Biopler

Nolan dokáže zakrútiť s filmovou formou ako nik iný, aj preto ho považujem za najlepšieho režišéra súčasnosti, novátora, ktorý sa neuspokojí s vychodenými cestičkami. Je to tvorca, ktorý si pred seba kladie výzvy, zdoláva ich a posúva limity filmového vyjadrovania. Neopozeraný námet s dvoma plynúci dejmi naraz v jednej scéne, kde jeden sledujete tak ako sme zvyknutí, no druhý sa valí obrátene nazad, rozhodne podčiarkuje, že nad týmto dielom sedel Nolan poriadne dlho. Na scénach je poznať, že sú vypiplané do posledných detailov a bol som posadnutý dokonalou filmárčinou. Režisér zapracoval konečne na emóciách a postavy nepôsobili chladne. Výdatne mu pomohol fajnový casting skvelého Branagha, ktorý si rusáka užil s veľkou chuťou a v scénach hnevu, trpkosti pôsobil znamenite hrozivo. Washington a Pattinson pôsobili ako zohratá akčná dvojka a nie som sám, kto si myslí, že z Pattinsona nám rastie druhý DiCaprio. Washington sa s prehľadom zhostil hlavnej roly a musím uznať, že ma prekvapil, nakoľko som o jeho herectve predtým veľmi nepočul, vlastne ani o ňom, len to, že je synátorom slávnejšieho otca. Slabinou snímky je fakt, že diváka má v zozname na posledných miestach. Nie, že by snímka nezvládla vtiahnuť do deja či pobaviť, ale množstvo informácií, zvratov a bleskových rozhodnutí protagonistov je podávaných v zbesilom tempe kde nedoznejú detaily a ani si ich veľakrát divák neuvedomí. Iste, dá sa to vidieť viackrát a objavovať, ale vychutnávanie diela ako pri poctivom pive to skrátka nebude. Súkanie poznatkov, riešení problému, v ktorom sa ocitnú protagonisti, je vždy naivne presné - vždy vedia čo majú urobiť, ako sa na miesto dostať a aké prostriedky použiť, tie, samozrejme, vedia mať bez problémov po ruke. A keď teda už Nolan dá uveriteľný rozmer snímke, v ktorej máme inverzie a vieme sa vrátiť v čase cez "turnikety", tak by som čakal, že postavy nebudú len infanteristami v zapeklitom svete, v ktorom prednášajú fyzikálne hlášky na počkanie, ale budú mať aj motivácie, ktoré mne najviac chýbali.

Netradičný film v tých časoch, avšak spracovaním veľmi príjemný kus, ktorý je pomyselným priekopníkom československého neorealizmu. Veľmi zaujmú presní herci, hlavne chlapi stroskotanci - alkoholik v podaní Martina Růžeka resp. nemorálny sebec v podaní Vladimíra Ráža. Väčšie pochopenie som nenašiel pre postavu Brzobohatého stvárnenú Pepom Kemrom. Ináč, dobrá hračka keď Kemr hrá Brzobohatého. No, veď to aj tak vyzeralo... Film je však krásne civilný a komorný, aj keď na konci neuzatvára rozpitvané dejové linky. Aj taký bol život kdesi tam kde končí linka tramvaje.

Film je známy snáď len najnebezpečnejšou scénou v histórii kedy Keaton na seba nechal padnúť celú stenu. Dielo na mňa pôsobí nesúrodo, pozliepane, gagov je málo a ani som sa na nich nezasmial. Keatonov výraz tváre zachráni veľa, no keď si po týždni nespomínam na to podstatné o čom malo ísť v snímke, tak to o niečom svedčí.

Téma je obrovská a je dobre poňatá, lebo odkrýva hlavne pozadie fenomému antikoncepčná pilulka a fenoménu Billingsova ovulačná metóda. Odhaľuje celé pozadie spolu s predstavením dvoch lekárov, ktorí boli kedysi kolegovia. Snímka predstavuje mnoho ľudí, známejších i menej známych, ktorí rozprávajú o svojom postoji k téme. Niektorí sú snímaní z blízka, niektorí z diaľky, niektorí v interiéri, niektorí v nákupnom centre... vyjadrovacia štruktúra cez kameru je amatérska, taktiež mix zvuku. Fakt to režíroval nadšenec pre tému, no nie pre film. No pobavil celkom originálnym vyjadrením jedného komentátora, ktorého nám púšťal z televíznej bedne zasadenej na zelenej lúke.

