POMO

Indie pocitovka o tápajúcej herečke a meste anjelov. Nepopieram že som sa miestami nudil, ani že som sa miestami zasmial. Je to realitické, neberie si to servítky na ústa a stojí to na Naomi Watts, ktorá zahrá naozaj úplne všetko. Tak trochu ako fiktívny denník herečky z prestávok v nakrúcaní Mulholland Dr..

Zaujímavá paralela s nedávno videným Trierovým Antikristom, ktorý u mňa týmto trochu stratil - stal sa gíčovitým. Takashi Miike je (odvolávajúc sa na Tarkovskeho) filmársky minimalistický a adekvátne k tomu surový a čistý. Načrtáva životné pravdy ktoré stoja za úvahu, oživuje vo vás významné okamihy ktorými ste (možno) prešli, a v závere vám strčí hlavu do gilotíny. Byť jasnejšie definovaných dôvodov, prečo ON je ŇOU natoľko fascinovaný, dal by som plné hodnotenie a Konkurz označil za japonské Vertigo. Presne ten typ úteku "inam", ktorý som potreboval po všadeprítomnom a tak úžasne hollywoodsky dokonalom Avatarovi.

Ultra-mainstreamové dobrodružstvo pre celú rodinu. Do technicky orgastického hávu zabalené, cameronovsky sebavedomým motorom poháňané dejové megaklišé, ktoré ničím neprekvapí. Jimove filmy, ak nešlo práve o komédiu (True Lies), obsahovali vedľa technickej brilantnosti vždy i istý existenciálny presah na zamyslenie. Hoci iba v náznaku. Disponovali nápadmi, na ktorých ostatní filmári stavali svoje svety. Avatar nič také neobsahuje a v zamýšľaní sa začína a končí pri prvoplánovej ekologickej agitke. Je to prvý film Jamesa Camerona poskladaný výhradne z už videných vecí (či už uňho alebo inde), ktoré akurát servíruje v ešte vypiplanejšom a nádhernejšom obale. Každý záber, káždý strih, každý tón soundtracku Jamesa Hornera prispieva k absolútnej dokonalosti výsledného tvaru. Ale čo z toho, keď vieme čo sa stane za desať minút?

Zombieland si len tak niekde začne a skončí. Chýba mu pevnejšia kostra. Ale postavy sú sympatické a pracuje s nimi, rovnako ako sa hrajká s efektnými spomalovačkami. Príjemná oddychovka, ale Zack Snyder bol odvážnejší a ostrejší. Čo sa v zombie subžánri vypláca.

Film, ktorý klame nielen diváka, ale aj sám seba. Ukážkový príklad ako NEMÁ byť napísaný a zrežírovaný thriller s prekvapivou pointou, ktorý by mal byť na druhé zhliadnutie rovnako zaujímavý ako na to prvé. David Twohy by sa mal vrátiť k vizualimu a atmosféričnu.

Slušné rozptýlenie pre divákov s fantáziou a slabosťou pre zimomriavky a strach z neznámeho. Bohužiaľ tiež podpásovka pre milovníkov zaujímavých a prepracovaných záverov. Filmu nepridáva ani fakt, že byť stratený v lese alebo uväznený v zapečatenej budove je iná situácia, než byť v obyčajnom dome s možnosťou z neho kedykoľvek odísť.

Herci a najfotogenickejší ostrov Francúzskej polynézie. Všetko ostatné je iba veľká voda oceánu. Každý z daných hercov už má vo filmografii podobný, no lepší kúsok, a Bora Bora si lepšie vychutnáte v akomkoľvek dokumente. Neexistuje jediný dôvod, pre ktorý by tento film trebalo vidieť. ___ Vince Vaughn a Jon Favreau si nechajú zaplatiť za podobný "scénár", a ešte viac dostanú za šaškovaie pred kamerou v lokalite, o ktorej návšteve si väčšina ľúdí može nechať iba snívať. Tomu hovorím americký sen.

Porovnaním s 2012 máte pocit, že pri takmer rovnakej stopáži ste od Rolanda Emmericha videli o tri katastrofické filmy viacej. Haeundae je dobrý špatný film. Zdramatizovanie sa blíži príliš dlho a v príliš bojácnych náznakoch a celú túto dobu sme nútení sledovať bandu nezaujímavých postáv, obklopenú nie príliš vtipným humorom (nesmial som nielen ja, ticho bolo celé kino). Všetko sa to ale odohráva v atraktívnom prostredí reálneho kórejského mesta Haeundae so slávnou (VEĽKOU) plážou lemovanou mrakodrapmi a je to pekne veľkofilmovo nasnímané. S príchodom tsunami pekla potešia roztomilé efekty v dôkladne koncipovaných záberoch a príjemne prekvapí i zopár neohraných scenáristických nápadov (tanker opretý o most). Všetko nadšenie tu ale pochovávajú nehorázne prepálené sentimentálne scény lúčenia sa a nariekania milovaných s milovanými a nad milovanými, vedľa ktorých i ten najhollywoodskejší patos pôsobí ako bergmanovská úvaha. Finálne dojmy sú ale pozitívne - Kórejci sú technicky zdatní a poznajú pravidlá katastrofickej filmovej zábavy, tak ju tvoria - dá sa niečo podobné prehlásiť o filmároch zo strednej Európy?

Ťažký film. A zaujímavý, odvážny, dráždivý, vizuálne nesmierne podmanivý. Ale emocionálne sa naň napojiť je azda väčším umením, než akým je on sám. Miesto nekonečného rozpytvávania JEJ rozpoloženia by pomohlo zamerať sa viacej čisto na vzťah dvojice v danej životnej etape, prípadne zájsť i do minulosti. Ak teda bolo cieľom nakrútiť film pre divákov...

Úchylné, vtipné, krvavé, sexy, dramatické, sarkasticky zábavné, psychologické a dokonca i epicky rozľahlé (alebo len zbytočne rozťahané?). Koláž žánrov a emócií, ktorá nech je akokoľvek zručne zlepená v jeden celok, stále ostáva iba zlepencom. Napriek skvelým hercom, premysleným (skrytým) tematickým linkám i parádnemu filmárskemu prevedeniu. Menej všetkého a bez humoru, mohlo byť viac.