beso74

Empire Pictures a jeden z posledných kúskov tesne pred bankrotom - ako je zvykom, zaujímavý námet, niekoľko hercov, monštrum, ktoré nehyzdili lacné špeciálne efekty a krátka stopáž. Domček na samote, v ňom kolónia pošahaných umelcov a zároveň miesto dávnej tragédie. A jedna mladá umelkyňa s bujarou fantáziou, snažiaca sa oživiť prácu svojho vzoru. A podarilo sa jej to nad očakávanie. Na stenách jej pracovne je možné si všimnúť plagáty k iným filmom ríše Charlesa Banda - Ghost Town a Troll. Škoda, že posledná tretina filmu sa odohráva viac na stránke komiksu ako v realite - pravdepodobne bolo treba film dokončiť za každú cenu, aby išiel do distribúcie.

Tretie dobrodružstvo Angely, kráľovnej démonov nesúce sa v znamení šetrenia. Produkcia prenesená do Kanady prišla o svoj najväčší tromf, pôvodný pochmúrny, pavučinami obrastený Hell House sa zmenil na útulný a presvetlený, na bielo vymaľovaný domček, kde už k idylke chýba iba deduško Večerníček. Navyše, cintorín v jeho blízkosti zmizol a nahradila ho udržiavaná záhrada. Scénar je fúziou predošlých častí, pričom sa použili aj samotné zábery z týchto častí - prílet Angely, či príchod démonov. Vcelku podarená je prerabavka úvodných titulkov a masky. Zvyšok otrocky kopíruje predošlé časti, jedinou zmenou je možnosť ujsť z areálu Podčiarknuté sčítané, najslabšia časť série, ktorá pravdepodobne pochovala ďalšie možné pokračovania je na svete.

Niekoľko kaskáderov a príležitostných hercov sa rozhodlo za niekoľko šupiek natočiť akčný film. Chlapci sú vcelku šikovní, až na to, že pracovali pravdepodobne bez scenára, nejakého jasného plánu, ako to bude vyzerať a že sa kameraman a režisér v jednej osobe Sasha Moric sústredil až príliš na detaily a unikol mu celok. Príbeh neustále skáče medzi prítomnosťou a flashbackmi, z ktorých niektoré z nich sa zopakujú aj niekoľko krát. Samotný dej silno pripomína Warriors(1979) z dielne Waltera Hilla, akurát, že vrámci finančnej úspory sa skupinka ľudí premenila na armádu jedného muža. Niektoré súboje (predovšetkým jeden z posledných - na nože) sú celkom solídne zvládnuté, Johnovi súperi však zväčša stoja v rade a čakajú, kedy sa aj im ujde nejaká tá poza uši či odtrhnutá ľadvina. A ako som už spomínal, celkový dojem najviac kazí práca kameramana sústreďujúceho sa na hornú polovicu telá hercov, čo vôbec nepridáva záberom na ich priehľadnosti.

Absolútny víťaz o cenu guilty pleasure na poli akčného filmu. Snaživý ale úplne bezradný režisér Amir Shervan sa pokúsil o vážny akčný thriller v hlavnej úlohe s Mr. "only one face" Mattom Hannonom, ktorý sa stal jednou z najlepších komédii posledného storočia. S minimom peňazí, tupými hercami a v podstate bez scenára vznikol hotový klenot. Kto ho raz videl, určite na to bude dlho pamätať, minimálne tak ako na Johnyho Wicka 2, Matrix, Skalu či Terminátora. V chaose prestreliek akoby detskými zbraňami, kopancov pomimo a vchádzaní do jednej budovy, aby sa vyšlo z inej, je sem tam pre spomalenie tempa (možno poniektorých na prebudenie) použitá ľahko šteklivá scéna, ktorá však, ako všetko ostatné, nemá vo filmovom svete páru. A tak divák neveriaco pozerá na jeden z najzvláštnejších tandemov filmového sveta (ala Lorenco Lamaz s IQ Groota + Michael Winslow z Policajnej akadémie) ako sa predierajú bahnom zločinu a neveriaco krúti hlavou - zrýchlená naháňačka áut, zlosyn horiaci bez príčiny, ktorého uhasia s hasiacim prístrojom samotní hlavní hrdinovia (to dačo hovorí o bezpečností pri natáčaní a množstve financií), neskutočne tupé konverzácie zložené z takmer holých viet (úplne iný level má konverzácia so sestričkou v nemocnici), výstrely, po ktorých v rámci šetrenia takmer nikdy nevytečie ani kvapka krvi, zastrelení bastardi z auta nespadnú, oni radšej vyskočia, niektorí ako napr. poskok s useknutou rukou zomrú aj viac krát (aby som nezabudol, samotné useknutie ruky patrí taktiež medzi filmové poklady). A vyvrcholením všetkého je záverečný súboj pri ktorom dôjde konečne aj na katany a spomínanú paruku. Tu je najlepšie vidieť, akým sloganom sa riadil režisér - Neviem ako to natočím, s čím a kým to natočím, ale určite to natočím. A za to mu veľká vďaka, takýto film sa nedá natočiť úmyselne tak strašne zle, to treba mať v krvi...

