tron

„Odkážte mu, že kým mu dovolíme zbabelo utiecť, bude musieť prejsť týmto poľom, strčiť si hlavu medzi nohy a bozkať si zadok.“ Mel Gibson bol vždy ambiciózny alkoholik. Po tom, čo sa stal totálnou hereckou hviezdou (SMRTONOSNÉ ZBRANE, MAVERICK, trilógia ŠIALENÝ MAX), rozhodol sa skúsiť šťastie za kamerou. Debutoval drámou MUŽ BEZ TVÁRE, ale naplno strhol masy až brutálne naturalistickým STATOČNÝM SRDCOM. Vojnové sekvencie sú o to mrazivejšie a pôsobivejšie, že pochádzajú z dôb, kedy sa nerobili v nudných počítačoch (viď. Emmerichov PATRIOT), ale režisér na kopce reálne nahnal stovky týpkov, komparzistov a kaskadérov a tí sa medzi sebou navzájom začali masakrovať. Gibson tieto veľkolepé scény dopĺňa silnými scénami, škótskou výpravou a naliehavým, naturalistickým a presvedčivým gore. Vadí mi a pripadá mi trápne, keď štyridsiatnik hrá dvadsiatnika (viď. Dustin Hoffman - MALÝ VEĽKÝ MUŽ). To, že Gibson hrá hlavnú rolu hodnotím ako veľké mínus. Niektoré zdroje naznačujú, že to ale "musel" urobiť, inak by mu to štúdio nikdy nedovolilo nakrútiť. On sám v minulosti párkrát decentne naznačoval, že na ústredný part mal úplne iných kandidátov, než sám seba, ale nikdy neprezradil jediné meno. Našťastie, ostatní herci nie sú na zahodenie, predovšetkým mocný Brendan Gleeson, láska Catherine McCormack, chvíľkový mentor Brian Cox a diabolsky zlý Patrick McGoohan. Historici sa chytajú za hlavu, miestami to schytá aj logika a delenie strán ma nenadchlo (všetci sú dobrí alebo zlí, nič medzi tým neexistuje). Napriek tomu je to strhujúca historická akčná dráma s výpravou sychravej Škótskej vysočiny, hovoriaca (síce pateticky a zjednodušujúco) o dôležitých veciach. Kino Považan NMnV 1995

Veľa filmov je o vyčínaní narušených, pre seba a okolie nebezpečných indivíduí. Ale iba minimum je o zrode takéhoto jedinca (ďalej napríklad SMRTIACI BUMERANG a PAVÚK s Fiennesom). Toto je jeden z nich, bravúrne mrazivý Jordanov kúsok.

