Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (6 310)

plagát

Schradni! (1996) 

Adaptácia novely Richarda Bachmana. Áno, Bachman je pseudonym Stephena Kinga, ale Bachman má úplne iný štýl písania, preto treba prízvukovať, že nejde o čistú kingovku, ale skôr o bachmanovku :-) Na Bachmana nemusím, ale Kliatba (pod takýmto názvom to vyšlo v slovenčine) sa mi páčila, bavila ma. Filmová adaptácia, ktorej sa v roku 1996 ujal zručný remeselník Tom Holland (prvá DETSKÁ HRA, kingovka ČASOŽRÚTI), sa v podstate vydarila tak dobre, ako sa len vydariť mohla. Neviem si predstaviť, ako lepšie by sa príbeh o obéznom advokátovi, ktorý kvôli orálnemu sexu zrazí Rómku, ktorej otec naňho uvalí kliatbu extrémneho chudnutia, ešte dal sfilmovať. Určite potešia fajn masky (desivou kliatbou sú postihnutí i ďalší obyvatelia mestečka, ktorý advokáta skorumpovane oslobodili), dobre vybudovaná atmosféra, aj herecké obsadenie. Ale ako v knižke, i vo filme ma aj tak najviac bavil škodoradostný záver (a výborná postava mafiána, ktorý pomáha hlavnej postave). P.S. Stephen King má cameo Dr. Bangora.

plagát

Tábor tigrov (2000) 

Film, ktorý urobil Colina Farrella. Drsný a búrlivý Ír sa síce mihol už v pár filmoch pred týmto, ale až Tábor tigrov ho dostal do nie ani tak diváckeho, ako skôr producentského hľadáčika. Rozhnevaných mladých mužov á la Frajer Luke mám rád, ale hoci Schumacher s Farrellom a Coleom Hauserom urobili veľa, nestačí to a výsledkom je (napriek špinavej, realistickej, obnaženej, ba až dokumentárnej atmosfére) priemer, ktorý málokoho dostane do kolien. Ale áno, Farrell tomu svojou neukáznenou charizmou dáva veľa.

plagát

Telefónna búdka (2002) 

„Prečo si ho zabil?“ – „Povedal si ´áno´.“ – „Myslel som ´áno´ ako že ťa počujem!“ – „Nabudúce sa vyjadruj jasnejšie.“ S hipisáckym režisérom Joelom Schumacherom je to ťažké. Nakrúca super filmy (HRÁČI SO SMRŤOU, VOĽNÝ PÁD, KEDY ZABIŤ, 8 MM), priemerné (NAVŽDY MLADÝ, KLIENT, BATMAN NAVŽDY) a kraviny (BATMAN A ROBIN). Obecne panuje názor, že čím má menej peňazí, tým je lepší. Akonáhle ho produkuje megaloman Bruckheimer, je výsledkom matný akčný triler BAD COMPANY. Akonáhle dostane k dispozícii jeden zablatený vojenský výcvikový tábor s hŕstkou neznámych mladých hercov, je výsledkom takmer nezávislá „špinavá“ (v dobrom) udalosť TÁBOR TIGROV. Tou "objavil" divokého Íra Colina Farrella. O dva roky neskôr si situáciu zopakovali a za mizerný peniaz na minimálnom priestore a s komorným hereckým obsadením za necelé dva týždne strieskali hitchcockovský vulgárny triler v TELEFÓNNEJ BÚDKE. Čo by sa stalo, kebyže idete po ulici, v telefónnej búdke zvoní telefón, zo srandy dvihnete slúchadlo a zasnený hlas Kiefera Sutherlanda vám oznámi, že ak zložíte, zastrelí vás, lebo vás práve má na muške snajperskou búchačkou? Zápletka hravo stačí na skromnú 81-minútovú (ne)dĺžku a šialene sústredený Farrell zasa dokazuje, aká je škoda, že si nevie vyberať dobré filmy; ak sa mu raz za čas zadarí, JE sa na čo pozerať, dočerta. Rozpočet je vedľajší. Záleží na nápade, všetko odhodlanom hercovi a k improvizácii naklonenom režisérovi. Kino Považan 2003

plagát

Voľný pád (1993) 

„Bacha. Ja sa nesmejem.“ Strhujúci (akčný?) psycho(?) triler vyniká prepracovaným a originálnym scenárom o priemernom mužovi (výborný Michael Douglas), ktorému v rozhorúčenom aute prasknú nervy a vyberie sa peši (a s raketovkou v kufríku) naprieč dusným veľkomestom za svojou ex. Zanecháva za sebou chaos, bordel, mŕtvoly. Po jeho stopách vyráža starý detektív na odchode (Robert Duvall alias consigliori Tom Hagen z Krstných otcov). Voľný pád nedrhne. Naopak - ukážkovo odsýpa a ak vás aj v jednej chvíli rozosmeje, o dve sekundy neskôr vám úsmev mrzne na tvári a so šokom si prajete, aby ten stupňujúci sa teror už preboha skončil (teritoriálny spor patrí ešte k tým miernejším incidentom).

