tron

„Teraz ma ospravedlni, musím ísť pretiahnuť tvoju ženu. Prepáč. Pomilovať.“ Zrejme najlepší americký film ázijského pekelníka Johna Woo. Kým jeho predchádzajúce americké práce boli brzdené slabými rozpočtami, nedostatočnými scenármi, poslabšími hercami alebo hlúpymi producentmi, v TVÁRI TOHO DRUHÉHO je všetko takmer dokonalé (100% nedávam asi len preto, že je to trocha dlhé a obsahuje to scény, bez ktorých by som sa pokojne zaobišiel). Od obrovského rozpočtu, ktorý rozhodne JE vidieť, cez vynikajúci scenár (tradičná komediálna zápletka o „výmene tiel“ dostáva v ostrom akčnom trileri úplne nový, osviežujúci rozmer) plný drastických hlášok, ktoré fungujú napriek tomu, že sú cez čiaru („Ako sa má tvoj mŕtvy syn?“) až po výborné herecké výkony (nielen Cage a Travolta, ale tiež Nivola, Swain, Thomas Jane, či Joan Allen, u Cagea je každopádne pozoruhodné, že bol typicky wtf-cageovský dávno predtým, než sa z toho stal terminus technicus). Inteligentný dej, strhujúce akčné scény a špičková produkcia ostrieľaného Michaela Douglasa. Za mínus by som označil čudnú pasáž z futuristickej väznice (pôvodný scenár žánrovo spadal do sci-fi, ale Wooa to nebavilo, tak zmluvu podpísal až keď scenárista príbeh premiestnil do súčasnosti). S odstupom času je trochu zvláštne vnímať to ako trhák, celosvetová tržba 128 miliónov znie síce na 90. roky relatívne krásne, ale pri rozpočte 80 by som až taký romantik nebol.

Už ten úvodný box! V 90. rokoch prešiel Hongkong, mekka akčného žánru, pod správu komunistov z Číny. Mnohí umelci sa rozhodli zo strachu z cenzúry odísť do Hollywoodu. Tsui Hark (Double Team), Chow Yun-Fat (Muži na zabitie), Jet Li (Smrtonosná zbraň 4), Jackie Chan (Rušná hodina)... a režisér krvavých kúpeľov John Woo. Prvý raz sme jeho meno v súvislosti s americkou produkciou zaznamenali v Živom terči, kde s vlasatým Van Dammeom predviedol akčné mäso. Producenti (v čele so Samom Raimim) ho však vtedy krotili, že toto nemôže a tamto nemôže. U svojho druhého amerického počinu, dravej Operácie Zlomený šíp, mal našťastie vďaka producentom z Foxu viac voľnosti, vyšší rozpočet a na každú ruku jednu hviezdu: charizmatického cynika Johna Travoltu (ktorý bol v tom čase znova v kurze vďaka kultovej tarantinovke Pulp Fiction) a chvíľkovú (veľmi nešťastnú, viď. neskoršia Povodeň) hviezdičku Christianom Slaterom. K dispozícii mal taktiež predsa len o čosi zaujímavejší scenár, konkrétne príbeh o jadrových zbraniach uprostred púštnej prírodnej rezervácie, nad ktorou americká armáda tajne prevádza experimentálne lety. Výsledok je aj vďaka chytľavej hudbe (Travoltov motív o rok neskôr prevzal Dewey vo Vreskote 2) vydarený a atmosférický. V akcii je film nadpriemerný, či už sa jedná o detaily (kladivo, minibitka v stiesnenom kokpite), alebo o veľkolepejšie sekvencie (Hummer, helikoptéra). Nie je to žiadny wooovský zázrak (ten vyvrcholil až nasledujúcimi orgiami z produkcie Michaela Douglasa Tvár toho druhého, mimochodom tiež s Travoltom), ale k priemeru má tiež riadne ďaleko. Za negatíva označujem zlé výkony Boba Guntona, Delroya Lindu, Christiana Slatera a Samanthy Mathis. A strašne čudný nápad so vzácnym bahnom.

