beso74

Akčný slasher, ktorý začína úplne v intencii rokov 80. Úvod vyzerá ako skutočný boj, ale nie je tomu tak, ide tu len o neškodný paintball, kde víťaz získal celkom zaujímavú prémiu. Porazený, samozrejme ten, čo mal na sebe nacistickú uniformu ostal na smiech a k tomu všetkému na ocot. Potom rázna zmena a z akčného žánru sa posunieme k slasheru. Skupinka paintbolových maniakov sa totiž rozhodla usadiť v cudzom dome na okraji lesa, ktorý im po čase začne byť tak trochu podozrivý, v okolí sa povaľuje nejako priveľa kostí, na každom kroku zakopnete o tajné dvere, auto vám záhadne odmieta poslušnosť a v priľahlej šope nájdete amatérske nahrávacie štúdio s kreslom pre hosťa a prazvláštnymi nástrojmi, ktoré naučia spievať každého. A uvedomelému divákovi je hneď jasnejšie, kde našli tvorcovia Saw a Hostelov inšpiráciu pre svoje nechutné hry. Aj keď je skupina mladých športovcov až na chutne vyzerajúcu Kelli Maroney divákovi totálne v paži a za ich životy by nedal ani deravý groš, aj tak je posledná polhodinka príjemnou zimomriavky naháňajúcou jazdou, kde sa na pomery slashera dejú prazvláštne veci ... SPOILER... nepríde tu na žiadnu final girl a navyše aj samotný koniec nie je tak úplne koncom. Jednoznačný tip, pre všetkých tých, čo majú radi béčka, a chcú vidieť niečo neštandartné.

Zvierací horor, ktorý sa javí ako chýbajúci evolučný článok medzi Čeľusťami a Anakondou. Zaujímavý nápad psychickej koexistencie hada a jednej z jeho obetí, ktorá zázrakom prežila, zruinoval nečakaný krach spoločnosti financujúcej film. Aj keď sa vo filme objaví dvojica známych mien, ktoré mali byť ťahákmi na divákov - Peter Fonda a Oliver Reed, hlavne na Fondovi je vidieť, že film ho prestal zaujímať vo chvíli vyplatenia honoráru. Reed bojujúci so závislosťou na alkohole sa aspoň snažil, ale aj tak to filmu príliš nepomohlo. Aj keď má film nesporne zaujímavé momenty - začiatok na ostrove, účasť úlisného Ala Waxmana či útok v dievčenskom internáte, pochoval ho nedostatok financií, z tohto dôvodu sa posledná štvrťhodina naťahuje nezmyselnými flashbackmi a samotný záverečný súboj je jedným z najhorších filmových koncov, aké som kedy videl. Ak už nejaký zvierací horor z konca 70. a začiatku 90. rokov, tak radšej skúsiť niečo ako Grizzly (1976), Day of the Animals (1978) alebo Razorback (1984).

Ukážka SOV (filmy natáčané priamo na video) rokov 90. Kombinácia nevydarenej lúpeže, strašidelného domu, zombie a šialeného zabijaka so sekerou sa tvári, že je niečím viac ako len za pár šupiek zosmoleným chaotickým hororom, kde sa zväčša postáva a rozpráva. Mám dojem, že to mala byť alegória o boji s vlastnými démonmi, ale jediný , čo tu kto zvádza boj, je divák, dopozerať to alebo nie? To je otázka! Odporúčam len pre divácke hardcore jadro majúce záľubu v amatérskych video filmoch, kde nie je núdza o gore efekty.

Nadprirodzený horor plný krvi, ustrelených palíc, odťatých končatín, zmasakrovaných žien a detí ( a nielen to) s názvom ako z Desatora? Prečo nie! Nízkorozpočtový splatter sa síce miestami utápa v digitálnej krvi, ale aj tak stíha prostredníctvom blonďatého Švéda jedným očkom sprisahanecky požmurkávať na diváka a ťahať ho do svojej hry, kde nejde ani o originálny nápad (pozrite si Fallen s D. Washingtonom - 1998) či budovanie hororovej atmosféry. Celé je to skôr potiahnuté do roviny komediálnej, v ktorej, prekvapujúco hraje prvé husle práve spomínaný Lundgren. Ten si postavu lovca démonov Jebediaha Woodleya (btw výborne vybrané meno) užíva každým slovom čo vyriekne či pohybom čo spraví. Škoda, že koniec filmu sa na humornú stránku úplne vybodol a stratil tak časť svojho čara. Navyše, byť režisérom tohoto filmu, tak by som si scénu z masakra v kostole nechal na záver ako tromf a nevytasil by som ho predčasne. Avšak aj tak je to solídna zábava (v rámci B filmov), pri sledovaní ktorej si žánru znalý divák oživí spomienky nielen na Fallen, ale aj na Hidden či Borrower. Mimochodom, režisér Mike Mendez sa pomaly, ale isto stáva zárukou kvalitného béčka.

