maddy

Kristova noho ... Jeepers Creepers nikdy nebola nijako kvalitnou sériou, už prvý film bol len obyčajným priemerom a následné pokračovania padli kvalitatívne ešte hlbšie. Oživovať však sériu po vyše dvadsiatich rokoch s niečím ako je Reborn (a režisérom Iron Sky 2 a 3) je fakt na pováženou. Nefunguje tu totiž vôbec nič, celé je to neskutočne dementné, bez štipky nadhľadu, polo-amatérske, bez jedinej zaujímavejšej scény, nebodaj nejakej atmosféry, zaspalo to dobu tak o tridsať rokov a ešte sa to tvári vážne ako bulharský cigán v klenotníctve. Kto toto mohol natočiť a so všetkou vážnosťou pustiť do sveta v roku 2022, nepochopím. Sračka. CELKOVO: 1/10

Qualityraiser. Po dvadsiatich rokoch utápania sa v niekedy až absolútnych sračkách sa Hellraiser séria konečne dočkala slušného rebootu. Rebootu, ktorý sa v mnohých smeroch nebojí ísť vlastnou, niekedy až kontroverznou cestou (ženská Pinheadka), ale zároveň si bez problémov ctí ako originálny film, tak knižnú predlohu. Príbehovo síce neponúka nič nové, mnoho motívov je v ňom až trestuhodne nerozpracovaných (závislosť hlavnej hrdinky s metaforou ohľadom toho ako podobná závislosť ničí všetkých okolo nej, Cenobits ktorí sú naznačení ako krutí anjeli alebo aj sadistickí pekelníci a pod.), zároveň to v závere dostáva postavy do žiadaných situácii až príliš náhodne, no to o čom má byť Hellraiser sa Brucknerovi podarilo vykresliť skvelo. Celým filmom sa tak nesie veľmi nepríjemná atmosféra, nebojí sa nekompromisného usmrťovania postáv, zobrazovaniu ich krutého mučenia a film pôsobí po celý čas tak nechutne, zlovestne, no zároveň lákavo a divácky prístupne, že tento balans bolo skutočne náročené nájsť v sérii akou je Hellraiser. Vo výsledku, tak ohavný, pre hororových fanúšikov dostatočne výživný horor, ktorý dokazuje, že aj dnes sa dá natočiť horor pre dospelých, i keď k tomu režiséri potrebujú skôr streamingové platformy, než kino. CELKOVO: 7/10

Zaujímavé sci-fíčko, ktoré vyzerá oveľa lepšie, nežby jeden od (ko-)produkcie z Litvy čakal. Berie si to síce mnoho z tvorby Cronenberga (no v oveľa menej úchylnom podaní) a zobrazuje dostatočne pútavý svet, ktorý ma ako diváka bavilo objavovať. Zároveň sa darí budovať aj slušnú post-apo atmosféru a sympatie k hlavnej hrdinke. Škoda, že príbehovo Vesper veľmi nezaujme a prakticky chýba aj akékoľvek napätie, výrazná dramatizácia alebo čokoľvek čím by film viac strhol. Proste len tak plynie, až nakoniec uplynie. CELKOVO: 6/10

V rámci Marvel tvorby značne originálny špeciál, ale odmietam nad tým žasnúť iba preto, že je to čiernobiele. Farebná štylizácia napodobňujúca hororové snímky z 30. rokov minulého storočia síce pôsobí v rámci pestrofarebného Marvelu sviežo, ale viac menej ostalo iba pri tých farbách. Nepracuje sa tu nijako zvlášť so strihom, kamerou, maskami alebo čímkoľvek iným čoby malo pripomnať tridsiate roky. V jadre je Werewolf by Night totiž klasická Marvelovka s typickými nadužívanými CGI trikmi (škoda, tu sa priam žiadalo použiť masky ako v starých filmoch), typickým humorom (záverečná diskusia medzi vlkolakom a monštrom sťa by vypadla z Thora), a nejakou to akciou v menšom merítku, akurát tentoraz v o niečo kratšom a oveľa lacnejšom prevedení. Ako päťdesiatminútovka fajn, neškodné, ale nechcem si to predstaviť v celovečernom, nebodaj seriálovom formáte, hlavne keď tá stredná časť drhla čo sa týka tempa už v takomto krátkom prevedení. CELKOVO: 6/10

The Father v podaní Gaspara Noé, ktorý si po všetkých tých provokatívnych, psychedelických, experimentálnych filmoch natočil obyčajný film o starnutí a o živote dvoch ľudí na sklonku života. Niekto by povedal, že možno až nudný film, ale Gaspar Noé ako netradičný režisér opäť netlačí nijako na emócie, na príbeh alebo na formu (aj s rozdelením obrazu na dve polovice sa tu nijako zvlásť nepracuje), ale iba zobrazuje to čo nás o niekoľko rokov čaká všetkých. Trápenie, samota, choroby a čakanie na istú smrť. CELKOVO: 7/10

Skôr než ďalší John Wick, taký Guy Ritchie wannabe movie. So všetkými kladmi, aj zápormi, ktoré také porovnanie prináša. Svižná, zábavná, uletená, akčná jazda, ktorú však robí príliš mnoho chýb na to, aby som si ju užil naplno. Skvelo vymyslený a podaný príbeh, ktorý by som ja osobne chcel vidieť v o niečo serióznejšej forme. Bullet Train je miestami až príliš absurdný, miestami až príliš tlačí na pílu iba z časti fungujúceho humoru (rozhovory medzi Mandarínkou a Citrónom sa opakujú a neskôr už len zdržujú dej a tempo filmu, nežby boli skutočne vtipné) a čím bližšie k záveru, tým viac je Bullet Train prepálený (digitálny Shinkansen v poslednej pätnásťminútovke je ako päsť na oko). Pri Bullet Train som si tak celý čas hovoril, že menej je niekedy viac a tá neustála snaha byť za každú cenu cool je až ubíjajúca. Rozhodne nie zlé, ale možno som už ja starý na podobný typ filmu. CELKOVO: 6/10