„Niekto sa môže báť nožov. Ale nie preto, lebo by si paranoicky myslel, že ho niekto pobodá. Podvedome sa bojí, že niekoho pobodá on.“ V rokoch 1996 a 1998 natočil legendárny ázijský akčný boh John Woo dva televízne kanadské filmy: akčnú komédiu Zlodej zostane zlodejom a akčný triler Blackjack. Nechápal som tomu vtedy a nechápem tomu ani dnes, v roku 2021. Prečo sa preboha rok po natočení jedného z najlepších akčných filmov 90. rokov vrhol práve na toto?! Sú proste veci medzi nebom a zemou. Existujú filmy, ktoré keď sme prvý raz videli v 90. rokoch, zdali sa nám strašné a keď ich vidíme s odstupom desaťročí, sú lepšie a mrzí nás, že sme im vtedy krivdili. Blackjacku sa to netýka. To je stále rovnaká konina. Hlavne je to strašne divný mix Policajta zo škôlky a Osobného strážcu + ešte je tam všeličo ďalšie. Miestami to vyzerá tak, že to pôvodne mala byť lacná kópia Osobného strážcu, ale po zaangažovaní Johna Woo a Dolpha Lundgrena boli dodatočne pripísané akčné scény, ktoré sú na televízny film super, ale na film Johna Woo nie super. Dokopy to tvorí bizarnú kombináciu, kedy poriadne nefunguje citlivé scény a ak by aj trochu fungovali, sabotujú ich absurdne vyhrotené (hoc áno, na Johna Woo krotké) akčné sekvencie. Akonáhle sa naladíte na spoločné scény Lundgrena a dievčatka, príde do toho bodyguardovanie slávnej modelky a už ste vyhodení zo sedla. A akonáhle sa doňho zas dostanete, zrazu na scénu napochoduje stalker, čo pripomenie kultového Costnera, ale len do chvíle, kým nevytasí superschopností á la Rambo, čo sa k stalkerstvu fakt nehodí a ničí to celú túto linku. Sú tu momenty, ktoré pôsobia parodicky (tanec, trampolína). Film mal byť pilot k seriálu a presne tak na mňa aj pôsobil (komický element v podobe jednookého komorníka s mafiánskymi koreňmi). Alergia na farby je na prvý pohľad skvelý nápad, ale v praxi vedie k obskúrnym okamihom (akčná scéna poslepiačky, sekvencia v mliekarni). Veľa toho každopádne zachraňuje Lundgren, vždy som ho mal rád, bol charizmatický, mal rád kameru a kamera mala rada jeho, v akčných momentoch voči nemu bolo ťažké mať námietky. Ale na 3* to nie je ani po desaťročiach.

John, vy sa raz dostanete do pekla (za také mrhanie akčným talentom).

Ako decko som to zbožňoval. Živým terčom v Hollywoode debutoval legendárny ázijský akčný borec John Woo... a tvrdo narazil. Ten film je dodnes po akčnej stránke skvelý, ale je to len také vykastrované čosi v porovnaný s jatkami, aké bol Woo zvyknutý natáčať doma. Peklo zo života mu v USA prekvapivo robil Sam Raimi, režisér Evil Deadu a producent Živého terča. Tvrdil mu, že v americkom filme nemôže tak krvavo odpravovať toľko ľudí. Sam Raimi. Raimi! ten Sam Raimi, ktorí svojho času natáčal najnechutnejšie americké humusy na trhu. Dosť sa prestrihávalo a John nemal z takéhoto druhu natáčania príjemné pocity. Našťastie, Živý terč slávil v rámci skromného 18-miliónového rozpočtu slušný úspech (spokojnosť akčnej fanúšikovskej obce, celosvetová tržba temer 80 miliónov) a tak Johnovi bolo umožnené pokračovať v hollywoodskom natáčaní a už vo svojom druhom americkom filme, skvelej a charizmatickej Operácie Zlomený šíp, dostal podstatne väčšiu slobodu. A do tretice z toho vypálila Tvár toho druhého, kde mu producent Michael Douglas dal toľko slobody, že mu na oplátku John vytvoril jeden z najlepších akčniakov desaťročia. A Živý terč? V hlavnej úlohe vtedy ešte úžasný a elektrizujúci Van Damme, proti nemu ukážkový psychopat Lance Henriksen (Terminátor, Votrelci) a sadista Arnold Vosloo, skvelá zápletka (lovení bezdomovci, lebo bezdomovci nebudú nikomu chýbať) a už o čosi horší scenár, ktorý sa však dá prežiť. Oproti iným Wooovým filmom to síce pôsobí ako komorná dráma, ale nebojte sa, akcie je dosť a je čertovsky natočená. Poteší tiež horúca, južanská atmosféra New Orleans a jeho bažinato-lesného prostredia. "Len" o 23 rokov neskôr vznikla dvojka so Scottom Adkinsom (aj keď ja by som asi použil skôr výraz "remake"). Keďže napriek problémom na pľace nakoniec šlo o solídny kinoúspech, jednak dostal Woo na starosť aj hore spomínané hity a jednak sa vyrojila krátka vlna spriaznených "loveckých" titulov (v čele s béčkom Hra o prežitie s Rutgerom Hauerom).

