tron

„Seriem na Čečensko.“ Úžasná sranda, ktorá je tak dobre nakrútená a diabolsky zahraná (predovšetkým Hugh Grant exceluje na tému „Do riti, tomuto hovorím bombarďáky.“), že sa do kože ženy, blížiacej sa k zenitu, vcítia pravdepodobne aj čo i len mierne empatickejší puberťáci. Grant je natoľko krásne hajzlovský, že následne neodolal a o rok neskôr hral v "chlapskej Bridget" (= vynikajúcej adaptácii výbornej knižky britského spisovateľa Nicka Hornbyho Ako na vec). Svižný hrdinkin vnútorný monológ a podľa očakávaní tradičná anglická atmosféra (suchý humor á la „zajačik Playboy“, typická pochmúrna britská výprava interiérov aj exteriérov) sú hlavné devízy tejto rozkošnej, drsnej, romantickej komédie. Kino Považan 2001

SRDCOVÁ SEDMA je svieža romantická komédia, ktorá na jednej strane disponuje šikovným a originálnym „dvojitým“ scenárom, na strane druhej, ak nie ste fanúšikom sladkých bonbónov... a tiež treba povedať, že niektorí diváci nemajú v láske ako Gwyneth Paltrowovú, tak ani Johna Hannaha. Inak ale skôr príjemné prekvapenie, ktoré by vďaka spomenutému scenáru mohli zniesť (kvôli partnerovi) i tvrdšie nátury.

„Asi sa práve teraz pýtate, čo púšť ako ja robí na takomto dievčati.“ Múmia je príjemná (a jemne hororová) variácia na jedno z najklasickejších (s Frankensteinom, či s vlkolakom) monštier štúdia Universal z čierno-bielych čias. Môže sa pochváliť (na tú dobu) skvelými CGI trikmi, ale, čo je dôležitejšie, kvalitným scenárom a staromódnou, magickou a vťahujúcou atmosférou á la Indiana Jones. Čerešničkou na tejto vydarenej, milej a ani pri ďalších reprízach nenudiacej torte, je zmysel pre humor, svižné tempo, výborné akčné scény a pestré, mimoriadne sympatické herecké obsadenie hlavných (pôvabné trio Weiszová-Fraser-Hannah) ale tiež podporných roličiek (Jonathan Hyde obsypaný kobylkami, Oded Fehr s rotačným guľometom). Vôbec by som sa nečudoval, keby okolo na gazíku v cameo prefrčali Harrison Ford s Johnom Rhys-Daviesom. Bol to skvelý trhák, pri rozpočte 8O miliónov ich celosvetovo trhol 415. Kino Považan NMnV 1999

Traja bulvárni novinári (!) uprostred mora (!!) na člnku (!!!) fotia príšeru (...).

Neuveriteľne dobrý/originálny nápad o extrémne rýchlo starnúcom chlapcovi vyšiel na psí tridsiatok a nezachránila ho ani réžia geniálneho F.F. Coppolu (APOKALYPSA) a herectvo Robina Williamsa. Iste, nejaký vtip im občas vyjde (nákup porna, zamilovaný do učiteľky Jennifer Lopezovej), ale napriek prítomnosti skvelého psychológa Billa Cosbyho sa tento nešťastne zle nakrútený/napísaný príbeh motá od situačnej komiky až k tragédii, aby nakoniec nebol ani chlapcom, ani dievčatkom.

„Keď som bol malý, stretol som pri jazere krásne dievča. Pre mňa nepochopiteľne nedocenený revolučný film AKO PRICHÁDZAJÚ SNY je vizionársky a odvážny projekt (v úvodnej štvrťhodinke zomrie titulný hrdina, jeho manželka spácha samovraždu a ich deti sú mŕtve dávno pred titulkami). Výborné herecké výkony, originálny scenár a réžia, aká sa vidí tak raz za desať rokov. Vizuálnu stránku sa nebudem snažiť opísať slovami.

