Biopler

Asi ako každý Nolanov fanda, som aj ja čakal niečo iné, vzhľadom na námet o otcovi atómovej bomby, niečo megalomanské, kolosálne, lebo také snímky Nolan veľmi dobre zvláda. Išiel skôr na to komorne, ale opäť vrstvil, strácal som sa v množstve postáv a usudzujem, že skôr menej je viac. Utnutie línií, napr. tej ohľadom komunizmu, resp. aj tej mileneckej aféry a vyslovené sústredenie sa na projekt Manhattan by vysústružilo kvalitnejší produkt, toto mi prišlo roztekané a utopené v množstve dialógov kde sa režisér za každú cenu snaží divákovi predstaviť Oppieho z každého uhlu pohľadu. A necháva na divákovi jeho posúdenie, snaží sa o komplexnosť, ale zostáva len pri tej snahe. Určité postavy, ako napr. sovietsky špión sú načrtnuté, vyzerá to byť zaujímavé, no strihom medzi viacerými líniami, vyšumia do prázdna, skrátka sa k nim už rejža nevráti. Čo z toho, že ich zosobňuje herecká špička, aj takých kvalít ako Casey Affleck...? Ináč casting je neskutočná topka, toľko skvelých hercov pokope Nolan ešte nemal. Viac ako Murphyho som si užil Downeyho Jr., tá jeho noblesa bola parádna. Chválim Nolanov geniálny nápad na striedavý farebný vs čierno-biely vizuál. Je to krásne ozvláštnenie snímky a dôkaz čo ešte všetko dokáže tvorca premyslieť a vsunúť do diela po filmovej stránke týkajúcej sa filmového štýlu. Haním však za to, že aj on sa zaradil do radu režisérov, ktorí podľahli a vsunuli vejúcu americkú vlajku do scény ako dôkaz falošného vlastenectva. Výdatne mi chýba Zimmer... jeho kolosálne tóny by priniesli ďalšie body, takto som sa musel uspokojiť s mne nie príliš príjemným a opakujúcim sa Göranssonovým burácaním. Suma sumarum, po režijnej stránke výborné, ale všeobecne rozporuplné dielo.

Akože toto bol čo za námet? Kvôli zabijakovi sa newyorkský zazobaný párik odsťahuje do zapadákova vo Wisconsine, aby tam sedláčil a trochu prišiel k rozumu, narovnal staré krivdy i vykomunikoval nevery. Nakoniec obávaného zabijaka odpracú vidiečania počas ich zábavy. A toho celého sa zúčastnil toporný Grant a nič moc nepredviedla ani SJP. Jedným slovom slabota.

Priehľadný film, tuctový, ktorý sa rejža snaží ozvláštniť monštróznou hlavnou postavou. Rozumiem čo nám chcel zdieľať cez tučné telo a "čistú" dušu, ale prísť s niečím tak "prelomovým" ako dôležitosťou úprimnosti, vyjadrením sa bez servítky v živote... no čo ja viem, mňa to fakt nedostalo. A to sústavné zdôrazňovanie ako je dcéra úžasná, výnimočná, šikovná... do toho neustály dážď, ako z temnej krimidrámy Se7en. Úsmevne pôsobí aj fakt, že Charlie odmieta liečenie v nemocnici a film to poníma ako hrdinské gesto. Toto nejako nevypálilo, lebo chtiac-nechtiac je snímka kritickým ohlasom rastúceho trendu obezity ľudstva v USA, resp. v celom svete. Paradoxne ma na filme bavila dcéra protagonistu, ktorá ilustruje celkom dobre kam smeruje mládež, na ktorú kašlú rodičia, resp. rozvedení rodičia a akú silu majú sociálne siete, ako sa so všetkým prázdni teenageri potrebujú podeliť v tomto priestore, ako zúfalo hľadajú nejaké pochopenie.

Pre mňa výborne namiešaný akčný koktejl, skvelá vyváženosť patričnej akcie i pátrania a odhaľovania špiny v armádnych zložkách. Príbeh je ozaj dobrý a jeho finálne zúčtovanie so zločincami je podané vkusne. Cruise to celé drží v rukách a hoci hrá typicky minimalisticky, bohate to stačí. Príbeh je priamočiary a postupne predvídateľný, čo mrzí je, že akoby sa stále odniekiaľ vynárali nepriatelia/záporné postavy, ktoré hatia cestu protagonistom. Dosť to kričí počas letu do New Orleans, kde Reacher dokáže svojou intuíciou na palube lietadla identifikovať dvoch zabijakov, resp. na ulici plnej ľudí vie hneď pomenovať, že ten a ten chlap 13 metrov za nami je nepriateľ. Páči sa mi, že rejža sa neuchýlil k tomu čo by bežný divák čakal, že vzplanú city medzi Reacherom a Turner, obaja vystupujú ako profíci, aj napr. keď zdieľajú spoločnú spálňu. All in all, je to poctivý štandard, ktorý veľmi dobre pobaví.

Čo sa týka vizuálu, krásny animák, jemne ruší hlučná hudba. Funny príbeh, ktorý však po scenáristickej stránke nie je veľmi vhodný pre deti. Je to k počudovaniu keď spolu so synom okolo školského veku počúvame frázy ako "OMG, čo robíš?", "My sme starí drsňáci, dáme vám do držky" a pod.