Priemerný vojnový veľkofilm, ktorý by sám osebe nebol zlý, ale svojho času ma  v kine neskutočným spôsobom sklamal, nakoľko som sa naň ohromne tešil, keďže za ním stál John Woo, ktorého americké kusy ma v puberte absolútne uchvátili (Operácia Zlomený šíp, živý terč, Tvár toho druhého). Nikdy nepochopím, ako mohol s takým rozpočtom a rozviazanými rukami natočiť také veľké, sterilné klišé. Chyba nie je ani tak v prekvapivo nezaujímavých akčných scénach (jedinými dvoma výnimkami boli močaristý úvod, druhou "tá scéna" s Christianom Slaterom). Ale skôr v nedôveryhodných citoch, za čo môže zjavne totálne unudený režisér. Kasting je na prvý pohľad bombastický a herci nie sú zlí, len mi to pripadalo tak, že sa dosť nudili a nešli do toho naplno. Palec hore za indiánsku tematiku. Kino Považan NMnV 2002

„Nemá dnes náhodou koncert Ricky Martin?“ Strhujúci návrat, oproti ktorému pôsobí originál z roku 1995 (ktorý bol fajn, ale dvojka je oveľa vydarenejšia) ako chudobný bratranec. Už len keď porovnáme rozpočty (19 miliónov verzus 130), tak je to úplne iná kapitola. Až sa natíska rúhačská otázka, či za to nemôže medzitým zomrúci producent Don Simpson. Michael Bay a Jerry Bruckheimer nasadzujú od prvých sekúnd vysoké, robustné 147-minútové tempo, okorenené výborne zohratou blaxploitation buddy dvojkou Smith/Lawrence. Tvorcovia odvážne a naplno ťažia z vysokej neprístupnosti formou krvavých detailov (vystrelené mozgy z hláv), neskrývaným rasizmom, pre niekoho nestráviteľnými nápadmi (potkany, márnica, sitkomová pasáž medzi elektrospotrebičmi) a celkovou s prepáčením nasratosťou (je osviežujúce vidieť raz za čas spravidla skôr „nezávadného a pohodového“ Willa Smitha ako neovládateľného, násilnického psychopata). K tomu bolesťami hlavy trpiaci policajný kapitán Joe Pantoliano a desiatky originálnych nápadov (tanec, bazén, jachta). Gigantická akcia (automobilová naháňačka) a jeden zo sto najlepších akčných filmov svetovej kinematografie. Diabolsky zrežírované a to Baya nemusím. Kino Považan NMnV 2003

„Už si niekedy cítil, ako nôž prejde mäsom a narazí na kosť?“ Výnimočná tínedžerská vyvražďovačka, ktorá sa nielenže vyrovná geniálnej jednotke, ale v mojich očiach ju prekonáva. Najväčší podiel na tom má návrat všetkých starých známych (od preživších postáv až po režiséra, scenáristu, kameramana a rovnakých producentov) a mimoriadne vydarený scenár Kevina Williamsona. Ten inteligentne pracuje s hororovým žánrom a niekedy neviete, či sa máte smiať, kričať od hrôzy alebo si z vás len robí srandu. Výborné herecké obsadenie (boduje predovšetkým Jamie Kennedy ako kultový žánrový poradca Randy Meeks, ale všetci sú na jednotku, samozrejme v čele s krásnou Neve Campbell), skvelé scény (Tp Gun v školskej jedálni, masakra homosexuálnych policajtov, "Kasandra"), brutálne dialógy ("Aký je tvoj najobľúbenejší horor?" - "Showgirls.") a hlášky („Horor je pre posratých belochov.“), drsné vyvražďovacie scény a skvelá práca s preživšími postavami, ktoré sa vyvinuli iným (prekvapivým) smerom. Plus šokujúce záverečné odhalenie. Kino Považan NMnV 1999

Viete čo, toto fakt nie. U GATTACI som dokázal tolerovať, že sa jedná o noblesne „civilné“ a galantne „oduševnené“ sci-fi. Ale KONTAKT naozaj už príliš zaváňa akademickou nudou a pchatím sa niekomu niekam (netvrdím, že sa vám nemôže páčiť, ale mne sa nepáčil, kým GATTACA áno). Výsledkom je čudná intelektuálska melodráma, v ktorej dobre nefungujú dokonca ani herecké výkony takých vysokých kariet, ako sú John Hurt (VOTRELEC), Tom Skerritt (VOTRELEC), Jodie Fosterová (MLČANIE JAHNIAT), David Morse (SMRTIACA LIEČBA) či James Woods (TAKÍ SME BOLI). Celé je to zdĺhavé, tvári sa to ako neviem čo, je to pomalé, ale možno sa práve nachádzate v nálade, v ktorej potrebujete niečo melancholické, plné rozjímania (nad všetkým). Dovolil by som si nahodiť drzý názor, že keď nemáte v sci-fi obludu, ešte vám to automaticky nedáva právo chvastať sa tým, že je to "sci-fi s myšlienkou.

Delikátne ponuré, nevinná biela postriekaná čerstvou krvou. Konečne poriadny film o upíroch. Dokonca celkom seriózny (samozrejme v rámci možností). Ak budem mať dcéru, nepomenujem ju Kristína.