beso74

Skupinka úchylákov rôzneho stupňa postihnutia sa zhromaždí v jednom obyčajnom moteli a v nastávajúcej noci jeden po druhom v rýchlom slede zhasínajú. Nechutné, hlúpe a nudné. A predovšetkým neskutočne amatérske, vrcholom všetkého je žmurkajúca mŕtvolka v čase niekde okolo 01:12:25. Ak by som mal ešte raz pozrieť toto veľdielo, tak to radšej odpracujem dvojnásobok dĺžky filmu vrámci verejnoprospešných prác...

Osobne filmy od Tromy príliš nemusím, tento tu je podľa všetkého jeden z najhorších aký kedy za dlhé desaťročia čo fungujú vyprodukovali, presne v duchu ich hesla:"Je to sračka a sme na to hrdí". Chaotická réžia s totálne náhodným strihom v spojení s príšernou hudbou (jediným svetlejším momentom je titulná pesnička od skupinky English Eyes) je niečo, čo po zhliadnutí prinúti diváka zamyslieť sa nad tým, či by sa definícia termínu film nemala prehodnotiť. Takéto sračky by sa mali totiž volať úplne ináč. Mimochodom, dej sa snaží kombinovať prvky z prvého Ramba s Červeným úsvitom.

Klasika z produkcie Charlesa Banda pod značkou Empire Pictures, ktorej cestu k divákovi na niekoľko rokov zdržal krach štúdia. Film má všetko, čo ja potrebujem, dobrý (aj keď nie extra novátorsky) nápad, výborný hudobný doprovod, zaujímavé postavy, predovšetkým mníchov (predstavený kláštora Orsini so zmyslom pre humor, stávajúci sa k zápiskom z histórie kláštora s dešpektom, jeho podriadený fanatik Marinus snažiaci sa zabiť akýkoľvek pocit radosti či slasti, naopak pôžitky vyhľadavajúci Timothy, zomierajúci Terrell, riešiaci svoju životnú dilemu) a rovnako aj otca Johna Durhama, ktorý tu hľadá zmysel svojho života a východisko z krízy. Naopak, učiteľka Elizabeth (Laura Schaefer) len podčiarkuje fakt, že oveľa lepšie vyzerá ako hraje. Aj keď je dej filmu pomalší, stále sa niečo deje a dialógy medzi postavami slúžia k posúvaniu deja a nie k vyplneniu hluchých miest v čase, keď neprebieha žiadna akcia. Za mňa palec hore.

Typický príklad produkcie z obrazoviek Sci fi Channel. Skupinka ľudí uniká pred inváziou mimozemšťania/zmutované bytosti/monštrá. Pričom celý čas sledujeme ako sa snažia dostať z bodu A do bodu B, za asistencie veľkého množstva prenasledovateľov, ktorých trikové zvládnutie je niekde na úrovni prvej polovici rokov 90-tých (samozrejme b produkcie z tohto obdobia). Prvých 20 minút sa divák zoznamuje s postavami, rýchlo zistí, kto to zabalí ako prvý a potom sa díva na príbeh, ktorý už videl aj v oveľa lepšom prevedení. Našťastie sa na obrazovke takmer stále niečo deje a ako milý bonus je tu prítomnosť dvojice kvalitných starších hercov - Barbara Crampton a Raymond J. Barry, škoda, že nedostali o niečo viac priestoru, hoc aj na úkor hlavného hrdinu, Jackson Hurst sa mi zdá neskutočne drevený.

Bez peňazí je ťažko natočiť nejaký aspoň priemerný film. Ešte ťažšia úloha je to v prípade, že má isť o sci-fi a navyše, podľa poviedky, ktorá sa blíži takmer dokonalosti. Keď navyše tvorcovia v úsilí ušetriť vyhodia zo scenára väčšiu polovicu zaujímavých aspektov, vznikne bezkrvná zlátanina o odvrátení konca sveta, kde sa mdlé postavy snažia o zničenie nervovej sústavy diváka. Oproti poviedke je tak nepochopiteľne zredukovaný počet sĺnc zo 6 na 3, celý príbeh totálne zjednodušený do fatálneho stretnutia veda vs. náboženstvo. Otec mesta a astronóm v jednej osobe Aton (ach, aké príznačné), predvádzajúci sa na plátne ako unavená a dorobená pornohviezda pracujúca na záchrane ľudstva a proti nemu, ako ináč slepý prorok Sor, snažiaci sa o naplnenie strašného proroctva. Výsledkom je obrovitánska porcia nudy, ktorú ukončí až poriadne trápne finále. Súhlasím s Petike, z tohoto starý Asimov určite nemal radosť...

Dokument skladajúci sa z troch častí skladá hold kráse Austrálii. Bez zbytočných slov a za doprovodu podmanivej hudby Terryho Oldfielda (starší brat známeho Mikea, ktorý sa v roku 2001 presťahoval do Austrálie) si môže divák vychutnať čaro austrálskych dažďových pralesov, púšti i hlbín oceánov. Aj keď snáď niekedy zamrzí, že sa prostredníctvom komentára nedozvie, čo to práve sleduje, koláž hudby a obrazu má svoje čaro.

