beso74

Réžijný debut Terence H. Winklesa pod dohľadom veterána producenta Rogera Cormana venovaný jednému z najnenávidenejších zvieracích druhov - švábom. Hnusné, odporné, takmer nevykynožiteľné beštie vydávajúce zvuky lahodiace uchu rovnako ako ich vzhľad oku sú hororom aj v reálnom živote. Čo ak by sa ich nejaký blázon pokúsil mierne modifikovať a oni by navyše dostali chuť aj na ľudské mäso? Tak práve o tom je tento takmer zabudnutý horor. Množstvo veci funguje vcelku dobre, vzťah otca a dcéry, šerifová dilema, pomalý príchod švábov na scénu, vcelku (na svoju dobu a na svoj žáner) vydarené triky. A samozrejme, je tu aj niečo nie až tak podarené, napr. kopírovanie iných úspešných filmov - švábo-mačka ako keby vypadla z Carpenterovej Veci, akurát, že tu je skôr na smiech, šialená vedkyňa je skôr pribrzdená z výzorom tváre, pri ktorom by som jej neveril ani slovo a neotočil sa chrbátom, ani keby som mal z druhej strany stovku švábov či jedného leva. A navyše, čo vcelku kvitujem, hrdinovia nie sú nesympatickí násťroční fagani, ale dospeláci, o ktorých život sa divák normálne aj obáva.

Psychlogická dráma o vine a treste, ktorá stúpa a padá na výkone charizmatického Billa Obersta Jr. Pozornému divákovi je od začiatku jasné ako sa to všetko skončí a tomu nepozornému je to aj tak fuk. V roku 2014 si to duo Bonomo Oberst zopakovalo tentokrát v dlhomertážnej verzii.

V krátkosti a múdro zosobnená múdrosť našich rodičov, neber si od cudzích dospelákov žiadne sladkosti či lízatko, môže to skončiť všelijako. Výborný charizmatický Bill naháňa husiu kožu, dobre zvolená hudba, geniálny nápad. Jediná výhrada k dĺžke, nepíšem to často, ale toto malo byť trošičku dlhšie...

Ak sa má divák pozerať na film, ktorý si takmer 90 minút vystačí s 2-3 izbami a 10 m2 pred domom, je nutné, aby mal ten film nejaký dobrý nápad, nečakané dejové zvraty či vybrúsené dialógy. Začínajúca režisérka Alexandra Lief však nie je ani Hitchcock ani Tarantino a tak sa divák topí v takmer bezbrehej nude.

Film, ktorý sám nevie čím chce byť, či hororom o vraždiacom klaunovi, alebo filmom s posolstvom, riešiaci problém násilia a rozšírenej držby strelných zbraní v USA. Výsledkom je zmätená koláž utápajúca sa vo flasbackoch a hemžiaca sa klaunami. Mimochodom, klaun stojací v pentagrame a s celkom hrozivou maskou je len jeden jediný, ten na plagáte...

Nie veľmi známy, nie veľmi obľúbený a nie príliš kvalitný slasher z počiatkov žánru. Typické stereotypné postavy sa pohybujú po internáte a v jeho okolí na akejsi totálne priemernej provinčnej strednej škole a čakajú, kým sa dostanú na poradovník u zavalitého mäsiara. Hudba ukradnutá, pardon požičaná od Carpentera, rovnako ako aj postava mlčiaceho, pomaly sa pohybujúceho nemilosrdného vraha, ktorého nerozlučným spoločníkom je kuchynský nôž. A pred nim stádo pribrzdených obetí, ktoré ak by neumlčal jeho nôž, to mohli dotiahnuť minimálne na nomináciu na Darwinové ceny, ak nie dokonca vyhrať. Čo je iné? Nuž postava vraha. Chlapík bez masky, bez slov a hlavne bez minulosti, ktorého motív k vraždeniu nevieme, na otázku prečo? sa odpovedi nedočkáme. Možno trauma, zábava či pomsta, autorom je to ale srdečne jedno a obete nemajú času (a väčšina z nich ani filipa) aby sa zapodievali podobnými otázkami. Škoda, o niečo lepší herci a scenár, ktorý srší jedine tak nenávisťou k chémii (žeby motív vraha??? :D) a mohol to byť jeden z pilierov žánru.