Som vysadený na tanečné scény a ak je vydarená v nevydarenom filme, čo-to mu odpustím. Ale to, čo predviedli tvorcovia tejto "hlbokej" drámy, nemá s tancom nič spoločné, skôr by som spomenul slová "prešľapovanie" a "nôh". A zvyšok filmu je už len horší. Whoopi sa snaží, ale to nestačí. Takto to dopadne, ak s citmi pracuje niekto, kto to nevie. A zaklincoval to obdivuhodne lúzrovský párik Pfeifferová/Williams. Treatovi v tom odzdobí trochu šla karta (Chobotnica), tak sa to producenti a on snažili využiť, ale dopadlo to takto.

Vraždy v ulici Morgue sú nakrútené podľa poviedky Edgara Allana Poea a nie sú len tak nejakou hororovou poviedkou; okrem toho, že zdatne fungujú po stránke strašidelnej atmosféry, majú tiež hrdinu, ktorý sa stal predchodcom Doyleovho kultového Sherlocka Holmesa. Čo vôbec nie je málo. Čiže Poe v podstate vlastne založil detektívny žáner. Zároveň ale nezostal nič dlžný tajomnému hororu. A film? Napriek solídnemu hereckému obsadeniu (vrátane začínajúceho Vala Kilmera) a pôsobivej "dobovej" atmosfére zaujme predovšetkým prekvapivým dejom. Teda, prekvapivým pre tých divákov, ktorí nie ste oboznámení s literárnou predlohou. Výsledok nemá byť prečo zlý, ale nie je ani výborný, hoci rozuzlenie tohto desivého prípadu ma dostane aj na dvadsiaty raz.

„Samozrejme, nikdy nezabudneš, neprispôsobíš sa. Ale ideš ďalej." Toto bolo svojho času ostro očakávané. Boyle sa vynikajúco zapísal kultovým Trainspottingom (ktorý sa mi nikdy nepáčil, ale o to teraz nejde). Jeho hollywoodsky debut Extra život bol... nič extra, ani to mu však nevzalo fanúšikov. S nadšením prijali informáciu, že mu štúdio Fox dalo fajnových 50 miliónov a letenky do čarokrásneho Thajska. Konkrétne na exotický ostrov, ktorý vyzerá tak rozprávkovo, až si budete myslieť, že sú to triky. Ale nie sú. Natáčanie sa nieslo v znamení protestov pôvodných obyvateľov proti filmárom, ktorí údajne ničili jedinečný ekosystém. To ale bolo Dannyho fanúšikom ukradnuté. Viac ich trápilo, že vinou zákulisných tlakov ich obľúbený anglický režisér musel vyhodiť dvorného a dobrého (ale komerčným potenciálom príliš nedisponujúceho) Ewana McGregora a nahradiť ho Leonardom DiCapriom (ktorý bol hviezdou štúdia už od dôb gigantického megatrháku Titanic). Leo mal v tom čase za sebou spomínanú fenomenálnu spoluprácu s Cameronom, ale paradoxne na jeho tvár bola polovica sveta alergická. Našťastie, v Pláži podal adekvátny a postačujúci výkon (hoci Ewan by bol určite lepší, zároveň by ale s jeho tvárou bola Pláž asi o dosť iná, než aká je s Leovou... temnejšia?). Plusom je i silná generačná výpoveď o stratených tridsiatnikoch. Literárnu predlohu napísal Alex Garland, ktorý sa následne stal Boyleovým častým spolupracovníkom. Kniha sa mi ale paradoxne páčila oveľa menej, než film, čo sa čatso nestáva, ale tu sa to stalo Scenára sa chopil John Hodges (Plytký hrob, Trainspotting), vytvoriac množstvo silných scén (hadia krv, opica v marihuanovom poli, skok do lagúny, žralok), nezabudnuteľných pasáží (atmosférický úvod s úžasne pošahaným Carlyleovým cameom) a to všetko podčiarknuté perfektným zvyškom kastingu - Canet, Tilda Swinton a najmä Virginie Ledoyen sú vo svojich rolách skvelí. K tomu asi najnenormálnejší pesničkový soundtrack desaťročia. Má to svoje chyby, ale aj neuveriteľnú atmosféru a smutný záver.

Zaujímavá a depresívna, ale napriek všetkým tým súdom, vraždám a, slušne povedané, guliam Ewana McGregora, stále len riadne nudná záležitosť stojaca na hereckých výkonoch tria Swintonová-McGregor-Mullan a pochmúrnej, totálne neveselej atmosfére.