MikO_NR_1909

Táto postvietnamská divočina pripomína podobnú posadnutosť vlastnou hrdosťou a privlastnením si majetku a rukojemníkmi vybranými veternánmi ako Poklad na Sierra Madre, akurát že filozoficky rieši Lee ako zvyčajne typické rasové problémy. Každá postava (aj negramotný lupič s kalašnikovom) má čo povedať do historicko-občiansko-vojenskej minulosti svojej zemi, zatiaľ čo si v tom Lee pohral so scenáristickými hrátkami tak, ako to uňho býva zvykom. Čiže dialógy a ich vedenie môžu vyznievať komicky, ale aj s určitou vážnosťou. Je to zrejmé konzekvenciami spoločenského postavenia postáv, ktorí strácajú elementárnu hrdosť a ktorá je v úzadí komplikovaných záujmov okolia a ďalekého militaristického sveta. Jediné, čo ich drží v nádeji je pocit iluzórnej spolupatričnosti v spoločnosti a ktorá je dočasne stále vzdialená nezištnému ideálu, za ktorí bojujú. Príbeh a odkazy v deji sú ale do veľkej miery zatienené prítomnosťou akčného deja, ktorý je dominantnejší a stráviteľnejší pre diváka a myšlienky jeho tvorca lepšie rozviedol v iných dielach.

Zhýralý pohľad na medziľudské správanie v tomto moderne štylizovanom westerne viedol k zaujímavému, formálne digitalizovanému spracovaniu. V mnohých momentoch je film správne napínavý, veľa vecí stojí na vnútrozáberových gestách a pohľadoch. Nepochopím však mentálnu výbavu celého štábu. To, čo fungovalo určitý čas, nemožno aplikovať na všetky rozuzlenia a prestrelkovú komplikovanosť. Je to škoda, lebo The Salvation je natočený moderným štýlom s mnohými invenčnými kamerovými nájazdmi, ktoré prekvapivo nerušia osadenstvo, ani horlivosť a ani temperament postáv.

Adrift je typická survival dráma, ktorá má veľmi priehľadnú schému. Ak by sa držala stroskotaneckej línii a pridala do dramatizácie šokantné a trilerové prvky, bola by vďačnejšia divácky a vytvorila by aspoň nejaké napätie. Táto cukríková línia s medzivzťahovými dialógmi a netflixovské "podľa skutočnej udalosti" je priamočiarou agitkou dokonalého vzťahu, ktorý poznačila katastrofa, pretože iná, vnútrovzťahová - ani v náznaku, tam nie je. To je skutočná tragédia filmu, nie ten hurikán.

Po rokoch si pripomeniem toto obdobie od natočenia Kandidáta (a min.) až po Sviňu ako "éru slovenského angažovaného filmu". Bohužiaľ, vo všetkych snímkoch dominuje prvoplánový pátos a ťažká jednostranná pravicovo-liberálna agitka, ktorá myšlienkovo predáva doslova mačku vo vreci. To nie je o kritike a sebareflexii spoločnosti, tieto filmy sú odstrašujúcou ukážkou tázavého nepochopenia príčinných udalostí o systémovom zlyhaní ponovembrového vývoja. Tieto filmy len zgrupujú vybrané príklady nepriateľských elít, ktoré zošuveria a zlepia dokopy, pridajú tomu zveličený nános, až si pripadám, či dospelý, ktorí si idú túto úderku (lebo divácka vzorka je jasná), si fakt zaslúžia nápravu v krajine. Nemám ten pocit. Technicky je Sviňa podobne preexponovaná ako príbuzenské tituly z tohto obdobia. Je širokouhlá, vyumelkovaná ale aj priamočiara, vtieravá a doslovná. Pozrime sa na takú Tichú bolesť (1990), ktorá vyobrazila obdobie komunizmu necelý rok po nežnej revolúcii. Tak nevtieravý a presvedčivý revizionizmus poukázaný v medziriadkových obrátkach dialógoch a poetického nedopovedania. Áno, politický triler je iná káva, ale žiaľ, spôsob natáčania a vyškieranie väčšiny hercov je iba plytkou zábavkou bez pridanej hodnoty a výrazovej príčetnosti. A tie úvodné titulky o "prípadnej náhodnosti postáv a reálií so súčasnou situáciou" sú trápne. Už sme to videli v Únose.

Hmatateľná "loutková" animácia inšpirovaná československým priekopníkom Švankmajerom. Vidieť, že jak Zeman, tak Švankmajer nám robili vo svete vynikajúce meno. Režijné vedenie z technického hľadiska výborne zhmotňuje priestor a dodáva akcii realistické kontúry. Krátkemu deju chýba väčšie dramatické napätie, ak nerátam záverečnú fujavicu. Svojim minimalizmom príjemné, ale rovnako pocitovo aj vymizne.