plagát

Čas zabiť (1996) 

Krutá grishamovčina s niekoľkými strhujúcimi pasážami o tom, že niekedy človek dospeje do štádia, kedy mu záleží iba na krvi. Grishamove trilery vtedy frčali ako v knihách, tak vo filmoch, takže nečudo, že tento pri rozpočte 40 miliónov ich na celom svete trhol 151.

plagát

Pasca (1999) 

Keď Pasca v r. 1999 vstúpila do kín, šlo o fajn hit (66 miliónový rozpočet vs. 212-miliónová celosvetová tržba). Jon Amiel mal v tom čase za sebou zaujímavé veci Návrat Sommersbyho a Vraždy podľa predlohy (ale i strašného Muža, ktorý vedel príliš málo). Meno Amiel v tom čase ale nebolo dôležité. Reklamná kampaň sa  niesla najmä v znamení dvoch iných mien: Seana Conneryho a Catherine Zeta-Jones. Catherine v tom čase zažívala svoje najslávnejšie obdobie (Zorrova maska, Traffic, Zámok hrôzy) a Connery bol žijúcou legendou, ktorá stále dokázala zaplniť kinosály (Skala), hoci nie všetko, pod čím bola podpísaná, sa v tých rokoch už premieňalo na zlato (prepadák Pomstitelia, nemastné neslané krimi Vražedné alibi a hlavne Vychádzajúce slnko). Po Pasci Connery pochopil, že je možno načase zavesiť herecké remeslo na klinec. Ešte si strihol pár drobností, svoju kariéru absurdne ukončil jedným z najhorších filmov roka Ligou výnimočných a odvtedy sme ho plus-mínus pred kamerou nevideli. V Pasci vytvoril pár s Catherine, no hoci vás zrejme šokuje 39-ročný vekový rozdiel medzi nimi ( čím v pohode tromfol „len“ 31-ročný rozdiel medzi Kirkom Douglasom a Farrah Fawcett v sci-fi horore Saturn 3), napriek tomu sa na nich na oboch dobre pozerá. Zas aj v realite máte plno žien, ktoré sú na starších chlapov a fakt to nie sú zlatokopky. Nikdy som nebol Conneryho fanúšikom, ale keď si nechal narásť bradu, stal sa pre mňa o čosi znesiteľnejším. Zeta-Jones vtedy bola riadna kosť, poteší solídny kasting vedľajších rolí (Ving Rhames, Will Patton) a snímka ponúka i (polo)kultovú scénu s lasermi. Pretože v dobrom filme lasery nesmú chýbať. K tomu elegantná, príjemne pokojná (niekomu to ale môže vadiť) atmosféra. Kino Považan NMnV 1999

plagát

Proroctvo z temnôt (2002) 

PROROCTVO Z TEMNÔT bolo, keď išlo do kín, avizované ako film podľa skutočných udalostí. To je absolútne mimo. Naozaj tomu niekto veril? To je akoby ste to povedali o VOTRELCOVI. Wtf. Dobrou správou je, že to nie je zlý, nevydarený film (a to ani v prípade, že nemusíte Richarda Gerea, Lauru Linney a Willa Pattona - režijný rukopis je natoľko silný, že sú skôr postavy na šachovnici a príliš neotravujú). Skúsený režisér Mark Pellington (twistové MILUJ BLÍŽNEHO SVOJHO) stvoril čo do atmosféry pôsobivý seriózny mysteriózny film (horor asi nie), nie príliš šťastne skombinovaný s melodrámou a na záver s katastrofickým trilerom (vážne). Napriek tomu (a napriek množstvu otázok a absencií odpovedí) stojí film za pozornosť.

plagát

Vraždy podľa predlohy (1995) 

„Priemerný sériový vrah chodí slušne oblečený, je biely, má okolo 30 a susedia ho majú radi.“ Pokračovanie v 90. rokoch módnej serial killer vlny odpálenej Mlčaním jahniat a Sedem (ďalej napr. Zberateľ bozkov, Zberateľ kostí alebo Sleduje ťa vrah). VRAŽDY PODĽA PREDLOHY, napriek tomu, aké sú nudné, majú aj plusy. Scenár je kvalitný: jednak poľudšťuje titulného zlosyna (inteligentný a pekný mladý beloch, teda presný opak Buffala Billa) a tiež ústredný pár je parádne zmiešaný z ráznej policajtky Holly Hunter (Oscar za PIANO) a Sigourney Weaver (v prekvapivo neakčnej úlohe psychicky zničenej ženy, ktorá má panický strach vychádzať zo svojho špičkovo zabezpečeného/zariadeného bytu). Známky napínavých scén a mrazivo sa zakrádajúcej hororovej atmosféry podtrhuje solídne herecké obsadenie podporných rolí (Connick Jr., Patton, Freeman).

