POMO

Film, ktorý má nespochybniteľný politický význam. Ale nie je to film, ktorý by som vyhľadával ako filmový divák. Na to by nesmel byť tak fádne napísaný a nakrútený. Aj do smutnej drámy sa predsa dajú vniesť nápady a osobitosť. Keď sa chce.

Úsmevne, úprimne a s obdivuhodnou ľahkosťou podané dramatické vzťahové čachry-machry, obalené prekvapivo neotravnou a nepodliezavou sexuálnou liberálnosťou. Ďalší z tých severských moc fajn filmov, ktoré ma udivujú, koľko horkokrvnosti a citu v sebe "chladní severania" ukrývajú. A Mads Mikkelsen je vážne výborný herec v úplne každej emocionálnej polohe.

Spleť šialených komických, erotických i nedefinovateľných scénok, ktorá ako celok prekvapivo dáva zmysel a hlavne má skvelé "anti-romantické" vyvrcholenie.

Juraj Nvota je možno najlepší súčasný slovenský režisér. Má cit pre vykreslovanie charakterov i pre obsadenie správnych hercov, obrazom i hudbou vie vytvoriť príjemnú filmovú atmosféru, strafiť sa do doby v ktorej rozpráva príbeh. Len keby Muzika bola nielen príjemná, ale aj o niečom...

Zaplatené vraždy, podvádzanie, balík peňazí, skorumpovaný šerif, nebezpečná femme fatale, psychopatický nájomný vrah... a mladý týpek, ktorý do toho všetkého spadol proti svojej vôli. Coenovský námet, veľmi dobre napísaný, zahraný i zrežírovaný Johnom Dahlom. Hoci iba ako čistá thrillerová žánrovka, bez dvojzmyslových "artových" náznakov, ktoré by doň vniesli "bratia". A Dennis Hopper ako magor-zabijak vždy dobre fungoval, ale predsa len je tak trochu za komického rednecka. Temnejší a nebezpečnejší vrahoun, z ktorého by naskakovala husia koža, by film posunul ešte o niečo vyššie.

Výborná atmosféra postapokalyptického Manhattanu, skvelý herecký ansámbl zlatých osemdesiatok. Kurt Russell na vrchole svojich síl. Veľmi príjemne strávená hoďka a pol aj dnes, po viac ako dvadsiatich rokoch.

Film odvážneho tvorcu, ktorý sa nebojí ísť vlastnou cestou a ktorý vie s nadhľadom rozprávať o vážnych veciach. Medzi súčasnými českými filmami malý zázrak.

Vysokorozpočtové polobéčko. Zaujímavý nápad, trefne alegorizujúci umelosť súčasnej peroxidovo-shoppingovej kultúry. Ale chcelo to ambicióznejšieho scenáristu, ktorý by napísal niečo viac než iba akčnú prešumiteľnú jednohubku, predateľnú cez Bruca Willisa. Vo filme nájdeme motívy povedomé z Potomkov ľudí ("dredári" na okraji spoločnosti), ponúka atraktívny hi-tech vizuál Proyasovho Ja, robot a chce byť smrteľne vážny ako Spielbergova Minority Report. Lenže na rozdiel od týchto snímok sa neodváži urobiť jediný krok vlastným smerom a radšej pracuje s osvedčenými zvratmi, zbytočnou prekombinovanosťou sa robí rádoby inteligentným a minimálne v jednej (finálnej) scéne je scenáristickou bezmocnosťou až smiešny. Postava dredového "Proroka" Vinga Rhamesa rozpačitá; samotný Bruce ako jediná spojka diváka s reálnym svetom živých ľudí v pohode, ale bohužiaľ bez hlášok a nadhľadu, ktorý to celé mohol príjemne odľahčiť.

Stopercentne naplnené ambície šablónovitej hollywoodskej romantiky s neodolateľne sympatickými hercami a psom na záhrade. Ukážkový príklad dokonalého komerčného produktu / radikálne obmedzených možností akejkoľvek autorskej kreativity. Sandru Bullock aj Ryana Reynoldsa mám rád, ale toto už trochu bolelo. Prečo sa v novom storočí nekopíruje radšej šablóna Lásky nebeskej?

Trefná, otvorená, priama a cynická vzťahová konverzačka. Tento štyridsať rokov starý film je dôkazom, že sa nemeníme my, ľudia, ale sa zmení prostredie v ktorom žijeme. Postavy tu rieša rovnaké problémy a s rovnakými výsledkami, ako riešime my dnes. Brilantne nadčasové. Nutno vidieť tiež o tridsať rokov mladšiu konverzačku Mika Nicholsa Closer, ktorá je akoby remakom tohto filmu, zasadeným do moderného, ešte cynickejšieho prostredia.