Toto urobilo pre austrálsky cestovný ruch temer toľko, čo Pán prsteňov pre novozélandský, no a tým by sme, prehnane povedané, pomaly s plusmi končili. Môj najočakávanejší film roka. Jednotka bola pecka a keďže dvojku režíroval môj zbožňovaný John Woo, boli očakávania obrovské.  Azda až nesplniteľné. Po namakaných traileroch, perfektnej elektronickej verzie ústrednej kultovej znelky, po informácii, že Woo dostal k dispozícii 125 miliónov (o fajnových 45 viac ako jednotka) a Hopkinsovi ako Huntovom šéfovi som čakal bombu, bohužiaľ v kine ma čakalo neskutočné rozčarovanie. Cruise si za režisérov mission-série síce rád vyberá egomaniakov. Vďaka tomu je každý diel iný. Na strane druhej, každý musí spĺňať isté kritéria. No a ich hlavným kontrolórom je práve Cruise, ktorý si veci úzkostlivo stráži a ani režisér s takým osobitým videním akčného žánru, ako Woo, nemal šancu presadiť si svoje. Netvrdím, že dobrú akčnú scénu robí krvavosť. No v tomto filme nenájdete snáď ani kvapku vzácnej červenej tekutiny. Pôsobí to zvláštne. Ďalším mínusom je nielen otrasný Cruiseov účes, ale celkovo namachrované vystupovanie. K tomu mizivý scenár (to skutočne pri sebe nosil vlastnú masku?), mdlý záporák (mám zimomriavky z predstavy, čo by sa stalo, ak by neviditeľný Dougray Scott naozaj hral Aragorna v Pánovi prsteňov), nepresvedčivá huntgirl Thandie Newton a slabá akcia. Tej dominuje, ak nerátame absurdný kaskadérsky úvod v Utahu (Cruise je fakt magor), motorkárska scéna. Ale ani ona nakoniec nie je až taká výborná. Vlastne je rovnako wtf, ako zvyšok filmu. Rozhodne ma však potešilo to, čo do série vniesol Hopkins. Jeho obsadenie i s odstupom desaťročí vnímam ako jedno z najkurióznejších (a zároveň najlepších?) kastingových hollywoodskych rozhodnutí 90. rokov. Hoci mal Hunt vždy šťastie na charizmatických nadriadených, Hopkins je ešte i v r. 2023 (kedy koment aktualizujem) môj favorit. Hrá to tak diabolsky, že by si zaslúžil oscarovú nomináciu a to paradoxne napriek tomu, že na mňa pôsobil dojmom, že vlastne ani nevie, čo tu robí (zjavne ale vedel, čo robí: za toto "nič" zinkasoval šialených 5 miliónov dolárov!). Wooa občas cítite (tanečná scéna, holubice), ale je to len tieň. Cruise dvojkou, nech už je akákoľvek, každopádne potvrdil svoj čuch pre úspešné projekty. Sequel na celom svete zarobil geniálnych 565 miliónov. Minimálne prvá polhodina je pritom strašný bordel v štýle "áno, mali sme to v scenári, ale potom sme usúdili, že je to blbosť, tak sme to prepísali", až na to, že tu to neprepísali, ale to tam nechali. Vyzerá to ako nechcená paródia, pri ktorej som valil oči (neskutočná autonaháňačka zakončená temer smrteľným pádom do ozrutnej priepasti). Myslím, že po tom, čo tu Towne predviedol, mala Akadémia sto chutí odobrať mu Oscara za Čínsku štvrť. On sám si to asi sebareflexie uvedomil a následne sa, až na jednu výnimku, stiahol do úzadia a ukončil svoju scenáristickú kariéru. Musím sa ale série v jednom zastať. Hoci ju niektorí vinia z popretia seriálového konceptu v zmysle, že z toho Cruise vo filmoch spravil one man how, nie je to pravda. V každej časti mal tím (v jednotke dokonca dva). Mnohí tvrdia, že jedinou výnimkou je práve dvojka, ale faktom je, že i v nej mal tím, trojčlenný. John Polson ako Billy Baird bol extrémne zlou voľbou a vďakabohu odvtedy už do série nezavítal, ale tím to bol. Spätne sa slepou uličkou ukázal byť nielen on (a Ethanove rýchle a zbesilé saltá), ale i Thandie. Tá tu predstavuje Ethanovu životnú lásku (!), čo sa od trojky (vrátane) radikálne zmenilo a po slečne sa zľahla zem. Thandie sa údajne bála Cruisea, Cruise vraj terorizoval Wooa, kameraman nemal chuť dokončiť to s Wooom a tak po pár týždňoch natáčania odišiel, akčné scény sa prestrihali tak, aby neboli krvavé, režisér vraj chcel trojhodinový film. Môžeme sa čudovať, že to napokon dopadlo takto? Kino Považan NMnV 2000 

Strhujúci film spoliehajúci sa na disciplinované herecké výkony Brendana Gleesona, Cilliana Murphyho a Naomie Harris, na brutálne dravé akčné scény a vynikajúcu atmosféru mrazivo vyľudneného Londýna (i daždivých lesov - silná scéna s koňmi). A to by nebol Danny Boyle (Pláž), aby do „obyčajného“ hororu nevopchal myšlienku o tom, či je horší živý mŕtvy, alebo zdravý, kvázi civilizovaný človek, ktorý pri najbližšej príležitosti opúšťa etiku a ľudskosť a stáva sa beštiou.

„Hádžete kamene do každého, kto tu vystúpi z lode!“ – „Keby som mal pušku, strieľam ich.“ Monumentálnym GANGOM V NEW YORKU príliš ublížilo, že režisér Scorsese (TAXIKÁR, ŠPINAVÉ ULICE, ZÚRIACI BÝK) na nich pracoval niekoľko desaťročí a samotné nakrúcanie bolo vyčerpávajúce (zvyšovanie rozpočtu, zvyšovanie počtu nakrúcacích dní), údajne kvôli ťažko ovládateľnej producentskej dvojke Weinsteinovcov (napriek tomu Scorsese svoj ďalší film, LETCA, nakrútil hádajte v koho produkcii). No hoci má snímka mínusy (prehnaná dĺžka, slabší scenár, odťažitý DiCaprio, pateticky podané myšlienky o krvavom zrode americkej demokracie), je prítomná fascinujúca atmosféra (šialenou hudbou podmaľovaný úvodný masaker je neuveriteľný). Minimálne po vizuálnej (kostýmy, výprava, masky a dekorácie dávajú filmu takmer až futuristický sci-fi nádych "alternatívnej doby") a hereckej (Liam Neeson, mäsiar Day Lewis, John C. „Šťastný Jack“ Reilly, Brendan „Mních McGinn“ Gleeson) stránke pozoruhodné.

