tron

„Komu musím dať ešte po papuli, aby tu bol konečne pokoj?" Pohodová snímka, ktorou Richard Donner dokázal, že si s Gibsonom rozumie aj mimo kriminálnej buddy série SMRTONOSNÁ ZBRAŇ. I keď aj tu mu ide ako po masle budovanie vzťahov medzi postavami (skvelá trojica Gibson-Fosterová-Garner. + cameo Dannyho Glovera). Výborná westernová atmosféra (Indiáni Grahama Greenea), niekoľko pomilovaniahodných scénok ("Čo počujete?" - "Nič, idem spať."), vynikajúce dialógy a prekvapivý koniec.

Tento film našťastie dávno padol do tmy zabudnutia, ale i tak je na ňom pre mňa niečo nezabudnuteľné. Je to prvý film, ktorý mal taký skvelý trailer, že som behom pol hodiny od pozretia zabehol do požičovne a ešte v tej istej pol hodine bol v prehrávači. Písali sa temné a šialené 90. roky a vtedy to tak proste bolo, vtedy sa ešte verilo trailerom. Na tomto filme je najvtipnejší trailer. Film samotný je strašný.

Na tomto som bol svojho času ako puberťák v kine. Komiks som nepoznal a film ma výrazne sklamal. Ústredná postava OK. Poteší, že nejde o klasického hrdinu, ale v podstate o Satanovho pomocníka (!!!). Takisto maniakálny klaun John Leguizamo je výrazným plusom snímky, hoci občas je až moc nechutný. Poteší tiež Martin Sheen. Akcia je však dosť biedna a po vizuálnej stránke nejde o nič extra presvedčivé. Celkovo ma Spawn prestal zaujímať už po úvodnej scéne s atentátom. Kino Považan NMnV 1998

"Vy si myslíte, že ste nad zákonom. Ale nado mnou nie ste." Úplný začiatok ostrých seagaloviek. Je sranda, že Seagala mnohí pokladajú za akčnú hviezdu 80-tych rokov, lebo v skutočnosti debutoval až tesne pred ich koncom. Nico zároveň predstavuje Seagalove prvé, a riadne drsné stretnutie s režisérom Davisom, s ktorým neskôr spráskali kultový trhák Prepadnutie v Pacifiku. Nico je stará škola so siláckymi dialógmi a neopozeranými, surovými, intenzívnymi akčnými scénami. Vysoké hodnotenie 4* udeľujem predovšetkým za to, že vtedy to bolo pre Seagala po prvý raz a tak to podľa mňa treba symbolicky odlíšiť od jeho neskorších snímok, z nich mnohé sa ponášajú jedna na druhú ako (hnilé) vajce (hnilému) vajcu. Treba ale dodať, že 4* si to s prižmúrenými očami fakt zaslúži, pretože akčných scén je veľa a sú skutočne vynikajúce. Dokonca tu Seagal beží.

„Dúfam, že neboli trojičky." Jedna z mojich najobľúbenejších seagaloviek. V tom čase mal Steven za sebou len úspešný debut Nico a okrem Muža so znakom smrti (ktorého zároveň produkoval) v rovnakom roku hral aj v (podstatne slabšom) Ťažko ho zabiť. Muž so znakom smrti sa vydaril, je skvelý, miestami ide až na 70%. Výborná, dusná woodoo atmosféra, mystický scenár, k tomu urastený Seagal v najlepšej forme a drsná akcia. Dwight H. Little neskôr exceloval dvojkami ZACHRÁŇTE WILLYHO a ANAKONDA, ale toto rande so Seagalom mu vyšlo predsa len o dosť lepšie.

„To hovoríš so mnou?" Nebudem to zbytočne okecávať, je to starý dobrý Seagal ako z 80. rokov, aj keď NEMILOSRDNOU SPRAVODLIVOSŤOU vstupoval už do deväťdesiatych (ktoré mu veľa šťastia nepriniesli). V tejto ostrej kriminálke (predtitulková pasáž je brutálne dobrá, nastolené tempo bohužiaľ dlho nevydrží) mi nikdy nesedel príšerný William Forsythe (aj keď pre SKALU, ako agent, ktorého „nebude nikto oje*ávať", schudol a už sa naňho dalo pozerať). Aj tak ale drsná akčná istota, zaujímavá ostrými bitkami, tým, že sa odohráva behom jedného dňa (!) a nezdravo sebavedomými dialógmi/hláškami.

"Čo to bolo?" - "Orgazmus." Remake nebezpečného úteku s Geneom Hackmanom? Videl som toto béčko v r. 1995 v kine. Mal som 13 rokov, čo bol dokonalý vek pre podobné filmy. Napriek tomu som bol už vtedy sklamaný. Fakt. Dvojka sa skvelej jednotke nemôže rovnať. Prostredie vlaku má niečo do seba (dokonca by som bol schopný a ochotný pripustiť, že je o čosi atraktívnejšie, než vojenská loď), Seagal je stále patrične drsný (pamätám si ale, ako sme s mamou v kine boli hrozne sklamaní, že nemá vrkoč) a z niektorých akčných úderov doslova strieka krv. Lenže je tu aj miestami dosť strašná triková stránka (VEĽMI trápna zadná projekcia) a banda grázlov sa na tých z jednotky, v čele s Garym Buseym a Tommym Lee Jonesom, ani omylom nechytá. Nový dejový motív v podobe hrdinovej dcéry tempo skôr zdržuje, než aby by mu pomáhal. Paradoxne, s odstupom rokov toto drsné béčko hodnotím o čosi pozitívnejšie, než v dobe premiéry. Páči sa mi drsnosť, páči sa mi monumentálnosť Poledourisovej hudby, páči sa mi vlak i výprava strmých, majestátnych hôr Colorada. Ale aby Geoff Murphy nakrútil takúto zastaranú blbosť dva roky po trikovo revolučnom Jurskom parku (a tri roky pred Matrixom), to mi hlava neberie. Po finančnej stránke to síce nebola úplná tragédia, dvojka celosvetovo zarobila fajnových 104 miliónov, ale zas sa oproti jednotke podstatne navýšil rozpočet na 60 miliónov (jednotka stála 35 a celosvetovo trhla 156).

