Stephen Hopkins

Tento rodák z Jamajky nejaký čas lovil v austrálskych a priľahlých filmových vodách a po NEBEZPEČNEJ HRE s Johnom Polsonom v ´87-om sa preslávil v Hollywoode entým dobrodružstvom kotolníka Freda Kruegera v sérii odštartovanej Wesom Cravenom – NOČNÁ MORA NA ELM STREET 5: DIEŤA ZO SNA. Nesnažil sa o strašidelnosť, aby sme sa báli zaspať, kráčal v solídnych šľapajach „štvorkového“ Rennyho Harlina, ktorý nezaprel akčné gény, ktorým ustúpil príbeh, nedajbože psychologická stránka hrdinov. O všetkom hovorí už titulková pasáž, kedy síce nevieme, na čo sa pozeráme, ale je to krásne natočené, osvetlené a podfarbené patričnou hudbou – až neskôr zistíme, že to bol sex.

Kým hľadal správny projekt, odskočil si zabaviť sa a zarobiť si do obľúbených televíznych POVIEDOK Z HROBKY. Následne natočil ďalšie pokračovanie ďalšieho kultového hororu s ďalším legendárnym monštrom a jeho úbohými obeťami – sequel sci-fi klasiky 80. rokov, PREDÁTORA, geniálne nazvanom PREDÁTOR 2. Málovravného Arnolda vystriedal razantný poliš Danny Glover, džungľu Kolumbie džungľa veľkomesta a ako u Freddyho, i tu sa režisér sústredil v prvom rade na technickú stránku, tento krát to ale bolo viacej k veci a filmu vtisol dusnú atmosféru a kvalitnú akciu.

Asi si potreboval oddýchnuť od príšer z vesmírov a snov a tak siahol po realistickom scenári ZDESENIE (predtým natočil malý thriller o nechcených svedkoch vraždy s Emiliom Estevezom a Cubom Goodingom juniorom), kde proti sebe postavil psychopata Tommyho Lee Jonesa a pyrotechnika Jeffa Bridgesa. Štandardný thrillerový kúsok, pripomínajúci majestátny vrak lode, v ktorom sídli titulný gauner – veľkolepé, ale viac nič. Akurát s hudbou od U2.

Dovtedy to bolo najmä o akcii, LOVCI LEVOV ale dokázali, že sa kľudne zaobíde aj bez jatiek. Príbeh vznikol na základe skutočných udalostí, kedy na prelome 19. a 20. storočia v Afrike pár levov vyvraždil vyše sto robotníkov, ktorí tu stavali „most do civilizácie“. Hopkins si uvedomil, že už ten fakt je desivý sám o sebe a drvivá väčšina akčných sekvencií sa zaobišla bez explicitnej krvi, leví teror bol aj s pomocou výbornej kamery Vilmosa Zsigmonda prezentovaný akoby za oponou, krikom v tme alebo strhujúcimi pasážami so skutočne živými levmi, ako skutočne bežia naprieč skutočne panikáriacim davom. Film z produkcie Michaela Douglasa, ktorý si aj s chuťou strihol rolu lovca, ktorý na poslednú chvíľu prichádza pomôcť inžinierovi Valovi Kilmerovi, ďalšiemu hercovi, ktorého Hopkins dokázal po dlhšom čase prinútiť ku kvalitnému výkonu, získal Oscara za strih zvukových efektov.

Nie vždy sa ale zadarí a filmová verzia v USA kedysi populárneho rodinného sci-fi seriálu STRATENÍ VO VESMÍRE, je toho dôkazom. Film sa nemohol sťažovať na malý rozpočet ani neschopných hercov, napokon sa ale stal výstražným dôkazom toho, ako sa space opery točiť nemajú. Zrejme najväčší problém je v scenári, ktorý sa snaží napchať množstvo televíznych motívov do jedného celovečerného filmu a potom sa netreba čudovať, že výsledkom je prehustenosť, navyše s trikmi, ktorých je viac než dosť a ktorých kvalita je miestami rozporuplná. Hopkins sa v tej trme-vrme akosi stratil a ak film dýcha atmosférou, tak snáď len v pasáži z Bludného Holanďana, obývaným dravými pavúkmi.

Hopkins si radšej doprial dlhšiu prestávku, ale dráma/thriller PODOZRENIE jeho comebackom nebola. Film vznikol najmä preto, že originálna verzia sa páčila Geneovi Hackmanovi a keďže sa mu zapáčila aj spolupráca s Morganom Freemanom na Eastwoodových NEZMIERITEĽNÍCH, po rokoch sa zase dali dokopy v príbehu, na ktorého začiatku je vražda dievčaťa. Freeman ako policajt, Hackman ako jeho bohatý a vážený kamarát, avšak teraz už aj chlipný a podozrivý kamarát. Na to, že film neobsahuje jedinú akčnú scénu, je nezvyklo napínavý a dynamický, poteší nápadom dať do flashbacku aj policajta, ktorý pri tom nebol ale iba počúva vypočúvaného a ani atmosféra nie je najhoršia – film sa odohráva medzi štyrmi stenami, za oknami však v plnej sile znie portorikánsky festival.

Hopkins nikdy nebol takou nádejou ako napr. tiež akčný kočiš veľkých rozpočtov a triviálnych scenárov, John McTiernan, na strane druhej, na rozdiel od chlapa, ktorý dnes tvorí umenie kalibru VIKINGOVIA, ROLLERBALL a ZELENÉ PEKLO, si Stephen Hopkins dokázal udržať určitú úroveň, takže zrejme je niečo pravdy na porekadle, že lepšie mať vrabca v hrsti ako holuba na streche. Nehovoriac o tom, že mnohých prekvapil filmom ŽIVOT A SMRŤ PETRA SELLERSA, kde si slávneho komika zahral Geoffrey Rush, režiséra RUŽOVÉHO OPANTERA John Lithgow a Stanleyho Kubricka Stanley Tucci.

Ivan "tron" Kučera