Vidieť Kevina Costnera opäť s klobúkom, uhladeným oblekom a so zbraňou môže pripomínať jeho zašlú formu a rešpektovaný patriotizmus. Taktiež Woody Harrelson a jeho piruety v Troch bilboardoch stáli za to a mohli látku posunúť o level vyššie. Vychádzať z takéhoto stavebného kameňa je kľúčové, avšak zlyhávajúcim faktorom je podpriemerný scenár bez reálneho konfliktu. Všetko sú to len také prieberčivé a naivné výstupy, ktoré vedú šerifov proti nie príliš otvorenej spolupráci občianskych komunít pri dolapení hviezdnej ozbrojenej dvojky. S troškou nadsázky sme mohli čakať konvenčné vylíčenie kriminálnych dejín Spojených štátov so všetkými jej stereotypmi. Zlyháva to však na predvídavosti a veľmi ladne vykreslenej vývojovej štruktúry, ktorá kráča bezpečnou cestou, pritom je do značnej miery falošná a neautentická. Hoci vychádza "zo skutočnej udalosti". Takých už tu bolo...

Ťažká a depresívna dráma z nezávislej americkej produkcie. Jedna z posledných otvorených výpovedí Johna O´Briena, ktorá vychádza z jeho poloautobiografickej predlohy. Jeho rukopis je tu znamenitý a Nicolas Cage tu vkladá skutočne pestrú paletu looserských hereckých polôh, z ktorých behá mráz po chrbte. Leaving Las Vegas je omnoho viac antagonistickým posolstvom o živote blikajúcich nočných neónov mesta hazardu než nejakým verbujúcim pútačom nespútaných turistických vášní. 16mm kamera dodáva scénaru autentický vizuál a viac odráža náladové ťažisko snímky.

Vynikajúca, skvelo rozvrstvená psychologická anamnéza behaviorálneho prístupu a obratne zhostené filmové priblíženie sa k zmýšľaniu sériových zločincov. Látka je pretkaná neobyčajnou autentickosťou a miesi súkromné problémy vyšetrovateľov a ich silných profesijných stránok, ktoré musia v určitých stresových stavoch bezmedzne tlmiť. Tých akčných vsuviek (ako sú zásahy v teréne) tu je minimum, ale aspoň, že sa tvorcovia venovali tomu, o čom má seriál pojednávať a aké aspekty má rozvíjať. V tom jednoznačne splnil svoj účel. Epizódy sú rovnocenné a komplexné a veľmi dobre na seba nadväzujú.

Životopis o bojovníkovi, ktorému hovorili "Manos de Piedra" je zážitkovým typom dokumentou. Presne odráža búrlivú náturu jeho osobnosti. Človek plný kontroverzií, fascinácie a diskusií sa svojou neoblomnosťou dostal až do popkultúrnych odkazov. I Al Pacino sa z jeho persony inšpiroval pri stvárnení Tonyho Montanu. Dokument mapuje aj jeho chudobné detstvo na okrajových častiach Panama City, ale rovnako ako jeho boxerské zápasy, kĺže akosi po povrchu a zvýrazňuje pochopiteľne tie rezonujúcejšie momenty. Pre mňa ako fanúšika jeho schopností, fanúšika boxu, milovníka filmu je to veľmi vďačná téma na sledovanie. Ale zároveň ma okrem interaktívneho akčného strihu a rozhovorov s Merchantom, De Nirom a pod. nič rýdzo povahové z Duranovej osobnosti, čo by som nepoznal, nezaujalo akosi viac než som čakal, vedel, domyslel si. Posledná myšlienka poteší, mohlo ich tam podobných byť viac a v rôznych emocionálnych pasážach.

Po hlbšom plošnom zhodnotení nemôžeme Verdouxa a tuláka akokoľvek zrovnávať. Áno, sú tu isté gagy a vystupovanie, ktoré majú komický nádych tak, ako ich tvorca vždycky expresívne uplatňoval, ale to iba z diaľky. Ďaleko viac pripomína hitchcocovský maniakálnu osobnosť, ktorá má taký nonšalantný šarm, že zamaskuje aj tých najpodlejších sériových vrahov. Noirový námet je však stále podaný s grotesknou scénickou súčinnosťou a vytvára magickú atmosféru prízemnosti a vážnosti látky. Málokomu sa to takto podarí skĺbiť dohromady.