Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Horor
  • Krimi

Recenzie (2 756)

plagát

Agent v ohrození (2009) 

Obstojná, hoci trochu ukecaná parano-špionárčina s jednou výbornou prestrelkou. Na hĺbanie v postavách sa tu moc nehrá, a o to viac poteší výhovornosť reči tela Cliva Owena. Holt typ agentskej postavy presne preňho. Naomina tvár má zmysel iba ten marketingový, na plagáte. Dej dosť prekombinovaný, ale zaujme, a za tónov tichej, pulzujúcej elektronickej hudby drží v napätí (držať palce sympatickému odvážlivcovi, ktorý sa postaví najmocnejším manipulátorom sveta, nás skrátka baví). Nechýba ani architektonicky úchvatný barák na útesoch, ako vystrihnutý z bondovky. Nový Bourne sa nekoná a Michael Clayton išiel viacej do hĺbky, ale s Pollackovou Tlmočníčkou si táto Tykwerova komerčná zákazka má čo povedať.

plagát

Henry: Portrét masového vraha (1986) 

Tento film je ako kus surového mäsa, ležiaceho na zakrvavenom a mastnom mäsiarskom stole. Ale to mäso je z kvalitného býka, biologicky zdravé a keby sa dobre upravilo, bol by z neho luxusný steak. Lenže John McNaughton je béčkar, steaky nepečie a podáva ich surové. Henry je nízkorozpočtový psychologický shocker, sústrediaci sa na dialógy za kuchynským stolom, okolo ktorého sedia traja životní stroskotanci: jedným je hlúpučká holka bez prístrešku, druhým už od pohľadu odpudivý a mentálne vymletý redneck s pivom v ruke, a tretím introvertný týpek s pošahaným detstvom (debutujúci Michael Rooker), ktorý si spestruje život vraždami, pri (ani po) ktorých necíti žiadne emócie ani výčitky svedomia. Nejakým zázrakom tento nie práve rodinný film funguje, upútava divákovu pozornosť, vzbudzuje v ňom zvedavosť a snahu pochopiť postavy, ich konanie. A z lacného béčkového režiséra robí kvalitného undergroundového režiséra. Ak vás z psychologického hladiska fascinuje surové násilie vo filmoch a štve vás, že vo všetkých tých talianskych, španielskych a kadejakých iných nasty slasheroch je vám servírované v dementnej podobe, Henry bude filmom vašeho života. Celé Hanekeho Funny Games sú tu stlačené do jedinej niekoľkominútovej scény, kvôli ktorej mal film problémy s uvedením a certifikáciou prístupnosti. A nečudujem sa, je to fakt sila.

plagát

Strážcovia (2009) 

[komiksom som nedotknutý] 20% stopáže je aktuálne dianie, 80% sú flashbacky, oboznamujúce nás s postavami, ku ktorým som si za celý ten čas nenašiel cestičku a z ktorých iba jedna - Rorschach - je dobre napísaná a zahraná (t.j. zaujímavá). Akcie tu prakticky niet, ale všetko je zabalené do krásneho vizuálu, plného nápaditých montáží, spomalených záberov a fantasy feelingu, kde nič nie je nemožné a kde neónovo modrý superhero neustále filozofuje o niečom nesmierne duchaplnom mimo chápanie nás pozemšťanov. Prvú tretinu Watchmen som bol ohúrený a nadšený (a milo prekvapený mierou sexu, brutality a morálnou skazenosťou hlavných hrdinov), ale tešil som sa na to, kedy flashbacky skončia a začne filmové dobrodružstvo. Druhú tretinu neprišla žiadna zmena, začal som byť znudený a znepokojený. Poslednú tretinu som doslova PRETRPEL. Byť producentom tejto megalomanskej politicko-(pseudo)filozoficko-fantasy-konverzačky s certifikáciou R, rovno si to hodím…

plagát

Duel Frost/Nixon (2008) 

