MikO_NR_1909

Od Jozefa Kronera by som toto (možno trochu) čakal aj nečakal. Blízko to má určite k novšej verzii (ktorá ma zastihla ako malého chlapca) Kakao, ktorého niektoré motívy odpozeralo a s rovnakou naivitou ponúkalo tvorcovské projektovanie k prevažne výhradne detskému publiku. Celkom poučné, ale samozrejme, len odtiaľ-potiaľ!

Ďalší z predstaviteľov novej vlny v československom filme 60.rokov je v celku komplexnou štúdiou nesúladu generácie rodičov a generácie detí. Miloš Forman svoj debut využil na už použité trendy v Európe a prispôsobil ich domácemu publiku. Naratívnosť vystriedal motiváciou postáv, snaží sa vyobraziť večne sa opakujúce strasti a nepochopenia, ktoré som aj ja v mierne inej forme v tínedžerskom veku prežíval. Čiže mi šiel pod kožu. Kamera je nezainteresovaní, ale parádne sníma tváre a pohyb, odosobňuje sa od klasických komédii. Vo vopred stanovenej dôležitosti sa venuje miestu a priestore. Scenáristické vákuum striedajú nikam nevedúce pohľady a najsilnejšie na tomto filme je teda zamyslenie sa nad životnými situáciami, nie riešiť gagy a zápletku.

Vysoko mentálne primitívna zmeska moderného tínedžerského humoru, ktorý sa od polovičky filmu mení v dramaticky uvedomelú snahu o nápomocnosť a prehodnotenie postojov jej účastníkov. A som prekvapený, prečo akurát toto dostane z nemeckej kinematografie prednosť u nás v kinách pred x ďalšími. Záhadou to určite nie je.

Z ukážok sa toho veľa nedozvieme a predovšetkým téma je i v našich končinách značne "ošetilá". O to viac sú protagonisti skúšaní minutážou a vývojom štádií rakoviny a tu sa razom prejaví docela slušný dramaturgický cit, vyváženosť rozhodovaní, nič nie je vyslovene čiernobiele. Občasné doslovné narážky trošku podkopávajú výsledný ambiciózny dojem, ale ja som v celku spokojný. Uvidíme, možno po čase aj zvýšim.

Dosť chabý kompilát jednej legendárnej hip-hop(ovej) skladby. Ešte aj ten refrén dosť otrepaný, nehovoriac o snahe spojiť funk s ďalším chlastaním.

Začína to vskutku svižne a nekompromisne, ako som si Maxa v takomto svete bez pravidiel aj predstavoval. Tina Turner ako záporná postava a svet svojvôle alá California love sľúbia potrebnú nadupanú akciu s vyváženým citom a záujmom o postavy. Problém nastal v akomsi mŕtvom bode, kedy som (a môžete ma za to viniť) nezachytil pointu a sledoval takmer bez akéhokoľvek zápalu. Invenčne nezaujímavé, únosné, prekvapí viac fantazijný ako fikčný svet, ale rozhodne to neobstojí v otvorenejšej konkurencii entertainmentu 5/10.