„Len hmla a tma. To je všetko, čo o tebe viem,“ prenesie v jednej chvíli sympaťák Keenen Ivory Wayans (ktorého evidentne škrelo, že jeho bráško Damon hral v Poslednom skautovi a tak si na konto tiež jedno buddy movie pripísal) a my podvedome tušíme, že človek, ku ktorému smeruje toto temné vyhlásenie, bude mať vrkoč a ovládať aikido. Bleskový muž je ďalší typický film Stevena Seagala. Alebo nie? Nuž... ani nie. Jasné, je to seagalovka, ale v prvom rade buddy movie. Už to je samo osebe originálne, pretože Seagal bol doteraz samotárskym hráčom, ktorý sám kosil drogové mafie, skorumpovaných fízlov a iných magorov. Občas mal parťáka, ale bol to alebo zradca, alebo ho zastrelili v úvodnej scéne. Bleskový muž je však plnohodnotná buddy movie ako z učebnice. Aby toho nebolo málo, navyše ide zároveň o jemnú kombináciu so serial killer, čo je na Seagala skutočne riadne netradičné, ale nečudo, že sa na to podujal, keďže v 9O. rokoch trilery o sériových vrahoch frčali. Avšak po niekoľkých rituálnych vraždách sa zase ocitneme v známom svete drsnej ruskej mafie a hrdiel podrezaných nabrúsenými kreditkami. Tak či onak, táto kombinácia seagalovky, buddy movie a serial killer je v mnohom super. Hoci sa jednalo o jednu z najlepších seagaloviek, diváci na to paradoxne nepočuli a snímka s rozpočtom 45 miliónov ich na celom svete zarobila len 16. Kino Považan NMnV 1996

Snímka môjho detstva, ale nie príliš dobrý film. Fantastická úvodná atmosféra. Kráska v gumenom člne, nekonečný oceán, ostrov zahalený v hmle a nezakreslený v mape. Potom sa gorilí nad-samec dostane do veľkomesta a napriek všetkej demolácii je to jedna veľká nuda. Nejedná sa o prúser, ale verzie z rokov 2005 a 2017 sa mi páčili oveľa viac, na 4*, toto ide skôr k dvom hviezdam, než trom, ale z nostalgie prižmurujem oko. Divákom sa snímka páčila, stála na svoju dobu solídnych 24 miliónov, ale na celom svete zarobila temer stovku, takže ma prekvapilo, že sequel King Kong žije od rovnakého režiséra a pre zmenu s Lindou Hamilton vznikol až o 10 rokov neskôr. Kino Považan NMnV 1990

„To vozidlo je tu oprávnene. Aj my sme tu oprávnene. Jediný, kto tu nie je oprávnene, si ty.“ V dobe premiéry bolo Miluj blížneho svojho prezentované ako šokujúci komerčný hit, od ktorého to nikto nečakal (vrátane štúdia). Ale ono to napokon nie je až také horúce. Mohlo by sa zdať, že 41 miliónov bola na rok 1999 solídna tržba, ale treba vziať do úvahy, že sa jednak bavíme o celosvetovej tržbe (porovnajme s tiež tohoročným Šiestym zmyslom, ktorý stál 40 a zarobil 670) a jednak rozpočet bol 31, takže by som sa, byť na mieste autorov týchto silných vyhlásení, radšej krotil. Radovému divákovi samozrejme môžu byť zárobky úprimne ukradnuté a ide mu skôr o to, či je Miluj blížneho svojho dobrý film alebo nie. Nuž... je. Režisér Mark Pellington (ktorý neskôr natočil podobne zvláštny mysteriózny triler s Richardom Gereom Proroctvo z temnôt) reflektuje čudnú dobu končiacich 90. rokov a s nimi súvisiacej paranoje americkej spoločnosti, strach zo susedov, o ktorých nič nevedia, obavy z až podozrivo pokojných amerických predmestí (kde sa za drahými domami a dokonale pokosenými predzáhradkami nejeden raz ukrývajú najotrasnejšie tajomstvá), stalkerovstva, neistoty, nedôvery a vzmáhajúcej sa teroristickej doby (do útoku na newyorské Dvojičky zostávali iba dva roky). Čím menej sa hrá s vnútorným napätím (a čím viacej odpovedí na dráždivé otázky tvorcovia ponúkajú), tým viac to ide do hája. Temer dvojhodinová dĺžka tiež neprospieva, skôr naopak. Našťastie čo-to vylepší nečakané finále, ktoré nepatrí do rangu šokujúcich twistov á la Klub bitkárov, ale i tak som si ho užil (scenár napísal Ehren Kruger - Vreskot 3, Kruh, Kľúč). Veľmi dobrá napínavá deväťdesiatková atmosféra s vydareným kastingom (u Tima Robbinsa sa to ku koncu zhoršuje, naopak ku koncu sa situácia so silným hereckým výkonom značne zlepší u jeho kolegu Jeffa Bridgesa, ktorý bol dovtedy priemerný).