Dve hodiny strávené na Tahiti v spoločnosti Gibsona, Hopkinsa a sporo odetých mladučkých domordokýň mi nepripadá ako stratený čas. Výnimočný film to ale nie je. Už Mel Gibson v jednom rozhovore pre časopis Premiere (ešte pod velením Tomáša Baldínského) povedal, že problém BOUNTY je hlavne v tom, že divák nevie, komu z "dvoch kapitánov" držať palce; producenti sa báli urobiť z jedného väčšieho špinavca a tak snímke chýba vierohodnosť. Na strane druhej, možno je to tak lepšie, asi to bol umelecký zámer a je to vari i realistickejšie; ani v bežnom živote totiž skoro nič nie je len biele, iba čierne.

„Neexistuje nič, čo by nevyriešila šálka čaju.“ Páčilo sa mi to viac, ako Hooperov originál z r 1974. Niekto povie, že je to rúhanie. Ja nie. Remake ponúka sympatický kasting kladných postáv (Biel, Balfour, Tucker, Vogel, Leerhsen). Zlo je šialene charizmatické; démonický Leatherface je napokon paradoxne tým najmenej zaujímavým a prím hrajú pitoreskní, totálne zvrátení a nechutne sadisticko-úchylní obyvatelia vidieka, pričom niektorým k nezabudnuteľnosti stačí pár ľadových, neľudských pohľadov a  tri štyri vety (pracovníčka pumpy, dve pani v prívese). Najkultovejším spomedzi nich je nepochybne samozrejme drasťák všetkých drasťákov R. Lee Ermey (Olovená vesta). Ten si svojho šerifa neskutočne ťažko dáva. Ďalším výrazným plusom je perfektná sedemdesiatková atmosféra (soundtrack, kostýmy) a južanská dusná výprava, kde je také sparno, že sa kazí aj mäso v chladničkách (už tie úvodné titulky sú fajnovo naturalistické, nevraviac o ich dokončení na samom závere filmu). Snímka je nechutná a explicitná, napriek tomu zďaleka nie tak, ako by ste možno čakali (a ako naznačuje názov). Naopak, miestami sa režisér prekvapivo spolieha viac na atmosféru a postupné budovanie neznesiteľného napätia, než vyložený bitúnok. Pre mňa osobne najodpornejšími scénami neboli vešania na hák, ale v podstate „neškodné“ pasáže s nechtami (fuj) a s nájdením zubov (!!!). Z filmu na vás každopádne veľmi rýchlo prejde taký ten príšerný pocit skazy, keď všetko hnije a smrdí, všade lietajú muchy a mrvia sa červy (a do toho hlava vtedajšieho internetovo-filmového guru Harryho Knowlesa). Ak si niekto napriek tomu chce sťažovať na to, že je to málo hardcore, potom mu treba pripomenúť, že už cenený originál (jeden z pilierov hixploitationu) na tom po stránke násilia nebol nijako výrazne explicitne už v dobe premiéry a škandál a búrlivé reakcie vyvolával úplne inými prostriedkami, než otvorene zobrazeným gore. Okrem toho na mňa smutne doľahla taká tá melancholická atmosféra zmaru, kedy prichádzajú o život sympatické mladé postavy, ktoré majú celý život ešte len pred sebou a namiesto toho, aby si užívali a neskôr plánovali rodiny, im do životov bez pozvania vtrhla banda otrasných psychopatov a násilných zmrdov. V rovnakom roku do kín idúci (tiež hixploitation) Pach krvi je takisto moja srdcovka. Na oboch som bol v kinách a i keď obe majú svoje muchy (miestami doslova), neviem im dať iba 3*. Film napriek tvrdeniam z úvodu a záveru nie je adaptáciou skutočných udalostí, každopádne však ide o akýsi zlepenec viacerých šialených sériových vrahov. Kino Považan NMnV 2004

