POMO

Hodnotím v kontexte s Piatkom trinásteho, Krvavým valentýnom a podobnými, pretože sa pohybujeme v rovnakej cielovke. A v ich spoločnosti je Posledný dom naľavo konečne brutálny masaker, v ktorom NEpobehujú ďalší otravní, holokozí adolescenti závislí na GPSkách, mrzačení ďalším maskovaným nesmrteľným cool-slasheristom. Obetí masakrov je nám tu buď ľúto, alebo ich naopak CHCEME vidieť ležať na zemi v krvi. Emócie fungujú, herecké výkony postačujú. Keby šiel film do hĺbky (etická otázka o práve vlastnoručne popraviť kata svojho dieťaťa) a mal zaujímavejšie obsadených záporákov, mohol byť samozrejme niečím úplne iným, hodnotnejším. Ale na to tu máme Michaela Hanekeho, nie Wesa Cravena. Navyše, originál taktiež nešiel do hĺbky a bol iba exploitation shockerom.

Atmosfericky zaujímavý, plýživý vražedný thriller, okorenený krvou a brutalitou. Ale čo ho absolútne pochováva, sú nevhodné akčné kamerové vizualizmy a hlavne okato lacné digitálne efekty mordov. Film, ktorý by som akceptoval ako béčkový výplod experimentujúcich študentov, ktorí si neuvedomujú svoj talent a žáner v ktorom operujú a zbytočne sa znižujú k povrchnej popkultúrnej efektnosti, iba aby boli "in".

Po prvej hodine už repetitívne, divák stráca záujem sledovať detektívnu linku, nech je akokoľvek dynamická. Chcelo by to viacej nápadov. Ale veľa zachraňuje pôsobivé finále. A určite lepšia práca s hercami (a ich účesmi) než v The Da Vinci Code. Najviac ma na tejto ságe fascinuje, s akou vážnou tvárou, prvotriednym filmárskym tímom, solídnymi hercami a kontroverznými témami nedokáže byť niečím viac než iba prostoduchým blockbusterom pre masy. Tie masy, ktoré si ani neuvedomujú, že 50% ich zážitku má na svedomí nejaký Hans Zimmer.

Jackie Chan už nepredvádza hyper-akrobacie ako za mlada, no ich absenciu čoby rozumný producent kompenzuje perfektnými akčnými scénami s parádnym využitím hongkongských mrakodrapov a vôbec interiérových i exteriérových lokalít. Ony hongkongské mrakodrapy sú vlastne fetišom tohto mesta a jeho obyvateľov (a v prípade krásnej Bank of China aj mojim osobným fetišom). Plus hi-tech feeling, ohrozenie starej gardy novou generáciou, odchovanou na PC hrách. Police Story nového tisícročia, ktorá sérii nerobí ostudu.

Juno si diváka nezískava zápletkou, ale ľahkosťou a úprimnosťou, s ktorou ju podáva. A sympatiami hlavných hrdinov. Ellen Page je famózna.

Záverečné titulky nie náhodou začínajú alibistickým ospravedlnením: "A Film by CAST, CREW and FRIENDS"...

Čím to je, že v zopár momentoch jediného filmu Kevin Smith rozehreje romantickú strunu našich sŕdc silnejšie, než všetky Julie Roberts a Meg Ryan dokopy? A navyše v okolitej kolonáde humoru typu "vylízané pičky" a "vyfajčené ftáky"... Kevin Smith je svetlom v tieni hollywoodskej umelosti.

Veľmi sľubná prvá polhodina - efektná akcia, pekná práca s horskými exteriérmi, sympatický Hugh Jackman, uveriteľný vzťah s jeho čučoriedkou, cool hlášky ("Som Kanaďan") a hustý superzloduch Liev Schreiber. Wolverine začína ako vkusný balanc dynamickej akčňárne a príjemného rodinného dobrodružáku s dávkou romantiky... Preto škoda, že sa talentovaný Gavin Hood postupne viac a viac musí podriaďovať blbým scenáristickým zvratom, ktoré chcú ZA KAZĎÚ CENU vystreliť po akcii bažiaceho diváka zo sedačky. Film tak končí niekde medzi Doomom a X-Men: The Last Stand. Nie som naštvaný ani sklamaný, bolo to cítiť už z traileru. Len je to škoda. Tieto postavy a ich snaživí herci si zaslužili niečo duchaplnejšie. Bryana Singera.

Nudná rutina bez zrnka žánrovej inovácie.

Film za celé dve hodiny nedosiahne brilantnosti úvodných titulkov. A všeobecne vyžaduje viacej koncentrácie a pozornosti, než čo za ňu ponúka.