Ďalší film snažiaci sa využiť vyjazdené koľaje predchodcami ako Frankenstein, Re-Animator či Dr. Giggles. Šialený vedec, ktorý si tentokrát prepožičal tvár Lancea Henriksena sa snaží vyvinúť liek proti starnutiu, ktorý by zachránil milióny ľudí (a popri tom zarobil miliardy dolárov), pričom mu nevadí, že niekoľko desiatok z nich budú stáť tieto experimenty život. Nudná dráma ako vystrihnutá zo seriálu Pohotovosť či niečoho podobného je skombinovaná s hororovou vsuvkou v podaní spomínaného lekára a vraha s rúškom na tvári, ktorý čisti prostredie nemocnice. Výsledný dojem? Takmer nulový, nekonečné dialógy vyvolávajú u slabších jedincov sebevražedné sklony, Henriksen tu je len do počtu, objavuje sa sporadický každých 5-7 minút, v drvivej väčšine sedí a niečo povie a zvyšok postáv až na mladú slečnu so sebavražednými sklonmi je tu totálne na smiech, ešte, že ten poster k filmu sa vydaril. Je to síce smutné, ale venovať mu 3 minútky a poriadne si ho prezrieť sa oplatí viac ako sledovať 80 minút takúto hlúposť.

Modrooký mlčanlivý pištoľník ťahajúci za sebou viacúčelovú truhličku, sa rozhodol, že malé mestečko kdesi na mexicko-americkom (a miestami talianskom) pohraničí potrebuje väčší cintorín. A tak si to v duchu dobových spagheti westernov rozdá najprv s miestnou rádoby odnožou Kukluxklanu, neskôr bandou mexických rebelov, aby sa dopracoval k tomu najhlavnejšiemu - pomste a nejakým dolárom naviac, ktoré by mohli skončiť v jeho hrsti. Western plný klišé, ale parádnych záberov a rovnako vynikajúcej hudbe je aj po vyše 60 rokoch hodný pozretia, čo by mi určite dosvedčil aj istý pán QT, nečudo, veď svojho času to bol najbrutálnejší film, ktorý bolo možné zhliadnuť v kine.

Byť skautom, to je vám páni iný pocit. Ten pohľad, akým sa na vás pozerá okolie, no síce s rešpektom to nemá veľa spoločného, ale dá sa na tom solídne budovať. Veď raz nastane ten čas, keď všetkým zvlhnú zápalky, potratia sa zapaľovače a vy škrtnutím kamienkov vybavíte životodárne teplo pre zvyšok ignorantského sveta a obdivné pohľady nežného pohlavia spočinú len a len na vás. Trojici Ben, Carter a Augie sa však o takomto leveli zatiaľ len sníva, ich okolie ich berie do úvahy tak intenzívne asi ako hroby na cintoríne a do rozhovoru sa púšťajú len v krajnej situácii akou je napr. zrážka s jeleňom. Chlapci však majú šťastie v nešťastí, v ich mestečku vypukne zombie nákaza a oni sú jednými z mála, čo jej odolávajú. Komediálny zombie horor, ktorý si príliš sevítky pred ústa nekladie kombinuje v sebe to najlepšie z Return of The Living Dead a American Pie. Nadržaní adolescenti vs. hladní zombíci dajú nenáročnému divákovi regulérnu možnosť kráľovský sa zabaviť. Niektoré hefty sú fakt viac ako podarené, napr. tvorba pop hviezdičky dostala ďalší rozmer, potom, čo pomocou jej piesni bojujú proti somálskym pirátom, stála sa aj súčasťou arzenálu použitého voči nemŕtvym. To treba jednoducho vidieť. A na záver, ako bonus je tu zbierka viac-menej podarených selfie, ktoré si skupinka v rámci hesla BEZ SELFIE ANI NA KROK, stihla pri neustálom úteku pred hladošmi urobiť.

Chudák Robocop Murphy, necelých 30 rokov potom, čo sa objavil na scéne, je tu konkurencia priam zo samotných pekiel - Downe, sexuálna mašina bez štipky súcitu a svedomia ale s nadmieru vyvinutým zmyslom pre deštrukciu akéhokoľvek druhu, vrátane sebadeštrukcie. Krvi, mŕtvol a kdeakých gangstrov je tu požehnane, chýba však tomu iskra v podobe nejakého nevšedného nápadu či podareného vtipu. Väčšina scén je tu len bezduchým krvavým kúpeľom, čo začne po krátkej dobe celkom nudiť. Emocionálne vypätie postáv je tu skôr na smiech, podobne ako celý zločinecký syndikát. Škoda, táto téma sa dala spracovať aj oveľa lepšie, potenciál by tam bol.

Helloween vo vlaku, natáčaný kvôli šetreniu v Kanade, má všetko to, čo má mať dobrý slasher, skupinku spočiatku nič netušiacich obetí, zlý skutok z minulosti vracajúci sa ako bumerang, vraha v maske, ktorého identitu nie je vôbec ľahké uhadnúť a vrieskajúcu J.L.C. Ako bonus klaustrofobicke prostredie vlaku a Hokus pokus man v podaní mladučkého Copperfielda. Výsledkom je solídne vygradovaný film, ktorý aj tým pomalšie mysliacim vysvetlí, že ak ste komusi kedysi vyparadili nejaký krutý žart, spraviť párty v maskách je posledná vec, ktorá by vás mala napadnúť, pretože v opačnom prípade to bude posledná vec, ktorú spravíte. Najväčším kladom filmu je schopnosť utajiť identitu vraha takmer do poslednej chvíli. A to sa príliš veľa filmom nepodarí...

Toto má s históriou toľko spoločné ako ja so spevom. Verte mi, že by ste ma ani náhodou nechceli počuť spievať...