MikO_NR_1909

Ďalší hrozný scenár, desatoro klišé a pseudoherectvá v IQ jednohubke, kde jasne rozpoznať divácku skupinu záujmu. Pokiaľ máte ale rozum, odvrátite pohľad na niečo, čo z vás nerobí intelektuálneho impotenta :)

Tieto televízne pecky sú vírusom sami o sebe.

Je dobré, keď z času na čase vznikne takáto romantická dráma. Myslené koketujúca a snažiaca sa podať látku s autentickým vyznením. A to aj napriek tomu, že jej primárnym publikom sú dievčatá a herci ako Gosling nemusia každého oslniť. Zároveň aj jej tvorbu zasiahli tradičné klišé ako zbytočná explicitná štylizácia, prehnanosť emócií a absentujúce prvky (každodennosť, nielen dokolečka idúci vzťah) resp. nemosť subjektov iných ako hlavnej dvojice, z ktorých sa zásadné momenty nedozviete (rodičia...). Ale je to kvalitné a pieseň You and Me v retro štýle vás ponorí hlboko, veľmi hlboko.

Táto dráma by fungovala v inej konštelácii. Byť dojatý z horiaceho kostola konzervatívneho farára mi nepríde stotožnenia hodné. Tu by sa musela melodramatická rovina postaviť iným smerom, lebo predispozície na to rozhodne má. Keby ide o inšiu tému, boli by to silné štyri.

Potešujúce, že technickými vymoženosťami sa dostávame do prvej ligy ku Carolovi Reedovi a Orsonovi Wellesovi štyridsiatych rokov a striedanie montáží, dynamičnosti záberov, expozičných vychytávok a mnohorakosťou uhlov určujeme najnovšie trendy. Všetko je pospájané do krásneho očného zážitku drsnej kriminálky európskej školy, ale dejom je to troška nabúrané. Neviem prečo som si spomenul na Mannov Public Enemies, možno zato môže chemická podobnosť filmovej látky protagonistov, réžie, scenáru. Každopádne stojí za vzhliadnutie a dovolím si tvrdiť, že čo to pochytal aj Godard a spol. Medzi tromi a štyrmi.

Sledovať dialógový film v dabingu? Hodnotiť sa odvážim až po OV.

Jedinečné, originálne (a to nielen v medziach WD), pôsobivé. Recept ako zhmotniť umelecký zážitok do pohyblivého obrazu v protichodnosti obmedzených možností svojej doby. Úžasné aj z pohľadu producentského rizika, keď viete, že Snehulienka a jej podobný sú overeným návodom úspechu. A naraz tu máme "rozprávača-dirigenta", Čajkovského kompozície, zmes audio-vizuálnych pocitov, nekonvenčný dej... Samozrejme, nie každý fragment vás rovnako pohltí a v súlade celku tvorí nesúlad, aj tak ide o nespochybniteľný art-brain pleasure.

Väzenské klišé, so všetkými jeho parametrami. Prekvapilo ma však dialógové ťažisko deja, to dokonca zatienilo feelingovú akčnosť, akú pri obdobných žánrovkách pociťujem. Ale nič extra. Vnemovo som dostal presne to, čo som očakával.

Jasný protagonista českej vlny sci-fi komédii 70-rokov v zaužívanej tradícii, ktorú načal Pane, vy jste vdova a jemu podobný, čiže nič nové neprináša. Scenár kráča v tých istých šľapajách diváckeho úspechu narušenia každodennej reality, čo jeho žánrový kolegovia, slovné gagy sú do polovičky filmu približne tiež na rovnakej úrovni, ale potom príde strmí spád v podobe lacnosti dialógov a moc na pílu hraného efektu - špenátománie a jej dôsledkov. Po určitom bode kúzlo humornosti stráca na pôvabe a po slovných šarapatách som si začal pripadať ako v nepodarenej veselohre, ktorej chýba vyciberenejší finiš. A tým špenát zapadá do zabudnutia. Efektnejšie a pohodlnejšie ako Zítra vstanu a opařím se čajem, kvalitou ale nepresahujúcejšie.

Rebélia je zvláštny fenomén. Pokiaľ je využitá umne, dokáže pomôcť, ale pokiaľ nerešpektujete jej mantinely, padnete na zem. Lenže mňa heavy metal vôbec neťahá (počet koncertných šotov výrazne prevyšuje tématickú plochosť) a všeobecné posolstvá snímky tu prakticky neexistujú. Dalo by sa to akceptovať za záštitou rozprávačskej vyspelosti opisujúcej spoločenskú náladu miesta a doby. Bohužiaľ, ani tento aspekt tu nie je bohvieako prítomný. Tých pár (prekvapivých) výčitiek k režimu nestačí. Tvorca na nich nedokázal staviať.