Zúfalo uťahaná, ani na moment zábavná, a ešte k tomu hnusne predigitalizovaná variácia klasickej disneyovky, ktorá stratila všetko svoje čaro. Je až smutný pohľad na to koľko peňazí sa tu muselo utopiť, koľko slávnych mien na tom muselo spolupracovať (od hercov cez réžiu až po kameru a hudbu) a aký film bez kúska srdiečka z toho vznikol. Naratívne a emocionálne úplne vyprahnutá CGI verzia, ktorej sa až trestuhodne nepodarilo zachytiť ani kúsok toho old-schoolového kúzla originálu. Najprázdnejší film aký kedy vznikol, bez kúska duše, ktorý nemá šancu pobaviť deti, ani starších divákov. Zato znechutiť a preklínať Disney ako ničí svoje dlhoročné rozprávkové poklady prinúti každého. A pritom tie live-action Disney remakes začali tak sľubne (Cinderella, Lion King), následne prešli do priemeru (Aladdin), potom do podpriemeru (Dumbo), až lížu absolútne dno v podobe aktuálneho Pinocchia. Obavám sa čo príde next. CELKOVO: 3/10

Knives Out pre influencerov. V prvom rade je potrebné schladiť očakávania, pretože trailer, ako aj názov filmu môže evokovať klasický slasher, nie je tomu tak. Napriek tomu, že tu k nejakému tomu úmrtiu dôjde, tak Bodies Bodies Bodies je skôr takou teenegerskou variáciou na klasické whoduntit zápletky ako z pera Agathy Christie, akurát v oveľa menej inteligentnejšom a pútavejšom podaní. Bodies Bodies Bodies by chcel z časti byť satirou, z časti čiernou komédiou, z časti thrillerom/hororom, z časti si uťahovať zo žánrových pravidiel, ale nič z toho nerobí poriadne. Má síce svoje momenty, ale za celú stopáž sa táto zámerne podvratná hra s divákom nikdy nestane tak zábavnou, aby skutočne bavila, tak napínavou, aby zaujala a ani tak zaujímavou, aby sa nad ňou oplatilo akokoľvek zamýšlať. Práve naopak, to rozuzlenie v závere v štýle middle finger in your face skôr vzbudí otrávené meh pocity. CELKOVO: 4/10

Ďalšie absolútne nepochopenie toho čo robilo z originálnu dobrý film. Preč je tak akákoľvek práca so psychológiou postáv, preč je aj stiesnená atmosféra alebo hra s divákom. Americký remake je len rutinná kopírka pôvodného rakúskeho filmu zbavená čokohoľvek zaujímavého, ktorej sa nedarí predať ani ústredný zvrat, pretože s ním nevie nijako pracovať, odkláňať pozornosť diváka a i priemerný hororový fanúšik bude tušiť po prvých pätnástich minútam kam to celé smeruje. A ono to smeruje opäť len do rutinného záveru okliešteného o čokoľvek šokujúce, akoby sa tento "horor" zámerne vyhýbal čomukoľvek znepokojivému. Nevravím, že to vyslovene urazí, no vo výsledku to je iba podpriemerná, nekonfliktná zbytočnosť. Horšie na to už je len remake Martyrs. CELKOVO: 4/10

Zaujímavý thriller, ktorý stavia výhradne na dusnej, znepokojivej atmosfére, ktorá sa mu darí priam dokonale. Narozdiel od iných podobných snímkov sa po celý čas drží príjemne pri zemi a nepokúša o žiadne šokujúce výjavy. Práve naopak. Situácie, ktoré sa tu dejú stavajú skôr na tom, že hostitelia a hostia sú odlišné povahy, prakticky sa nepoznajú, sú z inej krajiny, kultúry a nedorozumenia tak môžu vznikať prirodzene. Napriek tomu, že karty, kto sú tí zlí a kto tí dobrí, sú rozdané od prvej minúty, tak Speak No Evil sa darí držať diváka v napätí a postupne budovať čoraz nepríjemnejšiu atmosféru. Jediná škoda je, že samotné vyústenie je zjavné už od polovice filmu a tak nepôsobí nijako prekvapivo. Navyše môj problém s filmom je hlavne ten, že pri spätnom prehraní deja mi nedáva žiadne zmysel prečo sa "tí zlí" chovali tak ako sa chovali a celú situáciu riešili, tak ako riešili, keď požadovaný cieľ mohli dosiahnuť aj oveľa jednoduchšími spôsobmi, bez toho, aby si vyrábali množstvo problémov s odhalením, únikom ich obetí a pod. Chápem, že je to len film a nemôžem očakávať úplne racionálne chovanie, inak by žiadne Speak No Evil nevzniklo. Bohužiaľ to vnímam ako zásadný problém v realisticky uchopenom thrilleri, ktorý sa dianie snaží predať štýlom "to sa môže stať hravo aj vám" a nakoniec vlastne nedáva zmysel, respektíve nevysvetlí prečo sa celý dej udial ako sa udial a k čomu bola celá tá hra s obetami vlastne dobrá, okrem toho, aby vyplnila 97 minútovú stopáž. CELKOVO: 6/10