plagát

Votrelec: Vzkriesenie (1997) 

„Koho musím pretiahnuť, aby som sa dostal na Zem?“ V roku 1998 (kedy na Slovensku išla štvorka do kín) som mal 16 a bol som obrovský fanúšik jednotky aj dvojky. Trojka ma síce sklamala, ale napriek tomu som na štvorku vyrazil s nadšením do kina. Viacero vecí treba uznať. Exot Jeunet filmu dodal značne špecifickú "európsku" atmošku, Whedonov scenár obsahuje množstvo originálnych vecí (už spôsob, akým sa vrátila na scénu Ripley + desivá scéna s jej klonmi, perfektný je i nápad ohľadom autonov t.j. robotmi, ktorých vyrobili roboti). Akcie je veľa a miestami je obdivuhodná (myslím, že zatopenú kuchyňu môžeme pokladať za predčasný vrchol celého filmu). Rozhodne treba oceniť aj mimoriadne pestrú galériu postáv, čo je značné zlepšenie v porovnaní s trojkou (mojimi miláčikmi sa stali Perlman, Wincott a Dourdan). V prvej polovici Jeunet ponúka výbornú, tiesnivú atmosféru a po vizuálnej stránke je to lahôdka - obrovská vojenská loď Auriga je niečo úplne iné, než Nostromo a Sulaco. Napriek tomu na mňa v kine čakalo sklamanie, pretože k hore spomenutým kladom treba postaviť tiež absurdne nevydarené finále, Whedonov miestami až príliš z reťaze odtrhnutý a parodický scenár (dychová skúška, Otec), viacero megaotravných postáv a čudných hereckých výkonov (J.E. Freeman, Winona Ryder, Dan Hedaya), z Votrelcov už nejde strach, síce dobre vyzerajú, ale tentokrát sú skôr štatistami. Akcia je väčšinou super, ale práveže sa do ničoho, čo sa volá Votrelec, nehodí. Vinou toho sa štvorka bohužiaľ zaradila do série konkurenčných, vysokorozpočtových hitov roka 1997, ktoré boli očakávané a nakoniec sklamali (Jurský park 2, Nebezpečná rýchlosť 2). Z legendárnych alienov sa v tomto filme stali tupé, tajomstva zbavené, trikové zvieratá, slúžiace iba ako výplň akčných scén. Posledná polhodina je potom vyložene mizerná. Kino Považan NMnV 1998

plagát

Votrelec (1979) 

Najlepší sci-fi horor? Scott zostáva dráždivo tajomný (Space Jockey), nejednoznačný (dusenie časopisom ako parafráza na blowjob), kontroverzný (otvárajúce sa votrelecké vajce pripomína hádajte čo) a záhadný (šokujúca vystrihnutá scéna z hniezda). Vizionárska atmosféra rozhrkaného Nostroma, kde stále niečo kvapká, syčí a nefunguje a všetci sú podráždení, otrávení, prepracovaní, nevyspatí, dorozumievajú sa nejeden raz formou mumlania a úsečných viet, hulia ako fabrika a majú toho tak akurát po krk. Prvú polovicu filmu sa toho deje strašne málo, ale paradoxne o to je to napínavejšie. Dokonalé herecké obsadenie (mojimi favoritmi vždy boli enormní sympaťáci Hurt a Skerritt, fakt skvelá, zohratá dvojka), nezabudnuteľné scény (pôrod, nohavičky, hovoriaca hlava), špičková výprava, skvelý strih zvukových efektov a geniálna práca švajčiarskeho blázna H.R. Gigera. Zvláštne je, že scenár sa viackrát opakuje a nikto si to desaťročia nevšimol (hneď dve postavy sú orálne zneužité a rovno dvaja herci si vyskúšali natáčanie len so svojimi hlavami, pričom zvyšok tela bol ukrytý pod stolom). Samotný votrelec je geniálna príšera, ale ja som sa už od detstva hrozne bál aj Asha, ktorý je úplne krutý a bezcitný a istým spôsobom paradoxne oveľa desivejší,  než samotný alien. Mimochodom, o legendárnej scéne pôrodu sa síce hovorí, že herci okrem Hurta netušili, čo ich čaká. Plus-mínus tušili, dokonca na prvý raz scéna nevyšla podľa režisérových predstáv, takže sa musela opakovať, takže tvrdiť, že o "tom" nevedeli, je blbosť. Faktom ale je, že netušili, že to bude až také krvavé zverstvo. Štáb použil krv a mäso z bitúnku, takže to na Pľace fajnovo razilo... a potom sa to všetko vyvalilo von. Čiže zaskočenie hercov je reálne, vrátane Cartwrightovej pádu, ktorý Scott v hotovom filme rafinovane ponechal.