Brutálna kópia Votrelca + Votrelcov. Tu sa zjavne nikto ani len netvári, že ich nevykráda. Keďže sú to ale filmy môjho detstva, vadilo mi to rovnako, ako napr. pri Deep Star 6. Čiže vôbec. Skôr naopak, užil som si úžasnú výpravu a skvelú atmosféru gigantickej vesmírnej základne, v ktorej sa však tradične zas niekto hral na Boha, experiment sa vymkol spod kontroly a nastal masaker. Pomáha i prekvapivo kvalitný kasting (fakt tu hrajú Brad Dourif, Angela Bassett a Eric DaRe?!) a vydarené napojenie na univerzum série. Lenže, práve v tom drieme istý problém, ktorý so štvorkou mám. Z celej ságy najviac zbožňujem asi práve vesmírnych lovcov a Charlieho. na rozdiel od trojky som si ich tu síce užil, majú veľký priestor. Problém je v tom, že jeden z nich (nebudem spoilerovať ktorý) drasticky mení svoj charakter a z charizmatického klaďasa sa stáva sviňou, s ktorou by si Carter Burke suverénne podal ruku. To je twist, ktorý síce scenárista vysvetlil a ja mu plne rozumiem, ale je to ako keby niekto vzal moje detstvo, opil ho, zdrogoval, znásilnil, hodil do jarku a išiel preč.

„Mali na sebe šaty ako keby boli z Los Angeles.“ Keďže je to film môjho detstva, ktorý som videl na VHS a neskôr o polnoci na Nove, tak za nostalgiu musím bez debaty dať 4*. Johnny Steele, laserové zbrane, nekonečná pažravosť atď. Keďže séria Kriteri známa skôr ako komediálne ladený sci-fi horor, jednotka od Stephena Hereka niektorých divákov prekvapí svojou nekompromisnosťou a vážnosťou. Z postavy Charlieho dokonca zavanie pocit ťaživej sociálnej americkej situácie. Ehm, vlastne aj trojka a štvorka sú skoro bez humoru, takže fakt neviem, prečo to niektorí berú ako komediálnu sériu. Pekná výprava rozľahlej farmy ďaleko od zaspatého mestečka (v hororoch zbožňujem atmosféru amerického poľnohospodárstva), kravy, jedna veľmi dlhá a mimoriadne nepokojná noc, rodina Brownovcov, dvojica intergalaktických zabijakov a oni. Kriteri. Pažravé ježovité gule, ktoré sa v prípade núdze a potreby odkážu spojiť do jednej gigantickej a zvalcovať ňou všetko, čo im príde do cesty. Na svoj biedny rozpočet 2 milióny dolárov to zarobilo temer behom otváracieho víkendu, takže nečudo, že sequel priletel behom dvoch rokov.

Hoc je i dvojka nostalgický film môjho detstva, ktorý som si najskôr pozrel na VHS a následne naň čakal  samozrejme aj na Nove počas sobotnej polnoci, nemôžem dať 4*. Originálu som mohol, ten bol však vážny, obsahoval minimum humoru. O dvojke žiaľ platí, že je skôr hororovou komédiou, než čistým hororom. A túto kombináciu nemám rád. Pritom by som sequel teoreticky mal zbožňovať, lebo je to ukážková dvojka: viac akcie, viac trikov, viac príšer a obecne viac obľúbených ingrediencií z jednotky. V tých dobách sa scenáristi so zápletkami príliš nepaprali a tak sa hneď v úvode dvojky (vlastne už na konci jednotky) ukáže, že sa v stodole dochovali nepoškodené vajíčka a tak sa môže peklo rozpútať nanovo. Režisér Garris a scenárista Twohy sa s tým skutočne nezdržujú, psychológiu hádžu do koša (v jednotke predsa len boli dôležité postavy sympatickej rodinky v ohrození a Charlieho) a na jej miesto dávajú, podľa odskúšaného sequel-receptu, dvakrát viac všetkého, čo sa páčilo minule. Kým vtedy bola v ohrození len jedna rodina + pár najbližších, ktorí mali tú smolu, že náhodou práve šli okolo farmy, v dvojke Kriteri zaútočia rovno na celé mestečko. A áno, fakt je to jazda plná divokých nápadov (meguľa, veľkonočný zajko), ale proste ako vravím: humor. Kladne vnímam (okrem lovcov a samozrejme Charlieho) tiež návrat ryšavého hrdinu jednotky Brada v podaní Scotta Grimesa.