Totálne lacný non sense z doby, keď si každý, kto bol vlastníkom video kamery snažil spolu s partiou svojich kámošov a príbuzných natočiť SVOJ horor. Dobre známy motív šialeného vedca experimentujúceho s vecami na rozmedzí života a smrti je do svojej 70. minúty nezáživnou kravinou, ktorú sa snaží v poslednej štvrťhodine zachrániť nejaké to gore, žiaľ neúspešne. Jediným kladom na tomto filme bol fakt, že som sa stal jedným z mála odvážlivcov, čo si trúfli pozrieť túto vzácnu zhovädilosť do konca...

Krstný otec série Death Race a minimálne nevlastný Hunger Games, producent, ktorý á na konte viac zárezov ako ľubovoľná trojica ďalších žijúcich konkurentov sa vrátil k nápadu spred 40 rokov a oživil absurdné automobilové preteky, v ktorých vyhrá ten čo prežije a k tomu zlikviduje čo najviac chodcov, samozrejme za deti a starých ľudí je báječný bonus. Motivácia ako hrom, Zem je totiž preľudnená lenivými magormi, ktorí sú v drvivej väčšine nezamestnaní a závislí na virtuálnej realite. Po trikovej stránke úplne zúfalé digitálne triky (možno si majster Corman robí srandu z divákov, možno len tomu už nerozumie, ale triky v jeho filmoch neboli nikdy silnou stránkou), iné je to už s politickou a spoločenskou satirou. Už spomínané veľkorozpočtové Hunger Games alebo trochu chudobnejšie Death Race sú v tomto smere veľmi opatrné, je vidieť, že si dávajú pozor a neprekročili pomyselnú čiaru, za ktorou by mohli byť obvinení z politickej či hoci akej inej nekorektnosti. Tento film si nekladie servítku pred ústa, spoločnosť zdegenerovaná zásluhou štátnej politiky, hlava štátu maskujúca takmer 100% nezamestnanosť megalomanskými hrami, bizarný projekt redukujúci ľudskú populáciu a náklady (zabi starca, nebude vyžierať spoločnosť, zabi dieťa - budeš mať viac miesta, lebo aj ono raz vyrastie a potrvá dlho kým bude staré), manipulácia ľuďmi na akejkoľvek úrovni, genetické vylepšovanie ľudí, ktorých výsledky sú kde aké, len nie perfektné, či degeneráciu všemožných fun klubov (treba si pozrieť, čo všetko sú ochotní spraviť pre svojich miláčikov), to je len niekoľko problémov, do ktorých film zabŕdol. A samozrejme, nesmiem zabudnúť na heslo hnutia odporu prevzaté ešte z čias francúzskej revolúcie - ROVNOSŤ - BRATSTVO - SLOBODA, sorry tú vymenili (ako príznačne, veď komu by o ňu v roku 2050 išlo, keď už teraz je to takmer prázdny pojem) za BRUTALITU. Keď si k tomu pripočítame kostýmy akoby z doby hippies, niekoľko pop kultúrnych odkazov, predimenzované účesy a rádoby futuristické autá, ak máte takýto mix radi, tak vás film skutočne pobaví. Škoda, že dej je príliš chaotický, koniec viac ako čudný (ale veď to je aj celý film, tak prečo nie?) a akčné scény odfláknuté, ale aj tak si myslím, že ako prvý film z roku 2017, ktorý sa mi dostal do rúk, to nie je vôbec zle, dúfam, že to bude už len a len lepšie...

Niekedy dokáže prvých 5 minút filmu človeka navnadiť natoľko, že si sadne do kresla ako prikovaný, zasvieti si pre istotu nejakú lampu a dychtí po poznaní, čo sa na platne v ďalších minútach odohrá. Aj tu to tak bolo, otec rodiny - workoholik vo veľkej opustenej budove, slabé vypádavajúce svetlo a niečo obľúbujúce tmu. S každým následujúcim výpadkom sa ich osudové stretnutie stáva viac a viac nevyhnutným. Bravúrne zvládnutý úvod, ktorý diváka nabudí a ten potom čaká ďalších 60 minút, že to ešte niečo prekoná alebo aspoň niečo podobné odohrá, žiaľ márne. Vykľuje sa z toho praobyčajné bezkrvné, našťastie krátke hororové torzo, ktorému ktosi ukradol hlavu i dušu. Divák nakoniec sklamane zhasí telku, bez nejakých veľkých obáv aj svetlo a ide do postele, bez toho aby pozrel do skrine či pod posteľ.

Ako mladá neskúsená policajtka prišla o ilúzie. Brutálny stret dvoch svetov na hranici, ktorá, ako to tak vyzerá, bude v blízkej budúcnosti ešte stráženejšia. Dve kultúry, dva svety, Mexiko a USA, ktorých príslušníci sa až tak príliš nelíšia. Idú si za svojim a nič i v tom nezabráni, a tak po jedných aj druhých ostáva hromada bezduchých tiel a množstvo vystrieľanej munície. Film o tom, že "spravodlivosť" je nielen slepá ale aj hluchá a že realita a ani filmy už nie sú o tom, že proti sebe stoja dobrí a zlí, už len zlí a horší...