Réžia:
Juraj JakubiskoScenár:
Juraj JakubiskoHrajú:
Anna Friel, Karel Roden, Vincent Regan, Hans Matheson, Deana Horváthová-Jakubisková, Bolek Polívka, Jiří Mádl, Anthony Byrne, Lucie Vondráčková (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Výpravná freska znázorňujúca pomery Uhorska 16.- 17. storočia, ktorá rozpráva o legendami opradenom osude čachtickej pani Alžbety Báthoryovej. Dej filmu sa odohráva na prelome 16. a 17. storočia v bývalom Uhorsku, v čase plnom náboženských vojen, rozporov a konfliktov, vrátane vojny s agresívnymi tureckými dobyvateľmi. V tej dobe žila Alžbeta Báthoryová, ktorá patrila k jednému z najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. Legendy jej zabezpečili zápis v Guinessovej knihe rekordov ako najväčšej a najkrvavejšej vrahyne všetkých čias. Prípad Báthoryová je ale nejasný a mnohí historici považujú túto charakteristiku za úplne nepodloženú. Kým bola Alžbeta Báthoryová v skutočnosti? Vrahyňou, ktorá vraždila nevinné panny a kúpala sa v ich krvi, alebo pôvabnou a na svoju dobu veľmi vzdelanou ženou? Bola vinníčkou alebo obeťou vtedajších politických pomerov a temných intríg mocných, ktorí bažili po jej majetku? Vo filme Báthory manžel Alžbety Báthoryovej, František Nádasdy, bojuje vo vojnách s Turkami a ona sama dohliada na správu rozsiahlych rodových majetkov a na výchovu detí. Raz jej manžel pošle darček v podobe talianskeho maliara Merisiho Caravaggia, ktorý zostane na jej dvore niekoľko rokov. Medzi ním a osamelou ženou vznikne zvláštne puto. V tom čase sa ale nad jej hlavou začnú sťahovať zlovestné mračná, ktoré ešte viac potemnejú po smrti jej manžela. Mocná a bohatá žena musí čeliť nepriateľom, ktorí sú schopní čohokoľvek. Zvesti o šialenej vladárke, ktorá sa v snahe zastaviť starnutie kúpe v krvi nevinných panien, začínajú silnieť... Juraj Jakubisko sa vo filme Báthory pridŕža známych historických skutočností, avšak neprebádané „biele" miesta histórie vypĺňa svojou fantáziou. Tak sa do príbehu dostali aj Caravaggio, či Monteverdi - tvorca prvej opery... (STV)
(viac)Videá (10)
Recenzie (1 303)
BATHORY místy nezapře, že ho tvořil přes všechny představitelné kontroverze velký filmový tvůrce. O to nepříjemněji překvapí nesmyslný motiv dvou mnichů - vliv JMÉNA RŮŽE z toho čouhá víc než okatě - i vědomé zkreslování historické pravdy včetně krajně nepravděpodobných scén (Alžbětino šermířské umění a síla ve věku, který byl tehdy věkem stařeneckým). Herci místy pro slovní vatu scénáře nemají co hrát. Z druhé strany tu jsou krásná básnivá místa, s nimiž se kamera i Jakubisko vysloveně laskají. Na Otakara Vávru můžeme pži této příležitosti jen vzpomínat. I v případě velikána, kterým Jakubisko nesporně je, nemusí být každý den posvícení. ()
Na prvý pohľad rozšafný kostýmový epos, ktorý je svižne zostrihaný, lahodí oku a nešetrí krvou a nahotou. Tá epika je však bezzubá a len zúfalo přežúva príliš veľké sústo, ktoré si Juraj na staré kolená odhryzol. Výpravné scény sú smiešne, dobová atmosféra nulová, kamera väčšinou televízna, emócie z čachtickej pôdy nevydolujete ani bágrom. Frielka a Roden sa snažia, ale ostatní herci sú v lepšom prípade do počtu, v horšom vyslovene otravujú. Dôsledkom toho všetkého je, že divák ani na okamih neprijme filmovú realitu. Sledovanie Bathory sa tak mení na 2 hodiny pozorovania televízne nasnímaných hercov v smiešnych parochniach (Vašutove vrkoče vládnu) a pestrofarebných, vypratých kostýmoch, ako pobehujú po skanzenoch ľudovej architektúry a interiéroch pamätihodností, z ktorých niekto na chvíľku odstránil tie kovové stojany s červenými povrazmi a ceduľkami „Zákaz vstupu“. A niekde v rohu tesne mimo záber netrpezlivo postáva zámocký strážnik, štrkoce kľúčmi a čaká, kedy tí filmári konečne vypadnú a on sa bude môcť vrátiť na vrátnicu dopozerať futbal. ()