Kvalitná dráma s výbornými hercami na oboch stranách, zvlášť by som upriamil pozornosť na Bindasa, ktorý náramne vystihol nemeckého vojaka, na jednej strane ochrancu, na druhej strane zbabelca. Film má dva mínusy - chýbajúce titulky pri nemecky hovoriacich postavách a chýbajúce záverečné vysporiadanie sa so starostom a manželským párikom stvárneným Blahom a Augustovičovou. Tvorcovia to strihli v najlepšom a dosadili partizánov, ktorí sa vysporiadali s nemčúrmi.

Ďalšie z potvrdení ako ťažké je dnes nakrútiť komédiu. Silené, ťažkopádne, s jednou hlavnou postavou, ktorá celý film žiarli na milenku, ktorá v závere akoby úplne otočila a poprela správanie, ktoré predvádzala doposiaľ. Pobavia výstrelky ako let ženícha či boľačky brucha personálu, ale svadba je tak ošúchaná téma, že tvorcovia nemali čím ohúriť.

Film, na ktorom poznať zub času hlavne z hľadiska práce s hercami, hudobných čísel, ale aj využitia strihu. Bahna v tom nikdy nevynikal, no už keď hrá teatrálne Machata, tak to zabolí. Ako-tak drží "vlajku" Mikuláš Huba, známy z ranných Bielikových filmov. Kroner si opäť raz strihne minirolu, veľmi dobre to zvládol. Postavy typu "starí hadi" mu dobre sedia. Farebne je štúdiová Trnava ťažký gýč, má až príliš rozprávkové farby. Snímke však ťažko kraľuje žena - Zöllnerová, ktorá veľa nenahovorí, ale keď sa objaví na scéne, tak si ju spolu s Hubom kradnú pre seba. Snímke chýba väčšia dramatičnosť, tá je však nahrádzaná paradoxne výsmechom vyšších stavov, či už duchovenstva alebo rektorských magnificencií. A je dobre, že linka ohľadom inkvizície je v diele nepatrná. Tak film nepôsobí ako mišmaš.

Nemá to ťaživý pocit ako Rosemary. Polanski je viac istejší ako režisér než ako herec. Atmosféra postupom času nehustne, aj keď na snímku sa díva vcelku v pohode. Paranoidné postavičky sa tvorcom ani v budúcnosti neomrzia. Je to malý filmík, ktorým si Roman splnil sen, lebo sa obliekol ako žena, no ak sa mám rozhodnúť medzi ním a Harrym Caulom (The Conversation), vyberiem si Harryho.

Prvá časť filmu nedá divákovi vydýchnuť. Sadista Hartman pustí paru a nezadržateľnými monológmi a pohotovými reakciami dokáže zaklincovať každého zelenáča a brutálnym brainwashingom vykreovať vraždiace monštrá. Odchod zo scény seržanta je jasný a spolu s fatbody Gomerom Pyleom ma prekvapil i potešil. Konečne nejaký tvorca, ktorý neváha poslať po 45 minútach preč z filmu dovtedy ústredné postavy snímky. A nenapína pritom strunu. Kubrickovi sa však druhá, dlhšia časť diela rozpadá na mnoho podnetných, avšak i slabých, no vcelku nesúrodých fragmentov a treba dodať, že vojak Joker nie je rodený ťahúň pre takýto typ snímky. Na konci však Kubrick prekvapí odpoveďou na otázku, ktože za skrýva pod "maskou" snipera páliaceho na vojakov. Záver je silný a podtrne, že vojna odhalí aj to najtemnejšie z nás, to čo je skryté v časoch mieru.

Vydarená paródia na ženskú vypočítavosť vkusne podopretá narážkami na maďarské okupovanie našej zeme. Nedá sa nevšimnúť si istú afektovanosť či prepálenosť scén, hlavne keď dámy húfne bažia po prerábke kostýmov. Eva Krížiková je veľká dáma aj v mladom veku, Dibarbora jasne ťahá mužskú časť slovenského osadenstva. A mňa náramne baví sledovať ako Kronerovi opäť prischla rola starého pánka, ktorý spolu s manželkou prevádzkuje krajčírstvo. Kostýmy, bál a prevedenie hlavnej myšlienky - to všetko je dotiahnuté úctyhodne a tak prevedenie Jesenského poviedky dopadlo veľmi dobre.