Film, ktorý neurazí, nenadchne. Je vyskladaný z množstva postáv, určité postupne idú do úzadia, presúvame sa hore-dole po svete, čo zaujme a je plusom, aby sme v závere mohli skonštatovať, že sa podarilo odhaliť, resp. rozložiť skupinu Topaz. A to celkom elegantne, diplomaticky. Snímka, ku ktorej by som ani náhodou nedal nálepku "Hitchcock movie". A to aj z dôvodu vedenia hercov, ktorí sú globálny mišmaš. Ani jeden nevedel vyslovene zaujať a to je na celom kúsku najsmutnejšie. Akoby ich rejža nevedel poriadne viesť. Zaujme politická rovina, celkom dobre vykreslená situácia Kubánskej krízy medzi veľmocami. Film však medzičasom zostarol a dnes sa už jedná len o archívny kus v bohatej Hitchovej filmografii, o ktorý sa obtrú už ozaj len nadšenci. S prižmúrením očka slabé 3*.

Po sérii slabých dielov s Mooreom prišiel celkom svieži diel, ktorý reflektoval dobu a filmy, ktoré priniesla, a mnohé prvky z nich skompiloval (Indiana Jones či Tarzan). Mínusom je, že Bond ako človek sa odtrháva od reality a divák necíti jeho ohrozenie, črtajúce sa nebezpečenstvo je preň výzva skôr ako brzda na premyslenie ťahu. Na druhej strane si vie vystreliť aj sám zo seba, keď sa musí stať až klaunom, aby zabránil katastrofe. Smiešnym je však fakt, že rozkáže tigrovi v džungli, aby si sadol a on ho ozaj poslúchne. Pre príbeh je rozvinutie línie so SSSR a crazy generálom vcelku fajn, avšak celkové vyústenie v závere je fail. To ako dokážu ženy obalamutiť a zmlátiť mužov už ťažko prežúvam. Podobne ako sa akože nenápadne prestrihneme z nočného boja do poludňajšej naháňačky k vrtuľníku a neskôr k boju v ňom. Na 2* to vyťahuje ozaj veľa dobrých akčných nápadov odohrávajúcich sa v prvej tretine stopáže v Indii.

Dal som si pri projekcii v letnom kine pivo a ráno som sa normálne zobudil s bolehlavom. Riadnu kocovinu schytá aj divák keď sleduje úvodnú tretinu, na ktorej sa paří jedna radosť. Je to šialene nasnímané, v brutálnom tempe, kedy sa predstavia všetky podstatné postavy diela. Dielo postupne uberá na tempe, avšak nenudí keď sledujeme ako nám protagonisti postupne zbedačujú nad tým, že sa nedokážu prispôsobiť novým trendom. Brad Pitt si to užíva v postave Conrada, určité prehrávanie mu treba uznať i zároveň odpustiť. Môže vám Margot Robbie liezť na nervy ako je extravagantná a aj vulgárna, ale jedno sa musí uznať, že skvele stvárnila nulu, ktorá sa mení v hviezdu a následne opäť padá k nule. Režisér nám pri ukážkach ako vzniká film, nemý i zvukový, dovolil nahliadnuť pod pozlátko, ktoré sa vo finále honosí na striebornom plátne. A pohľad to veru nebol príjemný. Čo som veľmi nepochopil je záverečné vsunutie pasáže z filmu Singing in the Rain, ktorý tiež pojednáva o prechode z nemého na zvukový film, a akoby mu režisér chcel vzdať hold, no pridáva do toho ďalšiu montáž filmov, asi jeho obľúbených, či tých, ktoré ho priviedli ku kinematografii... tej však nič dejovo nepredcháza a je skrátka len naskrutkovaná na filmový pás, aby si Chazelle spravil radosť. O čosi väčšie prestrelenie považujem LA shit hole scénu, ktorá ambiciózne dielo nezaradzuje k topkám kinematografie.

Dokumentárne ladené dielo, ktoré nevie či chce byť dokumentom či aj hraným filmom. Ja ho chcem považovať za dokument, lebo predostrie pred diváka veľa protagonistiek, ktoré vypovedajú pred kamerou čo strašné urobili + ukazuje ako trpia keď nie sú so svojim dieťaťom. Ako celok však snímka nedokáže strhnúť, má kolísavé tempo kvôli kostrbatému príbehu kde nie je jasné či sa bude venovať viac Irine či Lesji.

Akože dobre to začínalo. Tipoval som niečo nekalé na toho mladíka v dome. Avšak vykľulo sa z toho niečo nakoniec úplne iné, niečo čo mi nedáva zmysel, stačí sa len zamyslieť nad časovým obdobím či presahom toho čo nám bolo predostrené. Oceňujem však na snímke, že po prvom meete s inkriminovaným hosťom sa rozvinula do iného príbehu a potom ešte retrospektívne do iného. I keď motivácie konania postáv v tom retrospektívnom neboli ozrejmené. Čo sa týka záveru, skĺzne dielo do väčšieho prúseru než som čakal... čo dodať k záverečnému skoku? No comment.