Chata v lese, niekoľko mladých ľudí a hraví démoni, kombinácia vhodná väčšinou ako zábava na jeden jediný večer, pretože ráno sa už zväčša niet s kým hrať. Inšpirácia Ashom a jeho partiou je tu natoľko zrejmá, že by ani neprekvapilo, ak by sa niekde v chatke našla zmienka, že niekto taký tam kedysi býval, ale... Ale nie je to nejaká doslovná vykrádačka, dej je celkom solídne (na béčko tohoto typu) vyskladaný, atmosféra vybudovaná, karty rozdané a hra môže začať. Po krátkej, vcelku podarenej ukážke efektivity démonov sa tvorcovia rozhodli zoznámiť diváka s ďalšou várkou šťavnatého mäsička cestujúceho priamo do pekiel. Celá zápletka sa točí okolo chlapca trpiaceho mozgovou obrnou, ktorý sa rozhodol pre mierne povedané netradičné liečebné metódy v podaní ešte menej tradičných liečiteľov. Zvyšok je stará známa hra, ide démon dokola, okolo stola la la. Zaujímavým je tu spôsob, akým môže démon vstúpiť do tela, MOŽNÝ SPOILER!!! - posadne len toho, kto mu to dovolí, čo je v prostredí filmov s touto tématikou riadnou anomáliou. milovníci psychor-hororov nadšení príliš nebudú, na náznaky a pozvoľné budovanie atmosféry tu niet miesta, času a ani chuti, tvorcovia špeciálnych efektov a predajcovia tekutín pripomínajúcich farbou a hustotou krv sa určite pri tejto zákazke mädlili ruky, nešetrí sa tu totiž krvou, polámanými kosťami, vypichnutými očami a podobnými lahôdkami. V záplave poloamaterčín, ktoré dopozerať je niekedy počin hodný nejakého superhrdinu, je to oddychovka, pri ktorej rýchlo zletí čas a človek s nostalgiou zaspomína na Necronomicon, pretože Goetia nech robí, čo robí, vtiahnuť ho úplne do seba, tak to nedokáže.

Dvaja nie práve najchytrejší a najčestnejší povaľači by sa radi dostali ľahko ku peniazom. A tak vezmú na prvý pohľad lákavú ponuku - navštíviť pod rúškom tmy opustený dom a zo sejfu (od ktorého dostanú aj kombináciu) vybrať dôležitý dokument, ktorý, tomu čo ich najal dokáže vlastníctvo budovy.Samozrejme, plány sa plánujú, skutočnosť je niekde inde. Nezávislý pokus o hororovú komédiu stroskotáva na amatérizme všetkých zúčastnených, toporní herci (predovšetkým iritujúco večne sa škľabiaci Lee Trull), spackané akčnejšie sekvencie, nie príliš vydarené masky, či hudba ako keby vypadla niekde z nemej grotesky. Zo všetkého najhorší je však samotný scénar, ktorý si režisér Benjamin Wilbanks napísal sám. Nabudúce, ak sa ešte k réžii dostane, by mohol skúsiť radšej natáčať podľa predlohy niekoho iného, malo by to dopadnúť podstatne lepšie...

