POMO

Premýšľam, či ma táto dobrá, ale ani zďaleka nie vynikajúca komédia s neoriginálnym námetom neoslovila natoľko ako ostatných aj preto, lebo podobné 'pařby v Prahe' sú u mňa na nočnom poriadku.

Absencia citu pre mieru a dobrý vkus Michaela Baya v kúzelnom, uhladenom svete prvých Transformers?! Transformeri zažívajú podobný posun ako Bad Boys. Producent Spielberg sa vytratil, Bay sa utrhol z reťaze. Jednotka bola skvelou vďaka niekoľkým príjemným, s mierou namixovaným aspektom: vizuálna oslava krásy Megan Fox, jej iskrivé zbližovanie sa s hanblivým Shiom, postupné oboznámenie sa s prďáckymi robotmi, z ktorých každý mal v scenári svoje miesto, vzbudzoval úžas a sympatie. Film sa nikam neponáhľal, vychutnával si každú scénku a jediné, čo ho trochu oslabilo bola neprehľadnosť finálnej akcie. V dvojke sa už Megan so Shiom (v rovnako neprehľadných akciách) iba vyhýbajú explóziám a na rad prišiel humor typu malý robotík sa psíčkovo honí na Meganinej kozačke (!). Robotmi sa doslova plýtva, potenciál ich individualizmu je pochovaný, niektorí sú dokonca otravní (“dvojičky” sprevádzajúce hrdinov). A keď aj nejaký robot konečne nadchne, je razom zosadený z trónu jeho veľkými oceľovými varlatami, spod ktorých John Turturro vysielačkou privoláva námornú pechotu (!!). Toto proste nie je smer, ktorým som chcel vidieť sa Transformers uberať. O celkovej roztrieštenosti scenára, v ktorom je dej iba tenúčkou nitkou pre neustále akčné orgie, ktoré už po dvoch hodinách proste NEMÔŽU uspokojovať, nehovoriac...

Niekde na polceste medzi tradične povrchnou hollywoodštinou (Hitch) a bezservítkovou, sympaticky úprimnou apatowštinou (Kopačky). A to len vďaka Jasonovi Segelovi a zopár scenáristickým vsuvkám. Príjemné.

Škoda, že novinárskej linke kladú scenáristi toľký dôraz, keď v potrebách diváka hrá až druhé husle. Postava šéfredaktorky Helen Mirren a jej snaha vydať čo najlepší článok je tu iba brzdiaci element. Divákovi predsa nejde o noviny, ale o odhalenia tajomstiev, vývin vzťahov medzi výborne zahranými postavami a obavy o ich životy v nebezpečnej vysokopolictickej hre. Nestačil snád ako vlajková loď žurnalistiky sám výborný Russell Crowe? Ináč ale veľmi slušné, Ben Affleck v pohode a emócie medzi Croweom a Robin Wright Penn cítite na vlastnej koži.

Pôsobivá eko-agitka, ktorá nielen kritizuje a varuje, ale aj radí, ako proti kritizovanému bojovať a dáva nádej na zlepšenie. Dvojhodinová stopáž nie je na škodu, naopak filmu dáva možnosť byť komplexnejším a výraznejším. A veru že tvorcovia túto možnosť využívajú. Nebyť prvoplánového monológu rozprávača, dal by som 5*. Tie obrázky totiž majú OBSAH. P.S.: Milujem mrakodrapy a nevadí mi megalománia, ale s kritickým postojom k Dubaju sa plne stotožňujem. Film ho vyslovil za mňa.

Sú to neskutočne krásne obrázky, ktoré miestami až zatajujú dych, ale stále sú to IBA obrázky. A nemuseli byť.

Ako oživiť najprevarenejšie thrillerové témy o psychopatických susedoch, aby sme ich mohli predať s vážnou tvárou a divák nám to znova zožral? Zasadíme ich do historického obdobia, ktoré si všetci spojujú s prírodnou katastrofou, konkrétne kalifornskými požiarmi. Samuel L. Jackson sa snaží a psychologicky je film dôkladne vystavaný, ale stále ide iba o hollywoodsky plytkú žánrovú psychológiu, ktorej účelom je pobaviť v sobotu večer pri popkorne. Akože nič proti, vyrástli sme na tom a dodnes to opakovane konzumujeme, ale preboha, aspoň jeden nápaditý zvrat by scenáristu naozaj zabolel?

Film sa rozbehne ako najhustejší postapokalyptický akčný orgazmus od druhého Mad Maxa. Od Jamesa Camerona si požičiava iba mená postáv. Zaujímavo uvádza dobre obsadenú dvojku Sam Worthington / Anton Yelchin. Pohlcuje atmosférou a novými “smrťákovými” T600-vkami i transformerovskými obrami, ktorí vydávajú rovnaké zvuky ako Spielbergovi Tripodi. Parádny vizuálny masaker, labužnícky si vykračujúci béčkovo jednoduchou, ale maximálne zábavnou a efektnou cestou príslušného subžánru. LENŽE... v druhej polovici sa snímka rozhodne vyhovieť aj tým, čo si naivne myslia že tvorca Charlieho anjelov ovláda rozumom riadené univerzum Jamesa Camerona, začne sa viacej napájať na jeho motívy, zasahovať do nich a všetko nadšenie postupne vyprcháva. McG tie Cameronove filmy snád ani nevidel. Videl maximálne Scottovho Blade Runnera, v ktorom ho najviac upútali ohne, šlahajúce z komínov. P.S.: Worthington tu má výraznejšiu a dôležitejšiu rolu než Christian Bale.

Turecký humor je naivnučký a vlastne nie je ani moc vtipný. A k tomu sa ešte tvorcovia hlavne v prvej polovici zdržiavajú so zbytočnými scénami, ktoré iba spomaľujú už i tak veľmi riedky dej. Na druhú stranu ale milujú farbičky (ešte aj v zábere chlapíka ležiaceho vo vani v poloprázdnej kúpelni je naľavo od vane niečo krikľavo modré a naľavo niečo krikľavo červené), vedia parádne obsadzovať a obliekať (azda úpne každá postava tu je sympatická, má šmrnc a jej oblečenie nielen dokonale dokresľuje jej charakter, ale aj graficky ladí k aktuálnemu okoliu), pekne hýbať kamerou i strihať (krásne zafiltrované zábery na exotický Istanbul). A to všetko, podané s pre nich typickou láskavosťou a srdečnosťou, vystačí na veľmi príjemnú oddychovku, alebo ak chcete “ultimate feel-good movie”. A tie ich baby... LUXUS!

Efektná, vtipná a rýchla akčná zábava, v ktorej neostáva dostatok priestoru pre postavy a myšlienky.