Strach pôsobí v nás ľuďoch ako akýsi katalyzátor z možných nesplniteľných túžob, ktorých sa predom obávame. Vedomie človeka je odkázané na risknutie onej šance, ktorá ho nakopne za lepším zajtrajškom, lenže dvojsečnosť má vždy svoje pre a proti. Vie a uvedomuje si poznanie toho, že za tým nekonečným bahnom prekážok je svet lepší, taký, ktorý by nepolarizoval biedu a luxus v tak markantnom rozsahu. Francúzsky film z 50-tych rokoch Mzda strachu režiséra Henri-Georges Clouzota tieto existenciálne úvahy miesi cez trilerovskú, až dokumentárnu optiku ozrejmujúc postavy v nádejí z vykúpenia. Uvádza divákov do sveta zaľahnutej chudoby, horkého počasia, narušených sociálnych väzieb a nulovej konformnosti. Tento kraj trpí akútnymi nedostatkami splnených túžob, ktorých nieto ani v možných ponúknutých šanciach na ich túžobnú nápravu. K takémuto schematickému rozčleneniu dopomáhajú sýto svietiace filtre, ktoré evokujú pot ako vonkajší prejav prázdnoty tej vnútornej, ktorá nie je vnemovo hmatateľná. Dynamika kamery preto sníma iba minimálne obrátky. Jediné, čo sleduje (ako laserovské oko) sú možné hybridné prepojenia seba(s)poznávania postáv medzi sebou, pričom ich konečné prejavy sú neporovnateľne opatrnejšie pred tým, čo vo svojom vnútri skutočne prežívajú. Malá „nemenovaná“ dedinka (Las Piedras) v strednej Amerike skrátka neponúka ten materiálny raj na zemi. Iste krásnu panorámu dovolenkového oddychu, ale niet v nej plody úrody, niet v nej prácu ani blahobyt. Predsa len aj k našim postavám však doputuje šanca neokázalá, ktorá im dá tú dlho nepoznanú nádej nového zmyslu života. Pokračujúce trýznenie sa za svojim snom však dopadne rovnako tvrdo ako jej prvotný pokus odhodlania sa. Mzda strachu je teda i kritikou systému, premárnenia aj toho mála, čo máme. Zachytáva naše pohnútky v reáliách, sleduje osud našich postáv a fandí im, hoci ich šance sú mizerné. Mario a Joe to skúsili, ale až po pokuse v človeku dobehne poznanie toho, aký je život sám o sebe nevyspytateľný a tento film je vo svojich opisoch vonkajšej a vnútornej štruktúry vskutku jedinečný. Viac tu http://www.9em.sk/mzda-strachu-1953-ako-ekvivalent-strachu-vseobecneho/

Polarizujúca komédia, ktorá evidentne pre časť spoločnosti znamená nefalšovanú zábavu s nekompromisným Milošom Kopeckým, ja som skôr zástancom tej, pre ktorú film nie je obzvlášť zaujímavý. Ani trefný svojou mentalitou, pretože úroveň prehrávania prevyšuje onen rozmer podráždenia hlavného hrdinu. Konfrontácia paradoxov a cholerizmu mohla skrátka dopadnúť improvizačne lepšie. Bez zbytočnej divadelnosti a hraním na pílu.

Prvýkrát odhalené "farby vo vojne" nahliadajú perspektívne inakosťou, ako tomu bolo doposiaľ. Seriál ich využitým zrýchľuje dynamiku, prerozprávava konflikty rýchlejšie, spomína a rozvádza udalosti až do podstaty problému. Veľmi okrajovo, ale nezaujato. Ťažko nájsť ten najsprávnejší a najprehľadnejší model histórie ako výkladu dejín. Jedni hovoria o chronológii, druhý hĺbkovo s jednou tematikou, iní sa snažia o portréty kultov osobnosti poprípade míľnikových momentoch, ďalší, ako títo britskí tvorcovia o ich vzájomne sa prepojenú kombináciu. To možno považovať v konečnom dôsledku za najväčšie plus aj mínus tohto dokumentu.

Trojka je (a to si dovolím povedať) o čosi zaujímavejšia ako jej rozháraný a nevyrovnaný predchodca. Stavia na parodických momentoch, odkazoch a vychytávok zo starého západu, akých bolo neúrekom. Samotné naháňačky a streľba sú obratné, neustále sme v nejakom kaskadérskom pohybe a klube zabávačov. Lenže. Dej je určený ďaleko viacej americkej komunite a ich konzumnej kultúre, bez akéhosi nadbytku, tak ako v prípade Limonádového Joea. Ten sa osvedčil univerzálne a v celom svete, hoci porobil s filtrami a v spôsobe rozprávania filmové tsunami.