Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dokumentárny
  • Animovaný

Recenzie (1 651)

plagát

Bohovia sa museli zblázniť II (1989) 

Jednotka bola prirodzenejšia a intuitívnejšia. Asi preto, že obsahovala aj výchovne edukatívny charakter o rozdielnosti kultúry obyvateľstva a jeho priorít v globálnom meradle, čo v klbku humornosti a nadhľadu pridalo na sile. Ale zato, že objem spomínanej zábavnosti s pribúdajúcim koncom klesal, odobral som jej hviezdičku. Dvojka solídne nadväzuje na svojho prechodcu, nemá vyslovene nudné miesta a nová hlavná dvojica šľape v podobnom duchu (i keď nemtavý blondiak bol nenahraditeľný). Improvizačný režijný prejav na slušnej úrovni, ale už skôr v komornejšom ponímaní, pretože aj hlas rozprávača spasívnel a scénické zrýchľovačky už neboli tak vtipné ako v jednotke. Ale vravím, dôstojná stopa žánrovej priemernosti, avšak nijak výrazná. P.S.: jazvec TOP :)

plagát

Nad košom (1994) 

Above The Rim prekvapil. Nielenže poslúži na oddychové účely, pridáva k tomu aj niečo viac. A to presvedčivý sociálny kontext, boj o univerzitné štipendium, pomery v černošských štvrtiach, o prežití v nich, podvádzaniu a pochybných kamarátstvach. Napriek tomu sa film netvári ako počin z prvej ligy, na ktorom vyrastá jedna generácia dospievajúceho publika. Poteší aj nadupaný soundtrack s perličkami ako REGULATE a Pacove nakladačky HOLLER IF YA HEAR ME a PAIN. Ale nečakajte nový Boyz in the hood skôr ďalšiu poctivú vec od Tupaca. P.S.: Tento film som mal v pláne pozrieť si už dajaký ten rôčik a som rád, že som si naň spomenul v období dvadsiateho výročia vzniku 7/10.

plagát

Bláznivá strela 33 a 1/3: Posledný trapas (1994) 

Nielsenovi a spol. už dochádzali baterky a zrejme si povedali, že by bolo treba vyniknúť pasážami s oscarovými trapasmi a podobne... Bohužiaľ, už to nie je úplne ono ani humorne ani príbehovo.

plagát

Colette (2013) 

Ani zďaleka nie výborný avšak dôstojný film, minimálne v okolí hraníc Česko-Slovenka. Teda pokiaľ viete odpustiť klasické filmové klišé (na túto tému to vyznie trocha cynicky, ale je to tak) o neľudských podmienkach v koncentračných táboroch, o zopár pomocníkov dozorcov medzi nimi a osudovom utrpení vyvolených postáv. To je téma (ako máme možnosť vidieť) nevyčerpateľná, rovnako ako obdobie studenej vojny a už si pripadám akoby sme boli z umeleckého hľadiska a inšpiráciou uviaznutý v jednej klietke a dookola filmovali len prívetivé a ničím neprekvapujúce príbehy. Nepoteší ani jednoducho načrtnutý scenár a šírkovo veľmi plochý kontext takejto jednoduchej stavby príbehu s "jediným" záporákom (pri 120 minútach). Ale mám rád úprimnú citlivosť a taký nevšedný voňavý záver (keď to tvorcovia vedia, napr. v Zimnom príbehu to nedokázali, čo mrzí dvojnásobne). Takže, tentokrát nebudem prísny.

plagát

Dvaja Jakeovia (1990) 

Jake Gittes je bez debaty zaujímavou osobou, ale každý sequel Čínskej štvrti (dokonca s odstupom 16tich rokov) proste musí očakávať, že bude k nej prirovnávaný. Ešteže som nemal vyššie očakávania, pretože to, čo sa dá vychutnávať a objavovať v Polanskeho klasike, tu je prd. Nicholson rozpráva "intelektuálne domotanú zápletku" čo je asi jediné spoločné so slávnym predchodcom, lenže zato úplne bez života, bez tajomstiev a bez chuti...

plagát

Hady v lietadle (2006) 

Otravná záležitosť vraždiacich hadov bez jediného momentu prekvapenia. Teda jedna erotická scénka potešila (v trinástich určite) ale zvyšok je extrémne blbý. R. Ellis je rutinér a od tohto filmu to platí dvojnásobne. A Samuel?! Wtf...

plagát

Špatný den Djiho Smrťáka (2012) 

Vskutku originálny krátkometrážňak. Z nemocnice prinesú pacienta po autohavárii a väčšej pozornosti sa dočká od živej smrťky s presýpacími hodinami a experimentovaním tepovou frekvenciou než od kŕmiaceho sa personálu. Potom začne všetko vybuchovať, čo je nechcenou metaforou zle zakončeného záveru.

plagát

A čo všetky tie ženy (1964) 

Na Bergmanove pomery absolútna slabota. Kadencia humoru je častá, ale len zriedkakedy čo i len pousmeje na divákových očakávaniach. Totálne béčko, v ktorom síce uvidíte, akčné dialógy, množstvo erotiky, (pre tvorcu veľmi netypickú) fanfárnu dynamiku hudobného doprovodu, sépiový odtieň ako spomienka na Chaplinovky či rozhovory vzdialene pripomínajúce Felliniho filmy, je to však len mútenie slanej vody. Bergman sa narodil pre úplne iné filmy. Pre filmy, kde využíva divákovu neistotu ako nástroj rozprávania. Experimentálny úlet, z ktorého sa ako správny majster poučil.

plagát

Sokolovo (1974) 

Děkuji soudruzi, neprosím!

plagát

Nenapraviteľný (1975) 

Hrejivá pestrá komédia a belmondovsky obalená bláznivá omaľovávanka, akých natočil za svoju kariéru tucty. Stopážovo roztrieštená vec, v ktorej zaujme šarmantná panička, dynamické zvratové variácie nášho hrdinu a zopár gagov. Zvyšok - tuctový.