Sú veci, ktoré sa jednoducho nerobia, pretože výsledkom nebude nič pozitívne. Medzi nápady tohoto druhu patrí zimná ofenzíva v Rusku, snaha oponovať názoru manželky či pokus o vyvolanie ducha Angely a návšteva Hallovho domu, samozrejme na Halloween. Mladým nadržaným zajačikom sa ani nesnívalo, že už túto noc budú mať možnosť zoznámiť sa zo svetom nadprirodzena a niekoľkí menej šťastní aj s oným svetom. Druhy diel je vystavaný podobne ako jednička, akurát herecké zoskúpenie je o niečo krajšie, pribudli postavy - šedá myšička, neveriaci veriaci či kung fu panda. Zároveň sa použilo osvedčené dávkovanie napätia a humoru a vznikol tak pokračovanie držiace sa na úrovni jednotky, čo je (nielen) v tomto žánri viac ako ojedinelé.

Parádna ukážka hororu z konca 80. rokov. Aj keď takmer 50 minút niet ani kvapky krvi, film nenudí. Pomalé zoznamovanie sa so skupinkou 10 tínežerov dovolí divákovi spoznať bližšie potencionálne obete a aj keď sa mu polovica z nich príliš páčiť nebude, úvodná polovica filmu v ňom vzbudí záujem o ich osud. Strašidelný dom obohnaný vysokým múrom, halloweenska párty, hra zo zrkadlom a konečne sú tu démoni. Úsmevno-melancholický náboj snímky je minulosťou a začína tvrdý a krvavý boj o život. A pri tom stačí tak málo, preliezť múr a uniknúť z dosahu nečistých síl. Ale ono to nie je tak ľahké ako by sa to zdalo. Nesporná inšpirácia Lambertom Bavom a jeho Démonmi má svoje čaro, lokácia opusteného krematória je miestom, kde by som nechcel byť ani počas slnečného dňa nie to ešte v halloweensku noc, mladí herci zaujímaví, punkovo-gotický vzhľad Angely (Amelia Kinkade) tak úžasný, že sa nim inšpirovalo aj niekoľko jej následovkýň (Fairuza Balk). Síce preskakovanie plota na konci trochu zhadzuje celý film, ale aj napriek tomu je to stále paráda. A navyše, netreba zabudnúť, že toto tu je priekopník v žánri doma s démonmi.

Americká vysoká škola, na ktorej sú všetci vyrysovaní až je to podozrivé a tak vymletí, až je to minimálne rovnako podozrivé. A k tomu kvarteto pijavíc, ktoré sa prisali na obete s vyšším obsahom anabolík ako krvi. Obete prvotného útoku vykázali prekvapivú dávku inteligencie a pijavice z tela odstránili (samozrejme, po dlhodobom užívaní anabolík už jej nebolo natoľko, aby ich aj zabili, prečo ich nenechať na podlahe). Mužské osadenstvo sa prechádza celý film zásadne bez košele, tretina filmu sa odohráva v sprche, vani či inde vo vode, uznávam, že dievčatám alebo utláčanej 4% menšine bojújúcej za svoje práva by sa to mohlo páčiť, s dejom to však nemá ani náhodou nič spoločné. Pijavice a ich útoky vyzerajú horšie ako podobné veci natočené v 60. rokoch a tak jediným prekvapením je koniec, kde je vidieť aspoň aku-takú snahu o filmárčinu. Škoda, David DeCoteau dokázal natočiť kedysi dávno aj vcelku zábavné bečka, ale to asi ešte nevedel že je gay a že to musí všetkým prostredníctvom svojej tvorby oznámiť...

Bruce Willis sa ocitol v nesprávnom mrakodrape, potom si pre zmenu vybral zle letisko, Steven Seagal blbú loď, Wesley Snipes vsadil na nesprávne lietadlo a mnoho mnoho iných si svoju dennú rutinu pokazilo tým, že sa ocitli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Rovnako ako Joe Smythe v podaní Stevea Darona, ktorý šoféroval autobus a pichol gumu v tej najmenej vhodnej oblasti, v miestach, kde líšky dávajú dobrú noc a aj muchy sa chodia len otáčať, v oblasti ktorá je predurčená nato, aby sa stala základňou pre nejakú zločineckú organizáciu. Príbeh je síce ako cez kopirák z iných podobných filmov, ale v dnešnom nedostatku čo i len priemerných akčných filmov je divák bažiaci po akcii vďačný aj za málo. Navyše, pretáčanie dozadu vysvetľujúce poniektoré udalosti bolo spravené celkom šikovne a tak aj napriek vedomiu, že s logikou a filmovým umením si tvorcovia nepotykali, má tento vymývač mozgu vcelku potešil.