V tomto filme funguje všetko ako vo švajčiarskych hodinkách. Obomi hlavnými protagonistami majstrovsky zahraný dialógový súboj s perfektnou drobnokresbou charakterov, nakrútený a zostrihaný divácky najpáčivejším možným spôsobom. V tomto smere je Frost/Nixon doslova unikát a svedčí o mimoriadnej schopnosti Rona Howarda vyhovieť náročnejšou látkou aj tomu najkomerčnejšiemu divákovi. Filmy z tohto prostredia, nech sú akokoľvek kvalitné, sú väčšinou zdĺhavé, komorné, ponuré a ponúkajú skôr masáž intelektu, než emócie alebo atraktívny vizuál. Vizuál Frosta/Nixona v spojení s hudbou Hansa Zimmera a rivalsky dravou chémiou medzi Martinom Sheenom a Frankom Langellom, plnou pokory a úcty, je doslova šťavnatou, sexy filmovou lahôdkou.

plagát

Jackass 2 (2006) 

Neodmysliteľná súčasť každej privátnej párty. Najradšej mám scénku "We're from your face!" Neodolateľne zhovadilý humor. A Knoxville, Steve-O a Acuña sú Bohovia.

plagát

Milionár z chatrče (2008) 

Milionár z chatrče je významovo nový Tiger a drak. Bude rovnako vplyvný. Je to celosvetovo univerzálnym jazykom rozprávaný príbeh lásky z exotického kúta sveta, do ktorého bežný divák neprenikne. A Indovia budú márne tvrdiť (tak ako svojho času tvrdili Číňania), že takéto filmy doma nakrúcajú už desaťročia. Nie, nenakrúcajú. To niekto z vonku musí prísť medzi nich a vytiahnuť svoj západoeurópsky objektív. Milionár z chatrče nie je bollywoodský film, je to ohňostrojová oslava Bollywoodu ako filmovej kultúry aj so všetkým jej romantizmom. V krásnom príbehu lásky naplno zužitkováva lesk i biedu indického mikrokozmu, a nápaditou a sviežou formou jej dodáva divácky atraktívny šmrnc. Je to malý a nenápadný filmový drahokam, ktorý žiari viacej, ako všetky losangeleské klenotníctva, do ktorých chodí nakupovať Benjamin Button. Je to film oslavujúci život, vieru, pozitívne myslenie; film, ktorý nebol robený za účelom stať sa oceňovaným filmom roku. A práve preto si to zaslúži. V dnešnej dobe je tento film malým zázrakom. A Danny Boyle je Ježiško. P.S. Jen Lopez či Rosario Dawson majú črty Freidy Pinto, ale nemajú jej oči. Žiadna hollywoodská herečka nemá oči Freidy Pinto...

plagát

Perverzní příběh Beatrice Cenci (1969) 

Niečo ako Angelika, akurát bez lodí a Pejraka, a iba s jednou krátkou romantickou scénou. Plus niekoľkými pichľavými scénami mučenia alebo zabíjania. Ale nie toľkými, aby uspokojili Fulciho fanúšikov. Komu je vlastne tento nudný film určený?

plagát

Maniak (1980) 

Bratček z rodiny opusov ako Vrah Rosemary (1981) alebo The Toolbox Murders (1978) - čiže brutálny splatter slasher, úchylne sa vyžívajúci v pokiaľ možno čo najbrutálnejších vraždách náhodne vybraných obetí. Film je od prvej do poslednej minúty s vrahom, a naslúchaním jeho neustálemu chrčaniu predstiera psychologickú sondu do jeho mysle... ehm. Jedna efektná scéna (skok na auto s brokovnicou), jedna napínavá scéna (záchody v metre) a nečakaný, prekvapivo dobrý záver - to je to, čo tento béčkový brak vyťahuje na 2 hviezdy.

plagát

Braindead - Živí mŕtvi (1992) 

Moja platonická láska z detstva, najvtipnejší alebo druhý najvtipnejší film, aký som videl vo svojom živote. Zhodou okolností tiež najkrvavejší. Sledovať Braindead je ako sledovať 50-ročnú nadržanú jeptišku, prichádzajúcu o panenstvo s Roccom Siffredim - ultimátna jazda po dekadencii a najzvrhlejšom humore. Mám alergiu na domáce zvieratká, ale jedno chcem mať doma stoj čo to stoj - potkaniu opicu zo Sumatry. A puding už mi nikdy nebude chutiť tak ako doteraz.

plagát

Sloní muž (1980) 

Humanistická odysea do duše zvonku obludného, no zvnútra krásneho človeka. Majstrovská práca s kamerou a svetlom, mimoriadne herecké výkony. Režijný prístup k látke tak citlivý, akoby sa pred ňou dotyčný klaňal na kolená. Filmová udalosť s jedným z najkrajších záverov filmového plátna.