POMO

"Ťažká psychológia" po americku, teda možno trochu plocho, ale emocionálne silno. Herci skvelo zohraní, uveríte im každý okamih; vypäté scény v Iraku pôsobivé, záver dojímavý. A Natalie Portman dream-come-true manželkou asi každého chlapa.

Skvelé formálne cvičenie čiernobielej filmárčiny na prapodivne sladkokyslom obsahu.

Ohrané dejové klišé podžánru "horolezecká dobrodružná dráma" (hlavne K2) osvieži až posledných 20 minút. Taktiež postavy sa dali viacej rozkresliť. Ale kvalitným technickým prevedením, dobrými hercami a hlavne pútavým prostredím pod Eigerom (a v jeho severke) film dosahuje slušného napätia, dramatickosti a vo finále i dojatia. Kvalitné remeslo, silný emocionálny zážitok. Nemecký biják.

Výpovedne hodnotná pohladnica zo života na tureckom, snehom zapadanom vidieku. Ak radi cestujete, poznávate a skúmate iné kultúry, tento film vám v 15-ich minutách povie toľko, čo víkendový pobyt v daných miestach.

Kvalitne sfilmovaný výstrižok z celovečeráku, ktorému sa bez predchádzajúceho a nasledujúceho deja neodstáva zmyslu a opodstatnenia.

Silnejšia a krajšia 15-minútovka, než kadejaký celovečerák. Film, v ktorom dôležitejšie než dialógy, sú pohyby očí. Detská krehkosť a nevinnosť sa v autentickom prostredí stretávajú s hnusom šedivej reality, na ktorý jediným liekom je čistá láska.

Slušný rozbeh zaujímavého indie celovečeráku, ktorý neviem prečo skončí pri 18. minúte a ostane iba nedopovedaným krátkometrážákom.

Skvelo nasnímané "akčné" lezenie na El Capitanovi, krátky výlet k patagónskemu Cerro Torre. Tieto lezecké fajnšmekroviny sú priamo v daných lokalitách striedané rozhovormi s bratmi Huberovými, ktorí sa vyjadrujú k lezeckej vášni, potrebe dosiahnuť čo si vytýčia, k strachu ktorý musia prekonávať, a hlavne k svojmu bratskému vzťahu - potyčkám a rivalite ktorá ich neustále prenasleduje, k závislosti ktorú k sebe prechovávajú. Nechýba ani rozhovor s matkou, ktorá jednému z nich pripomína, že doma má manželku a malé decko... Film týmto veciam iba naslúcha, nie je v ňom ani náznak dokumentaristickej reflexie, akú poznáme z komplexnejších a hlbších filmov Wernera Herzoga. Ale fanúšikov tohto športu a hôr ako takých poteší už len tým, že existuje. Podobné zábery z El Capitana naozaj nikde inde neuvidia. V IMAXe by to bola paráda.

Presne na polceste medzi "komerčnejším" Verejným nepriateľom č. 1 a "artovejšou" Gomorrou. Slušne obsadené (ďalšie nezabudnuteľné mafiánske xichty - casting je v týchto filmoch kľúčovou vecou). Tahar Rahim je vynikajúci, zákonitosti kriminálneho sveta priamočiare a surové. Len som mal trochu problém sa orientovať vo všetkých tých Korzičanoch, Araboch a Talianoch, medzi ktorými hlavná postava pendluje a ktorí sú ochotní splupracovať s ktoroukoľvek druhou stranou, len aby zničili tú tretiu.

Niekedy sa o tých najkrajších filmoch píše najťažšie. Pretože ste im zaviazaní. Pretože sa vás dotknú ako žiadne iné sofistikovanejšie filmy, pričom rozprávajú o tých najobyčajnejších veciach. Fish Tank ma prekvapil. Autenticitou, ľudskosťou, prirodzenosťou, krátkymi poetickými spomaľovačkami, ktoré boli tak príjemným pohladením v prítomnosti všetkej tej beznádeje navôkol. Vo Fish Tank mi prirástla k srdcu postava protivnej puberťáčky, ktorej by som sa na ulici vyhol na sto krokov. Fish Tank ma dojal scénou hip-hopového hopsania rodinky na obyvačkovom koberci. Toto je pre mňa európsky film roku 2009.