POMO

Televízna inscenácia, ktorá sa topí v krvavej brutalite a 3D efekty využíva prekvapivo poskromne a nenápadito. Vďaka lenivosti scenáristu (ktorému jediné čo sa darí je skryť vrahovu identitu) asi najzaostalejšia vyvražďovačka široko ďaleko. Že sa nenachádzame v osemdesiatych rokoch ale v súčasnej kinematografii, prezrádzajú iba modernejšie "štekle" na nohách jednej nahej a čoskoro rozpáranej blondýny.

Dosť politický a nehorázne zdĺhavý, ale tiež perfekcionisticky urobený a hlavne veľmi dôležitý film.

Pekný a dobrý film, ale mohol byť aj krásny a výborný. Podobnej látke holt nesvedčí natoľko zjednodušený americký pohľad na dobrých a zlých, a veľkú záchranu v poslednej chvíli. To, čím si ma Edward Zwick získal v "rozprávkovom" Poslednom samurajovi, nemôže fungovať v dráme o prenásledovaných Židoch. Ďalšia režisérova snaha zavďačiť sa Akademikom. Herci a James Newton Howard, hoci vykrádajúci svoju The Village, za jedna.

Zaujímavo poňatá dráma bez jednoznačne čistých hrdinov, podfarbená harmonikovou hudbou, akú vo filmových koncentračných táboroch obvykle nepočujeme. Kvalitné prevedenie a vedenie hercov nezaostáva za atraktivitou námetu, ktorý samotný robí zo snímky must see záležitosť.

Film sa ideálne hodnotí porovnaním s tematicky podobným švédskym Zlom. Oba snímky vzbudzujú silné emócie a sú rovnako cieľavedomé v tom, čo nám chcú odkázať, ale zatiaľ čo Zlo je atraktívne aj po filmárskej stránke (a to viac než dosť), Klass je filmársky strohý. Je nakrútený bez akéhokoľvek zápalu, akoby skrytou kamerou. To, čo sa pred ňou odohráva síce graduje a dáva zmysel, ale je to scenáristicky i obrazovo maximálne mechanické a nekreatívne. Nebyť aktuálnej a naliehavej témy, film by sotva vykukol za hranice Estónska.

Osemdesiatky neznamenali iba naivne zjednodušené akčné rambovky, ale aj naivne zjednodušené "realistické" thrillery s Jackom Nicholsonom. Minimálne teda vo vyústení deja. Navyše, je vôbec možné Jackovi uveriť tak humanisticky pozitívnu postavu? Ale Harvey Keitel a atmosféra horúcej pohraničnej stepi super.

Po druhom zhliadnutí, na plátne, dávam plné hodnotenie a DVD putuje do poličky so srdcovkami. Himalaya nie sú iba pekné obrázky a krásna hudba. Nie je to iba obrazovo-hudobná meditácia. Je to tiež duchovný film o pýche, vytrvalosti, rodine, poznaní (roztomilý posledný záber). Vyjadruje sa pokorne, skromne a potichu, jazykom svojich protagonistov. Himalaya je film z krajov, kde múdrosť nerobí vysvedčenie, ale vek človeka. "Vždy si vyber ťažšiu cestu."

Nesmierne silné cronenbergovské espresso bez zrnka cukru a kvapky smotany. Filmársky až chirurgicky geniálne prevedené. Ale pri prvom zhliadnutí nepreniknuteľné. Uvidím časom...

Hoci mi Smoke nepripadal byť príliš zaujímavý, tento jeho sequel, postrádajúci už akýkoľvek súdržný dej, ma prekvapivo pobavil viacej. Funguje totiž nielen ako pohľadnicový portrét Brooklynu čoby mesta v meste, ale je aj výživnejším leporelom vtipných a sympatických konverzačiek, povievajúcich niekde medzi Smokeom a Jarmuschovými Coffee and Cigarettes. Suchým humorom okorenené kuriózne radosti a strasti komických figúrok… Kto rád načúva, príde si na svoje. Mňa najviac pobavilo Lou Reedovo vykreslenie Švédska.

Neobvyklý dokument o neobvyklom človekovi. Nech od neho očakávate čokoľvek, uvidíte niečo iné. Werner Herzog neláska zvieratá, ani neglorifikuje Treadwella, ktorý sa staval do pozície ich ochrancu. Nebol ním. Keď do jeho „milovaných, milovaných, milovaných“ medveďov návštevníci parku hádzali kamene, zbabelo sa prizeral spoza kríkov. Treadwell bol iba blázon, ktorý stratil pud sebazáchovy a kontakt s realitou, a myslel si že svet divočiny chápe lepšie než svet ľudí. Herzog si ho vybral ako študijný materiál, v ktorom konfrontuje Treadwellovu osobnosť s vlastnými i cudzími názormi na ňu. Premýšľavý dokument, ktorý vám svojou osobitosťou utkvie nadlho v pamäti.