Režisérsky debut Mitcha Wilsona, natočený za nejaké tie drobné prašule podľa vlastného scenára, mixuje množstvo ingrediencii - starobylá 2000 rokov stará sumerská stolová hra, fašistické okultné experimenty s cieľom stvoriť supervojaka, démon, klinická smrť, objekt opradený strašidelnou historkou, vyšinutý blázon, skupinka tínedžrov, ktorej najväčším plusom je, že sa stanú potravou pre démona. A tak je divákovi predhodená typická vyvražďovačka, s množstvom gore a postavami, z ktorých poniektoré sú divákovi aj vcelku sympatické (Julin), všetko ide v rámci pravidiel žánru, až na ten koniec, ten je tak trochu atypický. Rušivým momentom je tu asi tak jedine okamih, keď sa na scéne na krátky čas objaví iná skupinka, vyzerá to tak, že sa tvorcom po zostrihaní zdalo, že majú malo materiálu a tak rýchlo nejakých 5-7 minút dotočili. Prečo si vlastne ten film pozrieť? Aby sa divák utvrdil v tom, že na mobil si má dávať sakramentský pozor a je tu aj návod, ako si vyrobiť repliku starobylej sumerskej hry. Aj napriek určite fundovanému názoru tunajšieho najväčšieho hororového odborníka, ba priam hororového guru to nehodnotím odpadom, balansuje to niekde medzi 2-3 hviezdičkami, samozrejme vo svojej triede.. :D

Totálny zombie úlet vytvorený veteránmi americkej armády a podľa slangu a hlášok použitých vo filme, hlavne pre nich. Príbeh začína ako vystrihnutý z Hangover, skupinka priateľov oslavujúca odchod do civilu jedného z nich - Mat Best, neherec, si na druhý deň nič nepamätá a je konfrontovaná cez disciplinárku so svojim nočným vyvádzaním. Znenazdajky vypukne zombie epidémia a oni idú do boja. Sled často nezmyselných scén je zošitý horúcou ihlou, bojových stretnutí so zombíkmi nie je mnoho, väčšinou je to likvidácia streľbou, až na konci dôjde aj na wrestling. Skupinku tvoria všakovakí exoti, jedna gumená Anča a drahocenná whisky, ktorej blahodárne účinky sú minimálne na úrovni becherovky či švédskych kvapiek. Známe mená z titulkov sa objavia len na zopár sekund (až na Mindy Robinson). Samotný dej je úplne nepodstatný, autori ho využívajú len ako zámienku k tomu, aby uvoľnili uzdu svojej fantázii a sebakontrole. Politická korektnosť je pre nich terra incognita, schytá to každý, kripli, deti, ženy, spomínaná Anča a dokonca aj samotní zombíci sa nevyhnú poriadne veľkej potupe. Škoda, miestami zábavná jazda sa často topí v trápnosti a samoúčelnosti, a to ešte za predpokladu, že sa to pozerá s úplným vypnutím šedej mozgovej kôry. P.S. po záverečných titulkoch je ešte niečo také ako hrozba pokračovania s názvom Janitors...

Čo môže vzniknúť spojením starého skúseného harcovníka na režisérskej stoličke Wesa Cravena a mladej scenáristickej krvi s talentom na geniálne hlášky Kevinom Williamsonom? Vzkriesenie hororového žánru! Polovica rokov 90. bola pre horor všetkým možným, len nie dobrým obdobím. A práve tento slasher pohrávajúci sa s celou žánrovou mytológiou, láskavo vysvetľujúci jeho pravidlá, aby ich následne hneď zbúral, rozčeril stuchnuté hororové vody a vyslal impulz k novej vlne (nenašťasie nielen) filmového vraždenia. Kombinácia úderných hlášok, odkazov na žáner (školník Fredy, svojské hádanky), ako aj iné pop kultúrne odkazy (napr.Torry Spelling), šokujúce zbavenie sa najväčšej hviezdy hneď v úvode a vcelku nepredvídateľný dej spravili z tohto filmu klasiku, ktorú si podobne ako Randy svoju milovanú J.L.Curtis, pustím stále rad dokola...

A je tu ďalší absolvent nejakej čarodejnickej školy, snáď spolužiak Harryho Pottera, o ktorom vo filme a ani knihe niet zmienky. Jon McBride sa s pomocou Toma Fishera a zopár priateľov rozhodol natočiť horor, avšak chýbali mu peniaze, scenár, herci a ani režisér nebol k dispozícii. Atak sa rozhodol pre formát SOV (Shot On Video - natáčané na videokamere), hlavnú úlohu a réžiu prenechal sebe a v naprostej ilegalite, bez potrebného súhlasu a povolenia začal v lesoch natáčať príbeh 3 retardovaných a nadržaných psychopatov, 3 masiek a 4 kemperov, ktorí si do lesa síce vzali spacáky a obrovský gril, zabudli však, že bude treba niečo jesť a piť. A tak najviac hrôzu vyvolávajú len dialógy (úplná perla s počítaním na prstoch do 10 a do 11 s pomocou niečoho iného) a pohľad na neúprosnú časomieru, ktorá odkrajuje z filmu veľmi veľmi pomaly. Aspoň že si divák za ten čas, čo sa zbiera drevo v lese alebo tí hlupáci priblblo smejú a so sebou nahadzujú môže spraviť kopu inej roboty, napr upiecť cigánsku pečienku. Ešte že ten koniec s čiernym humorom ma pobavil a samozrejme, záverečná pesnička...