Ke konci se Thurzo ptá: „Tak co to bude, hraběnko, pat, nebo mat?“ A mě připadá, že Pat a Mat sepsali scénář, nebo ho aspoň seškrtali, protože tak zkratkovité, zmatečné vyprávění se jen tak nevidí. První půle ještě vypravěčsky obstojná, ale postupem času bylo hůře a hůře. Příběh nedokázal vtáhnout, nežil jsem divácky s hlavní postavou, její osud mi byl lhostejný a ke konci už jsem byl tak otupělý, že by mě z letargie nevytrhlo, ani kdyby vynalézaví Polívka s Mádlem sestrojili plazmovou televizi. To, čeho jsem se nejvíc obával – výprava a kamera – byly nakonec na středoevropské poměry docela ucházející, i když pravda, že ty dočista vypulírované a vyžehlené kostýmy vesničanů a Turků spíše vypadaly jako reklama na Ariel (dočista, dočista) a spadaly spíše někam do říše Troškových pohádek. 3* za výtvarno, odvahu se pustit do takového monstrprojektu a snahu pojmout legendu hraběnky Bathory originálním způsobem. ()
Neuvěřitelně směšnej film. Zmatení komparzisti, davové scény jak z nějaké televizní pohádky, srandovní kreace Srstky, Vašuta (není nad jeho úsměv pod fousy), Upíra Krejčího, Podhůrského nebo Vondráčkový a neodbytný pocit, že v těch nažehlených (a skvěle vypraných!) kostýmech nejsou dobové postavy, ale jen současní herci. A jakým způsobem nefungujou pokusy o magii a poetičnost, to se jen tak nevidí. Upřímně lituju Slováky, že si musí udělat národní událost z takového blábolu - asi jako kdybychom my pořádali zájezdy na Crash Road. ()
Nenudil jsem se. Je to tak neskutečně hloupé (chytrému napověz, divákovi Báthory všechno zopakuj stokrát - viz JSOU TO JEN BYLINKY! apod.), zmatené (desítky nakousnutých a nedořečených věcí, nesmyslná kombinace několika žánrů, z nichž žádný není dotažený do relativně uspokojivé podoby atd.), WTF (dvojice mnichů a jejich vynálezy, Mádlovo vytí atd.), plytké (dialogy na úrovni italské telenovely, odkud zřejmě vypadla většina herců s čestnou výjimkou chudáků Anny Friel a Karla Rodena) a laciné (přežil bych výpravu, ale co aspoň kamera?), na druhou stranu ovšem ohromně abiciozní, takže vznikl film, který mě svou nejapností opravdu bavil. P.S. Nezapomenu na kamarádův záchvat smíchu poté, co se objeví tajná chodba, všichni vidí, že je to tajná chodba, a Bolek oznámí, že by tu mohla být tajná chodba! Stejně tak "bodrý" Marek Vašut zůstane tím nejpozitivnějším, co jsem si z nového Jakubiska odnesl. ()
Galéria (60)
Fotka © Jakubisko Film Slovakia
Zaujímavosti (67)
- Juraj Jakubisko mal dohodnuté 3 natáčacie dni na Bytčianskom zámku, no pre ideologické nezhody s riaditeľkou archívu, ktorý sídli práve na Bytčianskom zámku, štáb od dohody odstúpil. (palo272)
- Snímka nemohla bojovať o Oscara za najlepší cudzojazyčný film, keďže bola natočená v angličtine. (matthew.17)
- Místo skutečného sněhu byla několikrát použita pěna, jelikož jedním ze sponzorů byli i hasiči (sahe)
Reklama