POMO

Akoby si Haneke (opäť poháňaný potrebou skúmať ľudskú dôstojnosť) skúšal inscenovanie pred kamerou – bez potreby zasiahnuť diváka uceleným príbehom. Chronologicky rozhádzaná mozaika úryvkov z príbehov skupiny ľudí, ktorí si vzájomne ovplyvnili denné fungovanie. Pozorovanie chovania postáv v dlhých záberoch bez hudby. Niekoľko TOP scén, pri ktorých nedýchate, a niekoľko scén, bez ktorých by bol film súdržnejší, jednoduchší pre vnímanie a emocionálne viacej angažujúci. Pre žrútov Hanekeho podnet pre hodinové diskusie. Vyborná Juliette Binoche.

Wheatley s kamošmi zobrali historické kostýmy a veľký ventilátor, zašli na pole, dali si houbičky a natočili čiernobiely nezávislý film. Devaťdesiatminútová otázka "Som mimo ja, alebo tento film?" zodpovedaná zhruba v dvoch tretinách.

Na oko banálny skutočný príbeh (s tragickým koncom) zo života radového černocha a jeho rodiny. Spracovaný však tak kvalitne, že si vás získa a vaše oko nenechá suché. Výborný Michael B. Jordan, výborná réžia.

Ani zábava, ani zaujímavý osobitý art. Bez emócií, vzrušenia, poetiky, čohokoľvek.

Francois Cluzet prakticky nezlezie z plátna a film drží úspešne na ramenách - nečitateľným prejavom s kamennou tvárou udržuje diváka celý čas vo zvedavosti, čo má za ľubom a ako to prevedie. Vo výsledku sa toho ale zas tak moc neudeje a film zostane iba remeselne slušne sfilmovanou skutočnou udalosťou, ktorá pre neznalých našincov nie je takou atrakciou ako pre žabožrútov, ktorí ju mali za mediálnu udalosť roku. Midnight City od M83 v záverečných titulkoch potešilo.

Precítiť túto trpiteľskú odyseu do morku kosti mi bránil fakt, že trpiteľ ju podstúpil opakovane a dobrovolne. Cynicky povedané: "Kto chce kam, pomôžme mu tam." Tore tanzt nekritizuje vieru, neobhahuje idealizmus ani netrestá zlo, prameniace z temných kútov človeka. Iba ich, premýšľajúc, necháva vojsť do extrémnej a tragickej konfrontácie. Odvážne a silné.

Akoby si balkánsky stredoškolák, hltajúci prvého Ramba, splnil sen, a s dvomi hollywoodskými hviezdami nakrútil vlastnú, ultravážnu interpretáciu o démonoch histórie svojej krajiny. Dramaturgicky prvoplánový, technicky nemožný a často nechcene smiešny nositeľ inovatívnej myšlienky, že vojna je zlá. Rýdze béčko.

Vypätá dráma o vine, zodpovednosti a tieňoch minulosti, ktoré vás raz doženú. Psychologicky precízne vystavané, s iba jedným/dvomi zaváhaniami v strihu (rozumej WTF momentami). Neustále nechávajúce v neistote kde je pravda, čo je nakoľko prifarbené a kdo je ako veľký zlosyn či trpiteľ. Priebežne sympaticky odľahčované postavou sestrinho manžela, ktorý v opilosti preferuje k spánku záchod pred posteľou.

Film, ktorý vie, že sex je divácky vďačná téma. Čiernohumorne vtipné nahliadnutie do intímneho súkromia skupinky ľudí, ktorým to doma moc neklape, alebo ani nemá s kým klapať. V čele cenzúrnej komisie sedí samotárska pani s nefungujúcim vibrátorom, a najkrajšia a najromantickejšia protagonistka je tehotná s týpkom, ktorý si v posteli s ňou predstavuje chlapa. Citlivý a vďaka širokouhlej kamere cinematicky netelevízny uspokojiteľ vašeho psychologického voyeurizmu.

Byť na Manhattane viacej mrakodrapov, trvá to tri hodiny. Megafilm, ktorý do diváckeho nadšenia a údivu prebíja, prehlušuje a zadymuje všetky svoje nedostatky. Poetický i epický, chvíľu komorne citlivý, inokedy fetišisticky deštrukčný kolos, ktorý ide proti sebe, keď predigitalizovaným mrakodrapovým finále zabíja dovtedy tak dôkladne budovaný krehký realistický feeling osudového stretu dvoch svetov. Ale dá sa nemať rád film, v ktorom sú otcami hlavného hrdinu Russell Crowe a Kevin Costner? K tomu sympaťák Cavil a voči ľudskej rase silne nadradení a mocní záporáci na čele s Michaelom Shannonom, ich perfektné kostýmy, gigerovsky-vaginálne interiéry vesmírnych ľodí a hudobná rozbuška Hansa Zimmera, po ktorej sa vám bude zaspávať ako po piatich redbuloch. Osobne ma potešila tiež snaživo prepracovaná mytológia Kryptonu, a rozčarovanie nad nevhodne obsadenou Lois Lane vyžehlila newcomerka Antje Traue v sexy helme.