POMO

Film odvážneho tvorcu, ktorý sa nebojí ísť vlastnou cestou a ktorý vie s nadhľadom rozprávať o vážnych veciach. Medzi súčasnými českými filmami malý zázrak.

Vysokorozpočtové polobéčko. Zaujímavý nápad, trefne alegorizujúci umelosť súčasnej peroxidovo-shoppingovej kultúry. Ale chcelo to ambicióznejšieho scenáristu, ktorý by napísal niečo viac než iba akčnú prešumiteľnú jednohubku, predateľnú cez Bruca Willisa. Vo filme nájdeme motívy povedomé z Potomkov ľudí ("dredári" na okraji spoločnosti), ponúka atraktívny hi-tech vizuál Proyasovho Ja, robot a chce byť smrteľne vážny ako Spielbergova Minority Report. Lenže na rozdiel od týchto snímok sa neodváži urobiť jediný krok vlastným smerom a radšej pracuje s osvedčenými zvratmi, zbytočnou prekombinovanosťou sa robí rádoby inteligentným a minimálne v jednej (finálnej) scéne je scenáristickou bezmocnosťou až smiešny. Postava dredového "Proroka" Vinga Rhamesa rozpačitá; samotný Bruce ako jediná spojka diváka s reálnym svetom živých ľudí v pohode, ale bohužiaľ bez hlášok a nadhľadu, ktorý to celé mohol príjemne odľahčiť.

Stopercentne naplnené ambície šablónovitej hollywoodskej romantiky s neodolateľne sympatickými hercami a psom na záhrade. Ukážkový príklad dokonalého komerčného produktu / radikálne obmedzených možností akejkoľvek autorskej kreativity. Sandru Bullock aj Ryana Reynoldsa mám rád, ale toto už trochu bolelo. Prečo sa v novom storočí nekopíruje radšej šablóna Lásky nebeskej?

Trefná, otvorená, priama a cynická vzťahová konverzačka. Tento štyridsať rokov starý film je dôkazom, že sa nemeníme my, ľudia, ale sa zmení prostredie v ktorom žijeme. Postavy tu rieša rovnaké problémy a s rovnakými výsledkami, ako riešime my dnes. Brilantne nadčasové. Nutno vidieť tiež o tridsať rokov mladšiu konverzačku Mika Nicholsa Closer, ktorá je akoby remakom tohto filmu, zasadeným do moderného, ešte cynickejšieho prostredia.

Jánošík sa nevybral zlým smerom a ani nerobí zásadné chyby, ale bohužiaľ šlape na pol plynu a príbehovo nemá čo ponúknuť. Scenár je na zákazku vysústružený z legiend a domienok, z často nepodstatných udalostí, chýba mu dramatický oblúk, možnosť diváka strhnúť (čo sa týka tiež nezaujímavo nakrútených akčných scén). A to pri 140-minútovej dĺžke nie je výhra. Prečo som sa potom ale v jeho prítomnosti cítil síce trochu znudene, ale stále príjemne? Film je najsilnejší v intímných momentoch, ktoré trávia zbojníci s ich polovičkami, cítiť v ňom súhru postáv s krásnou slovenskou prírodou, a hudba je miestami viac než dobrá (nielen tá poetická, i tá dobrodružná). Skrátka správny tvar a vôňa, ale chabá kostra. A Václav Jiráček dobrý typologicky, ale *osobnosti* nevniesol do národného slovenského hrdinu ani za mak. Napichnutie na hák drsné, ale dojatie ako pri Gibsonovom "Freedom!" (Braveheart) nehrozí. Tri hviezdy preto, lebo dve som dal podstatne horšej Bathory.

Brilantne napísaný a zrežírovaný "malý" thriller s prekvapeniami a myšlienkou. Všetky filmárske zložky sú v ňom podriadené režijnému talentu Sama Raimiho a nemá zmysel ich samostatne vyťahovať.

I, Robot bola čistá štúdiovka - drahšia, efektnejšia, bombastickejšia, ale i plytkejšia a povrchnejšia. Knowing je menší a skromnejší, ale aj osobnejší a citlivejší. Nie príliš originálny námet a slabšie vyvrcholenie prebíja perfektné scenáristické i strihové prevedenie, kde je všetko - od priestoru pre postavy, cez akčnú dynamiku až po hororové prvky - naservírované v akurátnych dávkach. Nehovoriac o tom, že špeciálne efekty tu nefungujú ako eye candy, ale sú podriadené príbehu s dušou. A Nick Cage už dávno tak zľahka nesplynul s filmovými obrázkami. Knowing je kvalitný malý film, ktorý mám potrebu ohodnotiť vyššie, než som predpokladal.

Mať v dvaapolhodinovej tarantinovke iba dve delikátne prepracované a príbehom opradené postavy (Christoph Waltz, Mélanie Laurent), pričom ani jedna z nich nie je z kruhov “Bastardov”, to nejde odpustiť. Samotní “Bastardi” film iba chabo lemujú - ich potenciál začal v traileri a skončil v strižni. Všetky ostatné zložky *Cinema Paradiso*.

"How about it then?" Lepšie finále než v Titanicu :-) Z filmu, konkrétne z toho, nakoľko sa venuje ktorým postavám, je cítiť, že nakrúteného materiálu bolo oveľa viac, než sa dostalo do finálneho zostrihu. To ale nič nemení na tom, že je to kúsok, pri ktorom (a s ktorého hrdinami) sa cítite úprimne príjemne. O nič iné tu nešlo a nič viac ani nepotrebujem.

Psychologický thriller od Romana Polanskeho. To znamená rovnako pôsobivý ako tradičné americké žárovky, ale bez ich osvedčených postupov. Je osviežujúce vidieť občas film, v ktorom tvorca dosiahne rovnakého efektu tak svojským, režijne precíteným spôsobom. Hovorí sa tomu filmárske umenie. O to väčšie, keď tvorca stojí za i pred kamerou.