POMO

Akoby si balkánsky stredoškolák, hltajúci prvého Ramba, splnil sen, a s dvomi hollywoodskými hviezdami nakrútil vlastnú, ultravážnu interpretáciu o démonoch histórie svojej krajiny. Dramaturgicky prvoplánový, technicky nemožný a často nechcene smiešny nositeľ inovatívnej myšlienky, že vojna je zlá. Rýdze béčko.

Vypätá dráma o vine, zodpovednosti a tieňoch minulosti, ktoré vás raz doženú. Psychologicky precízne vystavané, s iba jedným/dvomi zaváhaniami v strihu (rozumej WTF momentami). Neustále nechávajúce v neistote kde je pravda, čo je nakoľko prifarbené a kdo je ako veľký zlosyn či trpiteľ. Priebežne sympaticky odľahčované postavou sestrinho manžela, ktorý v opilosti preferuje k spánku záchod pred posteľou.

Film, ktorý vie, že sex je divácky vďačná téma. Čiernohumorne vtipné nahliadnutie do intímneho súkromia skupinky ľudí, ktorým to doma moc neklape, alebo ani nemá s kým klapať. V čele cenzúrnej komisie sedí samotárska pani s nefungujúcim vibrátorom, a najkrajšia a najromantickejšia protagonistka je tehotná s týpkom, ktorý si v posteli s ňou predstavuje chlapa. Citlivý a vďaka širokouhlej kamere cinematicky netelevízny uspokojiteľ vašeho psychologického voyeurizmu.

Byť na Manhattane viacej mrakodrapov, trvá to tri hodiny. Megafilm, ktorý do diváckeho nadšenia a údivu prebíja, prehlušuje a zadymuje všetky svoje nedostatky. Poetický i epický, chvíľu komorne citlivý, inokedy fetišisticky deštrukčný kolos, ktorý ide proti sebe, keď predigitalizovaným mrakodrapovým finále zabíja dovtedy tak dôkladne budovaný krehký realistický feeling osudového stretu dvoch svetov. Ale dá sa nemať rád film, v ktorom sú otcami hlavného hrdinu Russell Crowe a Kevin Costner? K tomu sympaťák Cavil a voči ľudskej rase silne nadradení a mocní záporáci na čele s Michaelom Shannonom, ich perfektné kostýmy, gigerovsky-vaginálne interiéry vesmírnych ľodí a hudobná rozbuška Hansa Zimmera, po ktorej sa vám bude zaspávať ako po piatich redbuloch. Osobne ma potešila tiež snaživo prepracovaná mytológia Kryptonu, a rozčarovanie nad nevhodne obsadenou Lois Lane vyžehlila newcomerka Antje Traue v sexy helme.

Adam Sandler -> Eric Bana: "Kdybych vypadal jako ty, byl bych celý den doma a j*bal sám sebe." Jeden z mála heftov, ktoré vás v tejto smutnej komédii parádne rozosmejú. Ale budete sa s jej postavami cítiť príjemne a o tom je. O vzťahoch, potrebe mať niekoho nablízku, o význame minulých lások a o tom, že byť slávny a bohatý nemusí znamenať nebyť osamelý. Skôr naopak. Apatow perfektne vypointováva väčšinu dialógov, odkrýva život za hollywoodskym pozlátkom a hercov necháva zažiariť "vnútorne". Ale dva-a-pol-hodinová stopáž je na daný žáner naozaj príliš.

Prudko dementný, ale stále relatívne zábavný B-slasher, v ktorom si najiritujúcejšiu postavu strihol Doug "Pinhead" Bradley z Hellraisera. Vraždy sa uberajú "vynaliezavejším" smerom (a lá Saw), čo isto poteší nekritických fanúšikov žánru, a opäť sú odporne sadistické (čo ich poteší ešte viac). Čím ale padá séria do čoraz vačších sračko-hlbín, je chovanie obetí a absolútna neohrozenosť trojice vidláckych kanibalov, ktorá by si s lopatou, vidlami a retardovaným chechotom poradila cakom-prásk aj s vyzbrojenou americkou armádou. Už je to skôr sebaparódia než horor. Za druhú hviezdu cítim trochu guiltu, ale holt, má to neoddiskutovateľný guilty-pleasure náboj.

Onehdy za starých časov, po dopozeraní Hooperovho originálu, som vo vytržení túžil, aby trval ďalšiu hodinu a pol. Chcelo sa mi na onej symfónii hororovej hrôzy viezť ďalej, vôbec nevystupovať. Texas Chainsaw 3D na originál nadväzuje presne v tom duchu... akurát že úplne zmenil koncept ako komornej klasiky, tak i prerábok z Bayovej produkcie, ktoré súčasnému mladému divákovi lahodili ultra-brutalitou a moderne podanou pochmúrnou atmosférou. Je z nich najmenej krvavý, pochmúrny nie je vôbec, Leatherface v ňom nosí fialový sveter a do deja mu zasahuje konflikt miestnych vesničanov s pozostatkami rodiny Sawových takým spôsobom, na aký divák nie je zvedavý. Scéna na kolotočiarskej púti prekvapila a potešila, a Alexandra Daddario je po dlhej dobe zaujímavou herečkou v slasheri, ale zbytok je scénáristický i režijný omyl, ktorý nenudí, ale všetko čo sa v ňom deje, je v kontexte s hororovou legendou špatne.

Mladý Indiana Jones meets Evil Dead, bez kúsku režijnej invencie a so smiešnymi vizuálnymi efektami. Krutoprísny low-grade B biják, ktorý nepotrebujete ani nechcete vidieť.

V poslednej tretine už zbytočne prekombinované. A krivo obvinená na úteku a hlavný polda nie sú tak hviezdni a charizmatickí, ako sme zvyknutí pri top francúzskych žánrovkách. Preto, a tiež pre miestami horšie uveriteľné situácie, film nemôže byť rovnocenný súperom najlepším americkým thrillerom. Ako výplň voľného času ale pobaví. Záhadu okolo záporáčky drží v tajnosti dostatočne dlho a minimálne jednu scénu si zapamätáte (naháňačka po svojich vo vilovej štvrti).

Film sa v prvej štvrtine vyfarbí ako samoúčelná krvavá nechutnosť, diváka odpudí a potom sa mu k nemu ťažko hľadá cesta späť. Dosť mu v tom ale pomáha postava fotografky Nory Arnezeder, ktorá do psychedelického hnusu vnesie normálnosť a ľudskost. Temno a čistota sú vďaka nej vyvážené a dozvedaním sa príčin pošahanosti rozparovača Elijaha Wooda sa z repulzívnej vyvražďovačky stáva napínavá thrillerová dráma. Oproti brakovému osemdesiatkovému originálu záslužný posun do áčkových vôd, so zachovaním explicitnej krvavosti a brutality. Originálne vďaka POV snámaniu očami rozparovača a hlavne šialenému (ale fantastickému!) elektronickému soundtracku. Bizardnosť, za ktorú buďme radi, že dopadla ako dopadla.