fungovalo v Cloverfielde, pretože je to zrkadlom súčasného vývoja techniky a definíciou nového subžánru, nemôže fungovať v gangsterke z 30. rokov dvadsiateho storočia. Pozítiva: Režijne s gráciou servírované, chlapácky drsné retro krimi s geniálnym Deppom, ktorý je jeho alfou a omegou. Šťavnaté prestrelky, kvalitná výprava i kostýmy, skvelé dialógy medzi Deppom a Cotillard. Mann vykresľuje atmosféru doby brilantne, je správne film-noirovsky temný a nezabúda ani vzdať hold zlatému veku Hollywoodu. Public Enemies nie sú tak hlbokí ako Heat, ale ani tak prázdni ako Miami Vice. Držia sa niekde medzi a hoci som čakal o niečo viac, som spokojný.

plagát

Doba ľadová 3 (2009) 

Receptom na úspech tejto série nebolo nikdy ísť do hĺbky ako pixarovky, ale priniesť najmenším divákom dobrodružstvo s epizódkovým humorom a srandovnými zvieratkami. A receptu sa úspešne drží aj tento diel: exotické dinosaurie prostredie ponúka priestor pre kopec lanovej, skákacej i lietajúcej akcie a dinosauri sú roztomilí (tyranosauríčatá) i strašidelní (velociraptory, spinosaurus) a hlavne sú nasnímaní povedomou spielbergovskou optikou (veľkému Rexovi pri finálnom zaručaní chýba už iba billboard s nápisom "When Dinosaurs Ruled the Earth"). Plus k tomu pirátsky Jack "Buck" Sparrow čoby sprievodca našich hrdinov v dinosaurom svete... čo viac sa dá urobiť pre súčasného detského diváka?

plagát

Váha vody (2000) 

Skvelo atmosferické - voda, vláčna dumavá hudba so saxofónmi, Sean Penn... tak trochu ako scottovka Biela smršť. Ale scenár je úplne inde: skrz rámcový vzťahový príbeh zo súčasnosti (dva páriky na jachte) rozpráva lineárne iný vzťahový príbeh o vraždách z podstatne dávnejších časov (rodinná tragédia v dome na malom ostrove). Paradoxne nás ale viacej zaujíma príbeh zo súčasnosti (výborne obsadené, iskrenie medzi postavami brilantné) ako odhalenie identity vraha z druhého príbehu (nezaujímavý, televízny štýl rozprávania). Vo finále sa príbehy pretnú, ale kolízia ich myšlienok trochu škrípe (taký ten pocit, že to, čo vidíte by asi malo byť veľmi duchaplné a hlboké, ale vám to také nepripadá, pretože to také proste nie je). Film je pomerne neznámy, mainstreamovo neatraktívny. Dva druhy prostredia, v ktorých sa odohráva, totiž znamenajú dve veľmi rozdieľne divácke cieľovky. P.S. Liz Hurley fu*king irresistible.

plagát

Atmosféry: Země, vzduchu a vody (2008) 

Akosi mi nie je jasné, kde inde než na predvádzačke na veletrhu elektroniky si nájde táto vec uplatnenie. 80% záberov neprináša nič, čo by sme už nevideli inde (kapitoly "Zem" a "Voda"), a navyše sú bez akéhokoľvek komentára. Môžete si iba vybrať medzi čistým "zvukom prírody" alebo priemernou hudbou, aká sa bežne skladá k televíznym dokumentom. I tak ale dávam slušné 3 hviezdy, pretože tých 20% neopozeraných záberov sú polárne žiary v horách (kapitola "Atmosféra"), a tie, z Blu-ray na plátne cez HD projektor, sú proste nádherné. Z DVD a na telke by to ale boli sotva 2*.

plagát

Vo štvorici po opici (2009) 

Premýšľam, či ma táto dobrá, ale ani zďaleka nie vynikajúca komédia s neoriginálnym námetom neoslovila natoľko ako ostatných aj preto, lebo podobné 'pařby v Prahe' sú u mňa na nočnom poriadku.

plagát

Transformers: Pomsta porazených (2009) 

Absencia citu pre mieru a dobrý vkus Michaela Baya v kúzelnom, uhladenom svete prvých Transformers?! Transformeri zažívajú podobný posun ako Bad Boys. Producent Spielberg sa vytratil, Bay sa utrhol z reťaze. Jednotka bola skvelou vďaka niekoľkým príjemným, s mierou namixovaným aspektom: vizuálna oslava krásy Megan Fox, jej iskrivé zbližovanie sa s hanblivým Shiom, postupné oboznámenie sa s prďáckymi robotmi, z ktorých každý mal v scenári svoje miesto, vzbudzoval úžas a sympatie. Film sa nikam neponáhľal, vychutnával si každú scénku a jediné, čo ho trochu oslabilo bola neprehľadnosť finálnej akcie. V dvojke sa už Megan so Shiom (v rovnako neprehľadných akciách) iba vyhýbajú explóziám a na rad prišiel humor typu malý robotík sa psíčkovo honí na Meganinej kozačke (!). Robotmi sa doslova plýtva, potenciál ich individualizmu je pochovaný, niektorí sú dokonca otravní (“dvojičky” sprevádzajúce hrdinov). A keď aj nejaký robot konečne nadchne, je razom zosadený z trónu jeho veľkými oceľovými varlatami, spod ktorých John Turturro vysielačkou privoláva námornú pechotu (!!). Toto proste nie je smer, ktorým som chcel vidieť sa Transformers uberať. O celkovej roztrieštenosti scenára, v ktorom je dej iba tenúčkou nitkou pre neustále akčné orgie, ktoré už po dvoch hodinách proste NEMÔŽU uspokojovať, nehovoriac...

plagát

Na odstrel (2009) 

Škoda, že novinárskej linke kladú scenáristi toľký dôraz, keď v potrebách diváka hrá až druhé husle. Postava šéfredaktorky Helen Mirren a jej snaha vydať čo najlepší článok je tu iba brzdiaci element. Divákovi predsa nejde o noviny, ale o odhalenia tajomstiev, vývin vzťahov medzi výborne zahranými postavami a obavy o ich životy v nebezpečnej vysokopolictickej hre. Nestačil snád ako vlajková loď žurnalistiky sám výborný Russell Crowe? Ináč ale veľmi slušné, Ben Affleck v pohode a emócie medzi Croweom a Robin Wright Penn cítite na vlastnej koži.

Časové pásmo bolo zmenené